Nedostatok ochranných nápojov, nedostatočný pitný režim, nadmerná teplota na pracovisku a ďalšie faktory môžu spôsobiť úpal alebo úžeh. Pri nedodržaní zásady bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, neodhadnutí nebezpečenstva a rizika, sa môže úpal alebo úžeh stať aj pracovným úrazom. Aké sú determinanty úpalu a úžehu na pracovisku, ako im predchádzať, aby sa nestali pracovným úrazom, to sa dozviete v príspevku.
Náhle stavy, vyvolané pôsobením nadmerného tepla, nie sú ani v našich zemepisných šírkach zriedkavé a vyskytujú sa čoraz častejšie. Ľudský organizmus odovzdáva a prijíma teplo z prostredia viacerými mechanizmami, akými sú sálanie, vedenie, prúdenie či odparovanie. Týmto sa ľudské telo snaží zachovať si správnu hodnotu telesnej teploty. Telesná teplota je termoreguláciou udržiavaná na 36,5 °C (+/- 0,5 °C). Pri zvyšovaní teploty jadra sa organizmus snaží toto nadbytočne generované teplo dostať von z tela. Maximálna kritická hranica pre ľudské telo je teplota 41,6 °C. Človek môže prežiť pri teplote jadra 42 °C zhruba 45 minút až 8 hodín. Pri prekročení 42 °C dochádza k denaturácii bielkovín, destabilizácii fosfolipidov a lipoproteínov, bunky sú poškodené a nastáva multiorgánové zlyhanie. Pri extrémnych teplotách (49-50 °C) dochádza k nekróze buniek. Hlavným mechanizmom odvodu tepla je v horúcom prostredí odparovanie potu. To je však pri vlhkosti vzduchu vyššej než 75 % podstatne obmedzené. Pri takomto nedostatočnom chladení organizmu teplota stúpa. Potením môže človek stratiť až 2 litre vody. Spolu s vodou sa tiež stráca veľké množstvo soli, čo vedie ku dehydratácii a svalovým kŕčom.
V horúcich letných dňoch môže dôjsť pri niektorých pracovných činnostiach k úpalu či úžehu. Tieto dva medicínske pojmy a stavy organizmu sa často zamieňajú alebo považujú za to isté. Nie je tomu však tak. Jednoduchým objasnením je, že ÚŽEH je stav pri nadmernom, náhlom a prudkom opálení kože, a to sálavými, ultrafialovými lúčmi slnka. Pri ÚPALE ide o zrútenie termoregulácie tela.
Príznaky úpalu a úžehu sú veľmi podobné najmä v ľahších prípadoch. Postihnutý sa sťažuje na bolesť hlavy, nevoľnosť, môže sa pridať horúčka a zvracanie. Pri ťažšom priebehu úpalu sa môže objaviť zmätenosť, zrýchlené dýchanie, kŕče, v extrémnych prípadoch, ak teplota tela prekročí aj 40 °C, môže postihnutý stratiť aj vedomie, pri úžehu sa môže objaviť napríklad stuhnutie šije. Porovnanie úpalu a úžehu uvádzame v nasledujúcej tabuľke.
Môže sa úžeh alebo úpal posudzovať ako pracovný úraz?
Ak sa v horúcom a dusnom počasí nemôže zamestnanec primerane potiť alebo sa pot nemôže riadne odparovať, dostaví sa tepelný úpal. Úpal sa vyskytuje najmä u ľudí vo vlhkých, horúcich a nevetraných nížinách za dusného polooblačného dňa, v preplnených miestnostiach, priestranstvách, v dopravných prostriedkoch pri nedostatku tekutín a pri nedostatočnej aklimatizácii na teplo.
Úžeh postihuje najmä zamestnancov pracujúcich v letných mesiacoch na voľných priestranstvách. Zamestnávateľ nesmie preto dovoliť prácu na prudkom slnku bez pokrývky hlavy a bez ľahkého odevu na ochranu celého tela a pokožky!
Úpal môže postihnúť aj zamestnancov, ktorí pracujú v kancelárskych priestoroch, ak u nich dôjde ku zrúteniu telesnej termoregulácie. Môže sa to stať v prípade, keď zamestnávateľ nezabezpečí pitný režim, vhodné vetranie a klimatizáciu. S pitným režimom bezprostredne súvisí aj povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť ochranu zamestnancov pred vonkajším teplom, a to najmä tienením, vhodnou klimatizáciou alebo vetraním. Na pracovisku musí byť na ochranu zdravia zamestnanca zabezpečená dostatočná výmena vzduchu prirodzeným alebo núteným vetraním.
Zamestnávateľ je povinný, podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP, vytvárať vhodné podmienky na bezpečnú a zdravie neohrozujúcu prácu. Za predpokladu, že je preukázaná príčinná súvislosť medzi činnosťou zamestnanca a uvedeným následkom, je možné úžeh alebo úpal považovať za pracovný úraz.
Takéto pracovné úrazy sa môžu podľa klasifikácie úrazov pri práci zaradiť do 6. skupiny, ako Nesprávna organizácia práce alebo do 14. skupiny, ako Nezistené príčiny. V tejto skupine možno uvádzať iba také prípady, keď k úrazu došlo bez svedkov (najmä pri smrteľných úrazoch) a ich príčinu nemožno nijakým dostupným spôsobom zistiť. Ide o výnimočné prípady, pretože klasifikačná schéma umožňuje klasifikovať takmer všetky úrazy podľa predchádzajúcich skupín. Najhoršou možnou kombináciou je, ak zamestnávateľ nesplní požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zamestnanec svojou benevolenciou dopustí, aby sa pracovné podmienky a faktory pracovného prostredia stali ohrozením a nebezpečenstvom pre zdravie a život zamestnanca.
Prevencia a odporúčania
1. Začnite pracovať čo najskôr: Keď sa dohodnete na posunutí pracovnej zmeny na ráno, hoci len o hodinu či dve, ušetríte si pobyt v najhoršom teple a poobede môžete ešte využiť slnko na regeneráciu.
2. Dostatočne pite: Dodržiavanie pitného režimu platí v horúčave dvojnásobne. Pokiaľ pracujete vonku, pite najmä minerálky, doplníte tak vypotené stopové prvky. V kancelárii si vystačíte s vodou. Kľudne si v obidvoch prípadoch nechajte tekutinu cez noc v chladničke, dopoludnia vás vďaka tomu ochráni pred prehriatím. Najčastejšou chybou, ktorú robia ľudia v rámci pitného režimu je predovšetkým to, že pijú až vtedy, keď pociťujú smäd. Piť by sme mali pravidelne po dúškoch, aby sme jednorazovým príjmom veľkého množstva tekutín nezaťažili obličky. Vhodným riešením pre všetky vekové kategórie je tzv. optické pitie. Nachystajte si do fľaše alebo džbánu s objemom minimálne 1,5 l pitnú vodu. Keď túto vodu celú vypijete, splnili ste odporúčaný objem tekutín v rámci pitného režimu.
3. Obmedzte kofeín na minimum: Silná káva vám po celý deň zvyšuje krvný tlak a tým i teplotu tela. A aj keď sa po horúcom nápoji začnete potiť (čo je prirodzená reakcia tela a cesta k ochladeniu), premočené šatstvo nie je nič príjemné. Káva nie je súčasťou pitného režimu. Ak si doprajete šálku kávy, mali by ste telu zabezpečiť aj dostatočný príjem pitnej vody.
4. Zatiahnite rolety a nasaďte si pokrývku hlavy: Ak to nejde, nepustite na seba slnko pri práci vôbec. V interiéroch vás najlepšie ochráni vonkajšie tienenie a žalúzie, na slnku pokrývka hlavy (klobúk, šiltovka, šatka), opaľovací krém s vysokým faktorom (na celý deň kľudne SPF 50) a svetlé oblečenie, ktoré väčšinu lúčov odrazí.
5. Zvoľte vhodné materiály a strihy: V sklade, na stavbe i v reštaurácii skúste funkčné materiály alebo merino vlnu, ktoré rýchlo odvádzajú pot z tela. V kancelárii siahnite po hodvábnych a ľanových materiáloch a voľnejších strihoch. Pokiaľ vás príliš nezväzuje firemný „dress code“, čiernym puzdrovým šatám a príliš upnutým košeliam sa radšej vyhnite.
6. Dodržujte prestávky. Ak odovzdávate tri veľké projekty naraz alebo potrebujete odísť zo zmeny v sklade skôr a kvôli tomu sa oberiete o povinnú pracovnú prestávku, môže pri vysokých teplotách vynechanie aj desaťminútovej pauzy znamenať kolaps. Ak si prestávku doprajete a na chvíľku sa zastavíte a osviežite, zvládnete tak prácu rýchlejšie a s ľahkosťou.
7. Ochlaďte sa vodou v spreji, ventilátorom alebo hmlou. Minerálne vody v spreji a malé osobné ventilátory si obľúbili napr. profesionálni vodiči. V kancelárii skúste sprej či stolový alebo stojanový ventilátor. Horúčav sa nimi síce nezbavíte, ale vyhnete sa zdravotným komplikáciám, ako je úpal alebo úžeh a bude sa vám pracovať lepšie.
Viac na : https://ivpr.gov.sk/wp-content/uploads/2022/08/Ako_zvladat_horucavy_na_pracovisku_Kordosova_2022.pdf