Slovensko by sa v dohľadnej dobe mohlo pridať ku krajinám, ktoré experimentálne zavedú štvordňový pracovný týždeň. Premiér Robert Fico to uviedol tento týždeň na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Avšak tému skracovania pracovného času otvorila Konfederácia odborových zväzov SR už v roku 2018 pri príležitosti 100. výročia zavedenia 8-hodinového pracovného dňa. Boli to totiž odbory, ktoré sa po vzniku Československej republiky v roku 2018 zasadili za skrátenie pracovného času, až o rok neskôr ho zaviedla Dohovorom o obmedzení pracovného času na osem hodín denne a štyridsaťosem hodín týždenne v priemyselných podnikoch č. 1 z roku 1919 Medzinárodná organizácia práce.
Digitalizácia, robotizácia, klimatické zmeny a v ostatnom období aj pandémia a ekonomické a migračné krízy s vysokou pravdepodobnosťou zmenia storočnú „tradíciu“ osemhodinového pracovného času. KOZ SR od otvorenia odbornej i verejnej diskusie presadzuje model reálneho skrátenia pracovného času, čiže redukciu odpracovaných hodín denne, a to pri zachovaní rovnakej mzdy a benefitov, ako aj pracovného zaťaženia.
V súčasnosti už otázka nestojí tak, či skracovať pracovný čas, ale ako ku skráteniu pristúpiť a akú formu zvoliť. Tých možností je niekoľko. „KOZ SR sa snaží docieliť stav, aby bol raz pracovný týždeň štvordňový a víkend trojdňový. Diskutujeme aj o všetkých iných možnostiach a formách skracovania, aj o skúsenostiach zo zahraničia,“ informovala v novembri 2023 prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová na konferencii z cyklu o budúcnosti práce v 21. storočí, ktorú zorganizovala KOZ SR a bola venovaná problematike, východiskám a možnostiam skracovania pracovného času.
Digitalizácia, robotizácia, klimatické zmeny a v ostatnom období aj pandémia a ekonomické a migračné krízy s vysokou pravdepodobnosťou zmenia storočnú „tradíciu“ osemhodinového pracovného času.
Takáto zmena určite prinesie množstvo úskalí a problémov. Možné riziká pri skracovaní pracovného času sa môžu spájať s neochotou zamestnávateľov ísť do takýchto zmien, pretože tie sa môžu spájať s jednorazovými transformačnými nákladmi, so zmenou organizácie práce, a tie môžu pre nich predstavovať isté náklady. Náklady sa ale zamestnávateľom vrátia, pretože technologický pokrok a tlak na trhu práce ich bude nútiť k tomu, aby viac investovali do inovácií a nových technológií, ktoré istým spôsobom nahradia fyzickú pracovnú silu a zároveň prispejú k vyššej produktivite práce.
Argumenty, že to nie je na Slovensku možné, neobstoja
Vláda by mala v tejto veci komunikovať so sociálnymi partnermi, s odbormi, ktoré sú nositeľmi tejto zmeny. Považujeme však za dôležité, aby sa tejto témy v istom momente vláda ujala a legislatívne zmeny presadila.
Tým, že trh práce je v súčasnosti oveľa diverzifikovanejší, je potrebné pri legislatívnej zmene prihliadať aj na fakt, aby opatrenie nerozdelilo zamestnancov na dve skupiny – na tých, ktorí by využívali skrátený pracovný čas, a tých, ktorí by prístup ku skrátenému pracovnému času z rôznych dôvodov nemali. Prípadne budú zamestnanci vytvorené voľno skrátením pracovného času z dôvodu nízkych miezd využívať na ďalšiu zárobkovú činnosť.
Argument, že na Slovensku to vzhľadom na charakter priemyslu nie je možné, neobstojí. Máme príklady z Nemecka, či Rakúska, ktoré sú tiež priemyselnými krajinami. Napríklad v Nemecku už dlhodobo postupne skracujú pracovný čas v sektoroch, ako je hutníctvo, strojárstvo či železničná doprava. Od roku 2000 je tam postupne skracovaný pracovný čas na 35 až 32 hodín týždenne. „To sú exaktné príklady toho, že skracovať pracovný čas je možné aj v priemysle a že skrátený pracovný čas nie je len istá forma benefitu pre zamestnancov vykonávajúcich duševnú prácu či prácu v kanceláriách,“ uviedla prezidentka KOZ SR.
Viaceré krajiny už experimentujú so skracovaním pracovného času a v modelových situáciách zisťujú pozitíva a negatíva 4-dňového pracovného týždňa (príkladmi sú Švédsko či Španielsko).
V Európe sú viaceré krajiny, v ktorých odpracované hodiny za týždeň už dosahujú menej ako 35 hodín. Podľa štatistiky vedenej OECD k nim patrí napríklad Dánsko, Nemecko a Švajčiarsko. V Holandsku je dokonca počet odpracovaných hodín za týždeň menší ako 30, a to 29,4 hodín. Takže sú viaceré príklady krajín v Európe, kde týždenný pracovný čas je ďaleko nižší ako na Slovensku a tieto krajiny patria k najvyspelejším na svete.
Napríklad v roku 2021 španielska vláda súhlasila s investíciou 50 miliónov eur (ekvivalent 60 miliónov USD) do trojročného skúšobného programu štvordňového pracovného týždňa, pričom pri jeho zavádzaní bude časť nákladov s tým spojených znášať štát.
Na Slovensku je téma skracovania pracovného času o to aktuálnejšia, pretože patríme medzi krajiny Európy, kde sa pracuje výrazne viac. Zároveň stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší. Slovenský ekonomický model, ktorý je postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín, považuje KOZ SR za prežitok, ktorý je potrebný už prekonať.
Stlačenie nie je skrátenie
Stlačenie piatich pracovných dní do štyroch, ako je to napríklad v aktuálnom návrhu novely Zákonníka práce z dielne skupiny poslancov hnutia Slovensko, v žiadnom prípade neprinesie lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, zamestnanec tým nedostane viac voľného času – času pre seba, rodinu a záujmy.
Pokiaľ majú zamestnanci odpracovať viac hodín zvyšné štyri dni, tak nejde o skracovanie pracovného času, ale len o zmenu rozvrhnutie pracovného času, čo je aj v súčasnosti možné, ak to typ a povaha pracovného miesta umožňuje. Je možné dohodnúť sa so zamestnávateľom na rozvrhnutí týždenného pracovného času na štyri dni. Urobila tak napríklad Slovenská sporiteľňa, či poisťovňa NN.
Už v súčasnosti je možné dohodnúť s odbormi v kolektívnej zmluve nižší rozsah týždenného pracovného času. Napr. kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre verejnú službu, v ktorej je dohodnutý týždenný pracovný čas o 2,5 hodiny menej oproti Zákonníku práce, ale aj v ďalších súkromných podnikoch.
Pokladáme za dôležité diskusiu k zmene nastavenia systému pracovného času orientovať aj na iné, nemenej dôležité oblasti pracovného života každého zamestnanca. Kratší pracovný týždeň v našom ponímaní znamená aj zníženie stresu, zvýšenie produktivity, zvýšenú spokojnosť a lojalitu zamestnancov, či pozitívny vplyv na fyzické a duševné zdravie zamestnancov.
Stlačenie piatich pracovných dní do štyroch v žiadnom prípade neprinesie lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, zamestnanec tým nedostane viac voľného času – času pre seba, rodinu a záujmy.
Žiaľ, u nás zatiaľ stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší. Slovenský ekonomický model, ktorý je postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín, považujeme za prežitok, ktorý je potrebný prekonať.