Už nejaké obdobie evidujeme na Slovensku, ale aj v zahraničí pokles členskej základne, resp. nižší záujem zamestnancov o združovanie a organizovanie sa v odboroch. Dôvodov je niekoľko, no pozornosť chceme upriamiť na stavebný prvok odborov, a tým sú základné odborové organizácie. Práve o nich je nový Mentoringový program KOZ SR, ktorý je zameraný na podporu, vedenie a rozvoj členských základní. Viceprezident KOZ SR František Gajdoš v rozhovore načrtol, ako by mal pilotný projekt v praxi vyzerať, a ako môže odborom pomôcť.
V každom odborovom zväze sa nájdu úspešnejšie i menej úspešné základné odborové organizácie (ZO). Niektoré, takpovediac, rastú rýchlejšie, iné pomalšie, ale sú aj také, ktoré stagnujú. Niekde si vybudovali „dokonalé“ know-how, inde ešte potrebujú niečo zlepšiť, aby sa ich členská základňa kontinuálne rozvíjala. KOZ SR, aj preto pripravila Mentoringový program, prostredníctvom ktorého chce pomôcť ZO, a to najmä s náborom nových členov. Zatiaľ ide o pilotný projekt, ktorý skúsime aplikovať počas šiestich mesiacov v troch ZO, ktoré majú potenciál rásť.
Ako sme už v úvode spomenuli, záujem o členstvo v odboroch klesá, prečo je tomu tak?
Je pravdou, že záujem o odbory klesá, ale vo všeobecnosti aj samotný záujem ľudí o veci verejné. Rovnako s tým rastie neochota brať na seba zodpovednosť za niekoho iného. Pre staršiu generáciu bolo úplne prirodzené sa spájať, združovať sa, kolektívne rozhodovať a podieľať sa na spoločných riešeniach. Súčasná mladá generácia razí skôr cestu akéhosi individualizmu, čo vnímame aj v rámci odborov. Cieľom tohto projektu je vzbudiť záujem aj medzi mladými ľuďmi a zamestnancami. Môže to znieť ako klišé, ale aj pre odbory platí, že práve v nich je budúcnosť.
Koho sa týka pilotný Mentoringový program a v akej fáze aktuálne je?
Momentálne zbierame dobré praktiky, skúsenosti, či akési know-how od funkcionárov ZO, ktoré sú dlhodobo úspešné z pohľadu nárastu členskej základne. Zatiaľ sa javí, že kľúčový je spôsob komunikácie nielen s členmi, ale aj s nečlenmi, u ktorých je potrebné vzbudiť záujem o dianie vo firme alebo inštitúcii, v ktorej pôsobia. Práve nečlenovia odborov tvoria skrytý potenciál úspešného náboru.
Aká by teda mala byť komunikácia?
Použijem niekoľko prívlastkov, a to intenzívna, pravidelná, korektná, ale aj priama. Faktom je, že komunikácia smerom k členom ZO je vždy akoby „lukratívnejšia“, no podať informácie by sme mali v určitej miere aj nečlenom a to práve tak, aby sme ich zaujali natoľko, aby sa nakoniec rozhodli byť v odboroch. Týmto spôsobom zároveň prezentujeme každodennú prácu odborov, čo je pre nás dobrou reklamou. Špeciálne dôležitá je komunikácia v čase kolektívneho vyjednávania, keď zamestnanci opodstatnene očakávajú, že dostanú informácie, ako sa hovorí, z prvej ruky.
Čo alebo kto stojí za úspešnou ZO?
V prvom rade, schopný predseda a výbor ZO. Je však dôležité podotknúť, že na túto funkciu vás nevie nikto vopred pripraviť. V praxi je to niekedy, doslova, pokus-omyl. Hoci chce predseda ZO robiť svoju prácu najlepšie ako vie, stále „narazí“ na zaužívané stereotypy. Tu sa už dostávame aj k tomu, že niekde sme ešte nepostrehli istú generačnú výmenu za posledných 30 rokov. Preto je dôležité aj praktiky odborárov prispôsobiť už dnešnej dobe.
Je úspešnosť ZO merateľná iba v počte členskej základne?
Myslím si, že nie je podstatný napríklad aktuálny údaj, ale skôr dlhodobý vývoj v rámci členskej základne. Môže sa stať, že na začiatku daná ZO s nárastom členov „vyletí“ a následne dlhodobo stagnuje, alebo po opadnutí istej eufórie, dokonca, klesá. Zdravý je podľa mňa pomalý a dlhodobý rast členskej základne, ktorý odzrkadľuje postupné získavanie si dôvery medzi zamestnancami.
Ako bude mentoring zo strany KOZ SR v rámci programu vyzerať?
Samotné mentorovanie prispôsobíme podmienkam danej ZO a tiež firmy, v ktorej pôsobí. Zohľadníme v ňom počet zamestnancov, ich zameranie, vekový priemer a pod. V princípe však budeme veľmi úzko a intenzívne komunikovať najmä s predsedami ZO, pomáhať im aplikovať do praxe „overené“ praktiky a postupne ich vyhodnocovať.
Budú rovnaké dobré praktiky fungovať v každej ZO?
Určite nie, už len napr. z dôvodu že ZO pôsobia v rôznych odvetviach a zväzoch, ktoré sú súčasťou KOZ SR. Pre konkrétne ZO zvolíme aj tie najvhodnejšie nástroje, resp. riešenia, ktoré by im mohli pomôcť. Chcem zdôrazniť, že nie je cieľom, aby sme jednotlivé kroky robili za funkcionárov. Dôležitá bude ich snaha a ochota, vziať si k srdcu naše návrhy, nápady, rady a postupne ich aplikovať vo svojich podmienkach.
Kde teda tkvie základ úspechu?
Vo vôli, chuti a úprimnej snahe predsedov ZO zlepšiť fungovanie odborov. Zopakujem, že ide o pilotný projekt, až po jeho skončení a následnom vyhodnotení, zosumarizujeme výsledky, ktoré budú kľúčové pre jeho pokračovanie. Som však optimista a verím, že spomínaným programom môžeme naštartovať omnoho väčší projekt, vďaka ktorému budeme získané know-how ponúkať ďalším a ďalším základným organizáciám.