V auguste 2020 prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu Koncepcie zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku (ďalej len „koncepcia“). Cieľom koncepcie je zaviesť do slovenského právneho poriadku režim skrátenej práce, ktorý by mal pomôcť udržať pracovné miesta v čase krízy, v prípade obmedzenia prevádzkovej činnosti na základe vonkajších faktorov, či pri okolnostiach vyššej moci, alebo z rozhodnutia vlády SR o vyhlásení mimoriadnej situácie.
Zasa ten proces prijímania…
Z výsledku pripomienkového konania ku koncepcii vyplýva, že KOZ SR plne podporuje zavedenie režimu skrátenej práce, a všetky vznesené pripomienky smerovali k spresneniu a vylepšeniu koncepcie, z ktorej bude vychádzať legislatívny návrh, a nemali úmysel blokovať zavedenie tohto nástroja na podporu udržania zamestnanosti.
KOZ SR však negatívne vníma proces prijímania koncepcie po pripomienkovom konaní. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny opätovne obišiel štandardný legislatívny proces, keď dal koncepciu 21. októbra 2020 schváliť vládou, pričom koncepcia nebola dopredu k dispozícii a zverejnená bola v rámci prebiehajúceho rokovania vlády. V priebehu pripomienkového konania predstavitelia ministerstva pritom deklarovali, že koncepcia so zapracovanými pripomienkami bude predmetom rokovania Riadiaceho výboru pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenia skráteného pracovného času (tzv. Kurzarbeit), ktorý sa na tento účel zriadil, pričom toto rokovanie neprebehlo, a tak nebola k dispozícii ani záverečná verzia koncepcie.
Predseda Hospodárskej a sociálnej rady SR (minister práce, sociálnych vecí a rodiny) okrem toho avizoval rokovanie tripartity s cieľom prerokovať koncepciu. Faktom však zostáva, že schválením koncepcie na zasadnutí vlády sa opätovne obchádza rokovanie tripartity a oslabuje sa sociálny dialóg, keďže akýkoľvek záver by Hospodárska a sociálna rada prijala, vláda naň už nebude prihliadať. Rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady ku koncepcii tak bolo bezpredmetné.
Ako bude schválený samotný „Kurzarbeit“?
Ministerstvo ženie schválenie koncepcie a následnej legislatívy v zrýchlenom konaní s cieľom prijať nástroj čo najskôr. Podľa schválenej koncepcie „bude návrh zákona o režime skrátenej práce (Kurzarbeit) (ďalej len „návrh zákona“) predložený na rokovanie vlády SR do konca roka 2020“. Predkladateľ predpokladá, že prebehne štandardný legislatívny proces a návrh zákona bude predložený na medzirezortné pripomienkové konanie v novembri 2020.Cieľom je aj realizovať „odborný seminár za účasti odbornej verejnosti na prelome mesiacov október a november, ktorý umožní prediskutovať detaily pripravovanej legislatívy a prípadné otvorené otázky na širšom odbornom fóre“. Nasledovať bude rokovanie vlády a napokon Národnej rady SR.
Vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu a skúsenosti s „odbornými seminármi“ spolu so šibeničnými termínmi bude zložité odborne zhodnotiť návrh zákona a prijať ho po skutočných konzultáciách so sociálnymi partnermi. Už pri pripomienkovom konaní koncepcie totiž ostali otvorené aj otázky súvisiace s legislatívnou úpravou, na ktoré predkladateľ nevedel odpovedať a upraviť ich priamo v koncepcii, a tak odpovede nechal na samotnú legislatívnu úpravu. Prijatie legislatívy v zrýchlenom konaní a bez adekvátnej odbornej diskusie teda môže spôsobiť neefektívnosť prijatého nástroja.
Odbory upozorňujú, že pokiaľ by aj prebehol určitý „odborný seminár“, jeho účastníci musia mať dostatočný časový priestor na analýzu navrhovanej úpravy a následne na formulovanie svojich odporúčaní. Inak sa môže opakovať situácia z prijatia opatrení Prvej pomoci, ktoré boli predstavené na tlačovej konferencii, keď sociálni partneri svoje pripomienky síce verejne komunikovali, ale akceptované neboli. Následné kroky a úprava opatrení potvrdzuje, že príklady z praxe, ktoré by priniesli pohľady sociálnych partnerov do tvorby opatrení, by prispeli k väčšej efektívnosti nástroja a jeho uplatnenia.
Prečo je nevyhnutné prerokovanie na Hospodárskej a sociálnej rade SR?
Hospodárska a sociálna rada SR sa zriadila ako konzultačný a dohodovací orgán vlády a sociálnych partnerov na celoštátnej úrovni. Tripartitné rokovania by sa mali viesť so vzájomným rešpektom napriek prezentovaniu rozdielnych záujmov. Malo by ísť o dialóg a vyjednávanie, ideálne ukončené výsledným konsenzom.
Ak stále nie je pochopiteľné, prečo je dôležité prerokovať materiály aj na rokovaní HSR, tak treba uviesť, že pripomienkové konanie prebieha štandardne na odbornej úrovni a predkladateľ zo strany ministerstva vyhodnocuje pripomienky samostatne za jednotlivé subjekty. V tomto procese sa väčšinou odstránia odborné problémy, ale protichodné postoje od rôznych pripomienkujúcich subjektov k systémovým a hodnotovým nastaveniam je často vhodné konzultovať na politickej úrovni.
Vydiskutovať si pripomienky medzi subjektami navzájom, ako napríklad pohľad zamestnávateľov verzus pohľad zamestnancov, ktoré môžu byť a väčšinou aj sú protichodné, je tak možné iba na rokovaní HSR. Minister zároveň dostáva celkový obraz o názoroch na prijímanú legislatívu, keďže nebýva účastný na pripomienkových konaniach. Jediné miesto, kde si môže vypočuť pripomienky sociálnych partnerov, ale aj ich vzájomný postoj k vzneseným pripomienkam a nájsť konsenzus, je len rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady.