Školstvo a veda na Slovensku sa dlhodobo umiestňujú na chvoste rebríčka politík vytváraných vládami samostatnej Slovenskej republiky. Z veľkej väčšiny technicky, štrukturálne, ale aj personálne funguje školstvo na základoch, ktoré boli vybudované pred desiatkami rokov. Preto v „Desatore pokoronových opatrení“ Konfederácia odborových zväzov SR venuje svoju pozornosť aj problematike školstva a vzdelávania.
Pre budúcnosť je nevyhnutná okamžitá reforma vzdelávania, ktorá bude reflektovať súčasné a budúce smerovanie trendov vo vývoji a smerovaní hospodárstva. Už v súčasnosti sa musia plánovať budúce pracovné pozície a predvídať dosahy digitalizácie v sociálnom kontexte, pretože aj keď nastane nepomer medzi vzniknutými a zaniknutými pracovnými miestami, hoci aj v prospech tých vzniknutých, otázkou zostáva, či budeme disponovať kvalifikovanou pracovnou silou schopnou vykonávať nové činnosti. Základným cieľom v oblasti vzdelávania musí byť komplexná reforma vzdelávania, ktorá zabezpečí zvyšovanie úrovne vzdelávania na Slovensku, zatraktívni učiteľské povolanie reformou odmeňovania zamestnancov školstva a zlepšenia pracovných podmienok a zabezpečí zosúladenie vzdelávania s potrebami trhu práce. V súvislosti s technologickými zmenami, ale aj v nadväznosti na vzniknutú pandémiu sa urýchlili zmeny spojené s digitalizáciou a je nevyhnutné na ne reagovať. Ešte pred vznikom pandémie sa komunikovali obavy z extrémnej straty pracovných miest v súvislosti s automatizáciou, robotizáciou a digitalizáciou. Slovensko má nízky podiel investícií do výskumu a vývoja, potrebuje zvýšiť vzdelanosť v technických smeroch a celkovo prejsť na ekonomiku založenú na znalostiach. Jednostranné zameranie na priemyselnú výrobu s nízkym stupňom inovácií môže naozaj spôsobiť zaniknutie rutinných pracovných miest a najmä neschopnosť pretransformovať vzniknutú voľnú pracovnú silu na iné pracovné pozície. Vzniknutá pandémia len zvýraznila tieto fakty a viedla k elektronizácii značnej časti práce (napr. práca z domu). Je preto nevyhnutné zamerať sa na inovácie, výrobné procesy s vyššou pridanou hodnotou a rozvoj celoživotného vzdelávania. Okrem investícií do inovácií, výrobných procesov s vyššou pridanou hodnotou a do rozvoja celoživotného vzdelávania sú tu aj ďalšie možnosti a návrhy, ako sa vysporiadať s možnými hrozbami masívnej automatizácie výroby. Jednou je zmena štruktúry, resp. zamerania ekonomiky ako takej, napríklad orientácia viac na služby, alebo už spomínaná znalostná ekonomika. Témou v mnohých krajinách je zavedenie univerzálnych príjmov, ktoré by kompenzovali straty miest v dôsledku nahradenia ľudskej práce robotmi. S tým súvisí otázka zdaňovania a financovania schém sociálneho zabezpečenia (napríklad zdaňovanie robotov, ktoré by mohlo slúžiť na financovanie sociálnej ochrany ľudí). Dlhodobo požadujeme prehodnotiť a zaviesť nový daňový mix a zavedenie progresívneho zdaňovania, prenos daňového zaťaženia z práce na kapitál, predstavenie nových alebo marginálnych daní.
Na dosiahnutie kvalitnejšieho systému vzdelávania KOZ SR odporúča:
- prognózy trhu práce, plánovanie pracovných síl,
- prepojenie vzdelania s trhom práce, ale pri zachovaní získavania všeobecných poznatkov s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu uplatniteľnosť a adaptabilitu budúceho zamestnanca,
- budovať a podporovať neformálny a informálny vzdelávací systém,
- inklúziu znevýhodnených detí s cieľom zapojiť ich čo najviac do pracovného života v budúcnosti,
- reálnu aplikáciu celoživotného vzdelávania a aktívnu participáciu zamestnávateľov na ňom,
- zjednodušiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu zamestnancom počas pracovného života, nielen v čase nezamestnanosti (umožniť vo väčšej miere vzdelávanie popri práci),
- nastaviť systém efektívneho kariérneho poradenstva (zmena profesie v priebehu pracovného života),
- zaviesť zmeny v daňovom systéme so zavedením nových daní (digitálne dane, dane z robotov, environmentálne dane),
- analyzovať možnosti nastavenia univerzálneho príjmu.
