Na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave sa minulý týždeň konala diskusia s názvom Sociálna a environmentálna spravodlivosť v Európskej únii. Kto ju zaplatí?
S úvodnou prednáškou vystúpil bývalý eurokomisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor, ktorý je v súčasnosti generálnym tajomníkom Foundation for European Progressive Studies (FEPS). Po prednáške nasledovala diskusia, ktorú moderoval Robert Žanony z Friedrich-Ebert-Stiftung. Zúčastnili sa jej Brigita Schmögnerová z Progresívneho fóra (Proforum), Daniel Gerbery z Katedra sociológie FF UK a Radovan Geist z EurActiv.sk.
Podujatie zorganizovala Katedra sociológie FF UK v Bratislave, OZ Progresívne fórum, Nadácia európskych progresívnych štúdií (FEPS) a Friedrich Ebert Stiftung.
Ústrednou témou debaty bol nárast nerovností v EÚ, ktoré v posledných rokoch znásobila najmä pandémia a vojna na Ukrajine. Sme svedkami toho, že napríklad päť najbohatších ľudí v EÚ teraz vlastní majetok v rozsahu 429 miliárd eur. Odhaduje sa, že v uplynulých rokoch zarábali tempom v priemere 5,7 milióna eur za hodinu. Ich bohatstvo je však zdaňované oveľa menej ako je daňové zaťaženie zamestnancov.
V najbližších rokoch bude treba financovať náklady trojitej transformácie: zelenej, digitálnej a sociálnej, ktorou členské štáty EÚ musia prejsť. Aké nové zdroje by sa mohli získať a na aké konkrétne politiky by sa mohli použiť? Čo v tomto smere navrhuje európska občianska iniciatíva „Tax the rich – Zdaňme najbohatších?“
Táto iniciatíva vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla európsku daň z veľkého majetku. Dôvodom je to, že v posledných desaťročiach nadobúda nerovnosť obrovské rozmery.
„Bohatí sú stále bohatší a chudobní stále chudobnejší: Oxfam to nazýva explózia nerovnosti,“ vysvetľuje László Andor a dodáva: „Od roku 2020 sa majetok piatich najbohatších miliardárov v EÚ zvýšil o 76 %. Zároveň 99 % obyvateľov EÚ schudobnelo. V EÚ sa 1 % najbohatších zmocnilo takmer 50 % nového bohatstva vytvoreného v EÚ počas tohto krízového obdobia.“
Zatiaľ čo nerovnosť narastá, naša spoločnosť čelí veľkým výzvam, ako je napríklad zmena klímy. A ochrana našej klímy si vyžaduje mobilizáciu zdrojov. Na to aby sme skrotili sociálnu nerovnosť aj zmenu klímy, musíme podporovať zmenu modelu hospodárskeho riadenia, ale aj zaviesť daňové opatrenia s konkrétnym zameraním.
Existujú dve hlavné správy, ktoré usmerňujú zmenu paradigmy EÚ. Prvú predložil bývalý prezident ECB a bývalý taliansky premiér Mario Draghi a hovorí o konkurencieschopnosti. Po viac ako desiatich rokoch však Draghi uznal, že EÚ sa nesprávne zamerala na konkurencieschopnosť, keď presadzovala znižovanie miezd spolu so znižovaním dôchodkov, čo viedlo aj k poklesu investícií. EÚ sa tak dostala do konkurenčnej nevýhody voči USA a Číne. Podľa Draghiho by sa preto mala posilniť fiškálna kapacita EÚ, aby bola schopná financovať spoločné investície.
Druhú správu predložil Enrico Letta. Tá sa zameriava na jednotný trh EÚ, ale zdôrazňuje, že štyri slobody nestačia. Výhody jednotného trhu sa nerozdeľujú spravodlivo a v EÚ vznikli obrovské nerovnováhy. Preto je podľa Lettu potrebná inteligentnejšia a účinnejšia kohézna politika.
„Ak máme počúvať rady Draghiho a Lettu, musíme posilniť rozpočty slúžiace súdržnosti v rámci EÚ. To znamená väčšiu solidaritu medzi krajinami, ale aj v rámci krajín. V rámci krajín však nemožno očakávať rovnaký účinok bez zlepšenia daňových systémov,“ tvrdí Andor.
Ukazuje sa, že po zlyhaní tzv. trickle down ekonomiky (ktorá tvrdí, že bohatstvo prekvákáva z nejvyšších vrstiev smerom k strednej a nižšej triede) a my by sme preto mali začať uvažovať o zdaňovaní inak.
EÚ reagovala na krízovú situáciu v oblasti klímy tým, že začala hľadať nové spôsoby financovania ekologického prechodu.
Na európskej úrovni už bolo spustených niekoľko kľúčových nástrojov: napr. Fond na spravodlivú transformáciu alebo Mechanizmus nastavenia uhlíkových hraníc. Bez riešenia distribučných aspektov však spravodlivý prechod nemožno realizovať.
Na zabezpečenie spravodlivého prechodu na udržateľný hospodársky model zohrá kľúčovú úlohu zdaňovanie, a aj preto je potrebné podporiť iniciatívu európska občianska iniciatíva „Tax the rich – Zdaňme najbohatších“
„Vyššie dane pre najlepšie zarábajúcich by boli spravodlivé, a to aj preto, že modely spotreby a investičné rozhodnutia 1 % ľudí s najvyššími príjmami sú skutočne zodpovedné za neudržateľné emisie skleníkových plynov a plytvanie prírodnými zdrojmi,“ tvrdí Andor.
V nasledujúcej diskusii zaznelo viacero zaujímavých postrehov o tom prečo je potrebné viac prerozdeľovať. No a asi najviac zaujala poznámka Radovana Geista, ktorý upozornil na jeden slovenský paradox.
Z prieskumov vyplýva, že až 60 percent opýtaných súhlasí s tým, aby u nás boli zavedené progresívne dane. Zároveň však ľudia prerozdeľovanie vnímajú ako problematické a odmietajú ho, a to kvôli tomu, že je spojené s korupciou.