Bezpečná a zdravá práca. To by nemala byť iba vízia alebo veľký súbor opatrení, noriem, či predpisov, ktorý následne zapečatíme do legislatívy a jednotlivých nariadení bez ohľadu na to, či sa budú v praxi uplatňovať alebo nie. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje odbornosť, skúsenosť i profesionálny prístup. Odborníci by však nemali zabúdať na to, že za samotnou podstatou oblasti BOZP je v prvom rade človek, v tomto prípade zamestnanec. KOZ SR je už tradične súčasťou Európskeho týždňa BOZP a v súčasnosti tiež kampane „Bezpečná a zdravá práca v digitálnej dobe.“ KOZ SR zastupoval na odbornom seminári k tejto téme jej poradca pre oblasť BOZP Bohuslav Bendík, ktorý v rozhovore sprostredkoval svoje odborné poznatky.
Keď spomíname Európsku úniu, tak tá už rieši a pripravuje nejaké legislatívne návrhy v tejto oblasti. Vieme povedať, na čo konkrétne sú alebo budú v rámci BOZP zamerané?
V prvom rade na všetky otázky, resp. nástrahy, ktoré digitalizácia so sebou už prináša a v budúcnosti ešte prinesie. Digitalizácia má tak široký záber, že niektoré veci nevychytáme hneď. Pre nás, ako odbory, je najdôležitejšie, aby sa v celom tom nastavení BOZP, nestratil človek teda zamestnanec. Ako zástupcovia zamestnancov na európskej i národnej pôde presadzujeme heslo že, „život a zdravie nepoznajú politickú orientáciu“, a pri tvorbe tejto legislatívy to platí na sto percent.
Ako je v tomto smere nastavený sociálny dialóg?
Sociálny dialóg je pri tvorbe legislatívy v rámci BOZP kľúčový. KOZ SR sa usiluje o to, aby v tomto prípade neťahali zamestnanci, takpovediac, za kratší koniec. Jednoducho, snažíme sa vytvoriť a zabezpečiť na tej legislatívnej úrovni také podmienky, aby boli zamestnanci čo najviac chránení. Odbory nechcú, aby sa v zamestnanci „strácali“, a preto sa aj v čo najväčšej miere venujeme oblasti BOZP, školeniam, seminárom, vzdelávaniu. Pravdou je, že niekedy je naozaj ťažké pre zamestnancov pochopiť všetky tie náročné predpisy a nariadenia.
Už vyššie sme to spomenuli, ale stráca sa dnes človek, resp. zamestnanec v digitálnom priestore?
Sám mám pocit, že to tak je. A to sa netýka len pracovného života, ale aj súkromného. Aj preto je táto kampaň špecifická a špeciálna. Chcem podotknúť, že digitálny rozvoj v rámci trhu práce je akoby prirodzený, a zároveň očakávaný. Netreba však opomenúť, že je tu prítomná jedna nástraha a to, aby umelá inteligencia nedosiahla vyššie IQ ako IQ jej „tvorcu.“ Legislatíva musí byť zároveň nastavená tak, že ak je zamestnanec súčasťou online priestoru, nesmie byť toto jeho postavenie na strane zamestnávateľa zneužívané.
Ako vlastne zamestnanci vnímajú oblasť BOZP, ako ju poznajú?
Poviem to aj takto, často sa stáva, že pod hrozbou straty zamestnania, prijímajú zamestnanci akékoľvek podmienky, to znamená, že bez ohľadu na ich kvalitu, na to či majú nejaký negatívny dopad na zdravie, alebo nie, sú títo zamestnanci v takom prostredí ochotní pracovať. Množstvo ľudí pracuje v ťažkých a zdraviu škodlivých podmienkach, akými sú napr. hluk, prašnosť a pod. Rovnako však môžeme už teraz konštatovať, že väčšina z nás bude čoskoro súčasťou najmä digitálnej doby, ktorá prinesie iné riziká najmä tie psychosociálne.
Tú digitálnu dobu sme si mohli z menšej časti „vyskúšať“ v čase pandémie.
Áno, príkladom je tzv. homeoffice, ktorý nebol v našich podmienkach tak využívaný, ako počas koronakrízy. Tento typ práce, resp. práca mimo kancelárie, má svoje pozitíva. Na druhej strane, zamestnanci strácajú integritu, kolegialitu, komunikáciu a vôbec tie možnosti sa naopak zužujú.
Bohuslav Bendík, poradca KOZ SR pre BOZP, spolu s ďalšími odborníkmi na seminári v rámci Európskeho týždňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
