Aktuálne zvýšenie minimálnej mzdy na 750 € v hrubom, platné od 1. 1. 2024, vyvoláva rôzne reakcie, ktoré nie sú vždy pozitívne. Poďme sa však pozrieť na to, ako to vyzeralo s minimálnou mzdou v minulom roku.

Hrubá minimálna mzda v 2. polroku 2023 bola na Slovensku jedna z najnižších v EÚ. Z krajín EÚ bola hrubá minimálna mzda nižšia ako na Slovensku len v troch krajinách (Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko). Porovnávanie hrubých minimálnych miezd však nemá veľkú výpovednú hodnotu, pretože v porovnávaných krajinách boli rôzne cenové hladiny.

Obr. 1 – Hrubá minimálna mzda

Hrubá minimálna mzda druhý polrok 2023

Hrubá minimálna mzda druhý polrok 2023


Zdroj: Eurostat, earn_mw_cur__custom_9255006

Na odstránenie tohto nedostatku sa používa prepočet cez paritu kúpnej sily (PKS), v prípade Eurostatu je to metodika Purchasing power standard (PPS). Po prepočte cez PPS bola slovenská minimálna mzda tretia najnižšia v EÚ, po tej bulharskej a lotyšskej. Vyššie minimálne mzdy v PKS mali všetky ostatné krajiny V4 vrátane Slovinska, Chorvátska a Rumunska. 

Obr. 2 – Minimálna mzda v PKS

Minimálna mzda v PKS druhý polrok 2023
Zdroj: Eurostat, earn_mw_cur__custom_9255453

Nízka kúpyschopnosť slovenských príjmov

Problémom, ktorý porovnanie cez PKS zneisťuje, je stále neukončená debata o kvalite dát, ktoré posiela Štatistický úrad SR do Eurostatu. Viacero odborníkov spochybňuje správnosť výpočtu cenovej hladiny na Slovensku. Keďže do dnešných dní sme sa nedočkali vysvetlenia ani od ŠÚ SR, ani od Eurostatu, spoľahnúť sa môžeme len na dve štúdie z dielne Inštitútu finančnej politiky a Inštitútu sociálnej politiky (Dujava a Žudel 2023; Hlaváč 2023). Obe potvrdzujú nedostatky vo výpočte PPS za Slovensko, zároveň však potvrdzujú, že podobnými nedostatkami môžu disponovať aj dáta za iné krajiny.

V neposlednom rade sú dôležité závery zo štúdie ISP: 

  • Ak pri porovnaniach použijeme vhodnejší deflátor, ktorý zohľadňuje len peňažné výdavky domácností na ich konečnú spotrebu, v čistých zárobkoch domácností v PKS sme v našich alternatívnych scenároch neboli v období od roku 2016 na úplne poslednom mieste spomedzi krajín Európskej únie.
  • Napriek tomu sú čisté zárobky rôznych druhov domácností na Slovensku v porovnaní s inými krajinami EÚ veľmi nízke. Od už nízkej úrovne v roku 2016 sme si do roku 2019, prípadne 2022, v rebríčkoch pohoršili a predbehlo nás Maďarsko a Rumunsko. Pre viacero typov domácností nás od posledného miesta EÚ zachraňujú len Bulharsko a Chorvátsko v roku 2022 a v predpandemickom roku 2019 aj Lotyšsko.“ (Hlaváč 2023, s. 51).

„V preklade“ to znamená, že aj po zohľadnení nedostatkov PPS majú príjmy na Slovensku veľmi nízku kúpyschopnosť. A aj v prípade posunutia umiestnenia Slovenska na vyššie priečky (Obr. 2), by kvalitatívne výška minimálnej mzdy v PKS ostala na posledných miestach v EÚ. Ak by sme neboli na treťom, ale možno piatom/šiestom mieste v rebríčku (ak si povieme, že i iných krajinách problém s výpočtom PPS neexistuje), aj tak to nič nemení na fakte, že kúpyschopnosť slovenskej minimálnej mzdy je v porovnaní s priemerom EÚ tragická.

Mýty vs skutočnosť

Preto je problematické, že vo verejnej debate na Slovensku doslova absentuje diskusia o kvalite života, ktorú minimálna mzda poskytuje svojim poberateľom, a čo s tým ako spoločnosť chceme urobiť. Zamestnávatelia a niektorí analytici neustále opakujú mýty o tom, že výška minimálnej mzdy likviduje pracovné miesta, pričom touto svojou rétorikou sa stávajú apologétmi a obhajcami politiky nízkych miezd, ktorá našu ekonomiku uväznila v pasci stredných príjmov. A zároveň obhajujú existenciu tzv. zombie firiem, ktoré viažu pracovnú silu v neefektívnych a nízkoproduktívnych činnostiach. Ide o firmy, ktoré dlhodobo neinvestujú do svojho rozvoja a ťahajú produktivitu slovenského hospodárstva smerom nadol (Peciar a Wittemann 2019; Drahokoupil a Fabo 2020).

Pritom aj štúdia, na ktorú sa odvolávajú ako na dôkaz, že zvyšovanie minimálnej mzdy likviduje pracovné miesta, v skutočnosti ukázala niečo iné. Polovica tých, ktorý pre zvýšenie minimálnej mzdy „prišli o prácu“, si následne našli lepšie platenú pracovnú pozíciu. Zároveň táto štúdia nedokázala identifikovať, kam odišla druhá polovica z tých, ktorí o prácu v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy podľa štúdie prišli. Interpretácia niektorých analytikov, že sa stali nezamestnanými je ničím nepodloženým strašením. Rovnako, ako mohli odísť na úrad práce, mohli prejsť na skrátený úväzok. Alebo zamestnať a na dohodu (štúdia sa venovala len trvalým pracovným pomerom na plný úväzok), alebo pracovať do zahraničia, prípadne mohli odísť do dôchodku. (Broček, Horváthová a Žúdel 2022)

Zároveň takto diskusia ignoruje ďalší kontext, akým je kúpyschopnosť obyvateľstva. Najmä v chudobnejších regiónoch a hladových dolinách, kde je veľký podiel zamestnancov pracujúcich na úrovni minimálnej mzdy. Alebo len tesne nad ňou, následne nie je možné ani očakávať, že tam bude niekto podnikať a na základe kúpyschopného dopytu vytvárať pracovné miesta.

Dokonca požiadavky niektorých analytikov a zástupcov zamestnávateľov na zavedenie regionálnych minimálnych miezd idú proti týmto záujmom a chudobné regióny by sa po takejto úprave určovania minimálnej mzdy stali ešte chudobnejšími a regionálne rozdiely by sa ešte viac prehlbovali. Toto naozaj chceme?

Zdroje:

BROČEK, F., HORVÁTHOVÁ, V. a B. ŽÚDEL, 2022. Aký vplyv má zvyšovanie minimálnej mzdy na zamestnanosť? Bratislava: IFP. Komentár 2022/11.

DRAHOKOUPIL, J. a B. FABO, 2020. The limits of foreign-led growth: Demand for skills by foreign and domestic firms. In: Review of International Political Economy, 29:1, 152-174. ISSN: 09692290.

DUJAVA, D. a B. ŽUDEL, 2023. O parite. Bratislava: IFP. Komentár 2023/6.

HLAVÁČ, M., 2023. Dobieha slovenské HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily bohatšie krajiny EÚ? Diagnóza nepriaznivého vývoja oficiálnych štatistík 2010 – 2022. Bratislava: ISP. 

PECIAR, V. a P. WITTEMANN, 2019. O firmách a ľuďoch. Bratislava: IFP. Komentár 2019/14.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *