Na Slovensku zažilo obťažovanie na pracovisku v „elektronickej“ podobe 18,3 % žien. Išlo najmä o nevhodné návrhy na sociálnych sieťach. Takmer 9 % žien dostalo do svojich emailov či správ aj sexuálne obrázky a videá, a to od kolegov či spolupracovníkov.
Adela pracovala v rýchlom občerstvení 26 rokov. Jej pracovná situácia sa zmenila v roku 2019 po nástupe nového šéfa. Ponižoval ju aj jej kolegyne. Denne ich kontroloval, posielal im urážlivé správy a obviňoval z finančných problémov. Mužov v práci sa kritika údajne netýkala. Dlhodobé ponižovanie a šikana viedli nielen u Adely k zdravotným problémom. Nakoniec bola neprávom prepustená.
S podporou ostatných kolegýň a dôkazmi vo forme správ sa obrátila na súd. Ten uznal šéfa vinným z vyhrážania, ponižovania a mobbingu a udelil mu desať mesiacov väzenia a odškodné 4000 eur pre všetky poškodené ženy. Rozsudok musí ešte potvrdiť vyšší súd. Tento skutočný príbeh sa stal v Španielsku, no mohla by to byť skúsenosť akejkoľvek ženy aj u nás.
Každá tretia žena
Každoročne si 25. novembra celosvetovo pripomíname Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách. Tento rok sa kampaň zameriava na rôzne formy šikany a násilia prostredníctvom digitálnych technológií. Aktivity spojené s ochranou a prevenciou potrvajú 16 dní do 10. decembra, teda do Dňa ľudských práv a zapojí sa aj Konfederácia odborových zväzov SR.
Na Slovensku sa so zastrašovaním, slovným útočením a inými prejavmi stretáva takmer tretina zamestnancov. Podľa niektorých zistení sa obeťou mobbingu stáva jeden zo šiestich zamestnancov a svedkom ponižovania sa stáva až 80 % zamestnancov, ktorí však nezakročia voči takýmto konaniam, uvádza Miroslava Kordošová vo svojom článku o neželaných praktikách na pracovisku.
Násilie voči ženám je štatisticky evidované najviac v sektoroch zdravotnej a sociálnej starostlivosti, maloobchodu a pohostinstva. Vo všeobecnosti postihuje každú tretiu ženu. Digitálne zneužívanie môže mať formu prehnanej kontroly, zneužívania alebo obťažovania prostredníctvom správ, telefonátov, či emailov.
Tohtoročná kampaň potvrdzuje, že aj digitálna bezpečnosť je kľúčová pre rodovú rovnosť.
Ako je to na našich pracoviskách?
Inštitút pre výskum práce a rodiny robil prieskum o rodovo podmienenom násilí na ženách v roku 2023, z ktorého vyplynulo, že pracovné prostredia na Slovensku majú toxický nádych. Nasledovné dáta sú obrazom nevhodného správania sa mužov na pracoviskách.
- Skúsenosť s nejakou formou obťažovania na pracovisku mala každá druhá žena. Väčšina žien (77 %), ktoré mali skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na pracovisku, ho zažila opakovane. Najčastejším typom obťažujúceho správania boli nevhodné a nepríjemné pohľady. Tie počas svojho pracovného života zažilo 40 % respondentiek.
- S nedôstojnými sexuálnymi vtipmi, urážlivými poznámkami o svojom tele sa stretlo 25,7 % opýtaných. 21,7 % zažilo nevyžiadaný fyzický kontakt a podobná časť z nich musela čeliť nevhodným návrhom na rande, ktoré ich ponížili či zastrašili.
- Na pracoviskách sú prítomné aj explicitné návrhy sexuálnej povahy: 18,1 % respondentiek malo skúsenosť priamo s návrhmi na sexuálne aktivity.
- Obťažovanie sexuálne explicitnou komunikáciou sa nevyčerpáva len urážlivými vtipmi a komentármi o tele žien, ale pozostáva aj so zasielania sexuálne explicitných emailov alebo textových správ, s čím malo priamu skúsenosť 13,5 % opýtaných.
- Obťažovanie v „elektronickej“ podobe zažilo aj 18,3 % žien, ktoré obdržali nevhodné návrhy na sociálnych sieťach. S explicitne sexuálnymi obrázkami alebo videami bolo konfrontovaných 8,7 % žien.
Čo sa týka pôvodcov obťažovania na pracovisku, najčastejšie šlo o mužských kolegov (29,2 %) a mužov, s ktorými respondentky prichádzali do kontaktu pri výkone svojho zamestnania (24,3 %), či už šlo o klientov, pacientov, žiakov alebo pasažierov.
Čo všetko je digitálne zneužívanie?
- Zneužívanie na základe obrázkov a nesúhlasné zdieľanie intímnych obrázkov – často nazývané pomstychtivá pornografia alebo uniknuté akty
- Kyberšikana, trolling a online hrozby
- Online obťažovanie a sexuálne obťažovanie
- Deepfake generované umelou inteligenciou, ako sú sexuálne explicitné obrázky, deepfake pornografia a digitálne manipulované obrázky, videá alebo zvuk
- Nenávistné prejavy a dezinformácie na sociálnych sieťach
- Doxxing – zverejňovanie súkromných informácií
- Online stalking alebo dohľad/sledovanie aktivít niekoho iného
- Online grooming a sexuálne vykorisťovanie
- Catfishing a zosobnenie
- Mizogýnne siete – napr. manosféra, incel fóra
Dopady na psychické aj fyzické zdravie
Digitálne násilie viac postihuje ženy ako na mužov vo všetkých oblastiach, no viac tie, ktoré sú verejne činné alebo online viditeľné teda napríklad aktivistky, novinárky, ženy v politike, obhajkyne ľudských práv a mladé ženy.
Dopad je ešte výraznejší na ženy, ktoré čelia aj iným formám diskriminácie vrátane rasy, zdravotného postihnutia, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie.
Prečo je digitálne zneužívanie také ťažké zastaviť?
- Slabá regulácia technologického sektora alebo nedostatočné právne uznanie digitálneho násilia v krajinách.
- Nedostatočná zodpovednosť zo strany technologických platforiem a sociálnych sietí.
- Umelá inteligencia vytvára nové formy zneužívania a zosilňuje digitálne násilie.
- Rastúci odpor voči rodovej rovnosti.
- Anonymita páchateľov a cezhraničné zneužívanie sťažujú dosiahnutie spravodlivosti.
- Obmedzené systémy podpory pre obete kyberšikany alebo únikov osobných údajov.
Regulácia a zákon by pomohli, no nie sú
Ešte vlani Európska odborová konfederácia (EOK) adresovala predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen výzvu na prijatie novej smernice o rodovo podmienenom násilí na pracoviskách, ktorá by zároveň podporila odbory v ich úsilí vyjednať bezpečné pracovné prostredie.
V máji 2024 Európska únia prijala smernicu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Zavádza napríklad vymedzenie určitých trestných činov (trestné činy kybernetického násilia, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a nútené manželstvá), posilňuje sa ochrana a podpora obetí, uľahčuje sa ich prístupu k spravodlivosti, zlepšuje prevencia, zber údajov, koordinácia a spolupráca.
Tlak sa vo všeobecnosti zvyšuje aj na vlády jednotlivých štátov, aby presadzovali zákony, ktoré kriminalizujú digitálne násilie, chránia osobné údaje a posilňujú zodpovednosť technologického sektora.
Technologické spoločnosti by mali zaistiť bezpečnosť platforiem, odstraňovať škodlivý obsah, či určovať etické kódexy správania a zverejňovania obsahu. V neposlednom rade by sme mali byť zodpovední aj ako jednotlivci a ozvať sa v prípade nepráva, podporovať obete a spochybňovať škodlivé online normy.
V prípade potreby sa ženy môžu obrátiť na rôzne podporné linky a bezplatné poradne, kde im odborníci poradia, pomôžu, alebo nasmerujú na správnu pomoc.
Využitie služby bezplatnej NONSTOP Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie na čísle 0800 212 212 alebo mailom na linkaprezeny@ivpr.gov.sk.
Zdroj: EZA, UN Women, IVPR