Keď sa stretne svet práce – 114. Medzinárodná konferencia práce v Ženeve
Od 1. do 12. júna 2026 sa vo švajčiarskej Ženeve uskutočnilo 114. zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce (International Labour Conference – ILC), najvyššieho orgánu Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Každoročne sa na ňom stretávajú zástupcovia vlád, zamestnávateľov a zamestnancov zo všetkých 187 členských štátov MOP, aby spoločne diskutovali o najdôležitejších otázkach sveta práce, prijímali nové medzinárodné pracovné štandardy a hodnotili dodržiavanie už existujúcich dohovorov. MOP sa preto často označuje za „svetový parlament práce“.
Konferencia je jedinečná aj svojím fungovaním. Každý členský štát zastupuje štvorčlenná delegácia – dvaja zástupcovia vlády, jeden zástupca zamestnávateľov a jeden zástupca zamestnancov, pričom všetci majú právo samostatne vystupovať a hlasovať. Okrem hlavných delegátov sa na rokovaniach zúčastňujú aj ich poradcovia a experti.
Slovensko malo aj tento rok svoje zastúpenie. Súčasťou delegácie boli predstavitelia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, zástupcovia zamestnávateľských organizácií a odborového hnutia. Slovenských zamestnancov zastupoval jeden delegát a traja poradcovia, ktorí sa aktívne zapájali do práce jednotlivých výborov a rokovaní o nových medzinárodných štandardoch.
100 rokov kontrolných mechanizmov
Tohtoročná konferencia mala aj významný historický rozmer. Pripomenula si sto rokov fungovania Výboru pre aplikáciu noriem (Committee on the Application of Standards – CAS), jedného z najdôležitejších kontrolných mechanizmov MOP. Tento výbor vznikol v roku 1926 ako stály tripartitný orgán na posudzovanie dodržiavania medzinárodných pracovných dohovorov a odporúčaní. Počas storočia svojej existencie sa stal jedným z najvýznamnejších medzinárodných nástrojov na ochranu pracovných práv a slobôd. Pri tejto príležitosti sa v Ženeve uskutočnili osobitné podujatia a diskusie venované jeho histórii a budúcemu smerovaniu.
Program konferencie bol mimoriadne bohatý. Delegáti rokovali o budúcnosti platformovej ekonomiky, rodovej rovnosti vo svete práce, sociálnom dialógu a tripartizme, ale aj o dodržiavaní pracovných práv v jednotlivých krajinách sveta. Významnú časť práce tvorila činnosť Výboru pre aplikáciu noriem, ktorý posudzoval prípady štátov podozrivých z porušovania medzinárodných pracovných štandardov vrátane osobitných rokovaní o situácii v Bielorusku a Mjanmarsku.
Od rodovej rovnosti, cez sociálny dialóg, až po platformovú prácu
Najväčšiu pozornosť však pútala normotvorná agenda. Po dvoch rokoch intenzívnych rokovaní sa podarilo prijať nový Dohovor MOP o dôstojnej práci v platformovej ekonomike. Ide o historicky prvý globálny pracovnoprávny štandard upravujúci podmienky práce prostredníctvom digitálnych platforiem, ktorý môže v budúcnosti ovplyvniť pracovné a sociálne podmienky stoviek miliónov ľudí na celom svete vrátane Slovenska.
Konferencia zároveň prijala závery o ďalšom rozvoji sociálneho dialógu a tripartizmu, závery o transformačnej agende rodovej rovnosti vo svete práce a viacero rozhodnutí týkajúcich sa kontroly dodržiavania pracovných práv. Ukázalo sa, že aj v čase geopolitických konfliktov, technologických zmien a rastúcich spoločenských rozdielov zostáva sociálny dialóg jedným z najdôležitejších nástrojov hľadania kompromisov.
Pre slovenské odbory mala účasť na 114. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce osobitný význam. Nebola len príležitosťou sledovať svetové trendy, ale aj aktívne sa podieľať na tvorbe pravidiel, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť podobu práce, pracovných práv a sociálnej ochrany aj na Slovensku.
Najväčšiu pozornosť však pútala normotvorná a kontrolná agenda konferencie. Delegáti počas dvoch týždňov prijali viacero významných dokumentov, ktoré budú ovplyvňovať vývoj pracovného práva a sociálnej politiky na globálnej úrovni.
Historický dohovor o platformovej ekonomike
Najvýznamnejším výsledkom konferencie bolo prijatie nového Dohovoru MOP o dôstojnej práci v platformovej ekonomike. Ide o prvý globálny pracovnoprávny štandard upravujúci prácu vykonávanú prostredníctvom digitálnych platforiem, ako sú služby rozvozu jedál, taxislužby či online pracovné platformy. Dohovor sa venuje okrem iného určovaniu existencie pracovného pomeru, ochrane pred falošnou samostatnou zárobkovou činnosťou, algoritmickému riadeniu práce, ochrane osobných údajov, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci či právu na kolektívne vyjednávanie. Hoci sa nepodarilo prijať aj sprievodné odporúčanie s podrobnejšími pravidlami implementácie, samotné prijatie dohovoru predstavuje historický míľnik porovnateľný s prijímaním prvých medzinárodných štandardov počas priemyselnej revolúcie.
Prečítajte si aj: Keď aj kompromis znamená víťazstvo
Budúcnosť sociálneho dialógu a tripartizmu
Konferencia prijala aj závery všeobecnej diskusie o sociálnom dialógu a tripartizme. Dokument zdôrazňuje, že kolektívne vyjednávanie a spolupráca medzi vládami, zamestnávateľmi a odbormi zostávajú jedným z najúčinnejších nástrojov riešenia ekonomických a sociálnych zmien. Osobitná pozornosť sa venuje digitalizácii, zelenej transformácii, novým formám práce a potrebe posilňovať reprezentatívne organizácie sociálnych partnerov. Ide o významný signál v čase, keď v mnohých krajinách rastie tlak na oslabovanie kolektívneho vyjednávania a odborových práv.
Rodová rovnosť ako súčasť budúcnosti práce
Významným výsledkom konferencie bolo aj prijatie záverov o transformačnej agende rodovej rovnosti vo svete práce. Dokument sa venuje pretrvávajúcim rozdielom v odmeňovaní, prístupe k zamestnaniu, rozdeleniu opatrovateľských povinností či boju proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku. Závery zdôrazňujú, že rodová rovnosť nie je len otázkou ľudských práv, ale aj hospodárskeho rozvoja a sociálnej spravodlivosti. MOP bude na ich základe pripravovať ďalšie programy a odporúčania pre členské štáty.
Sto rokov ochrany pracovných práv
Významná časť práce konferencie patrila Výboru pre aplikáciu noriem, ktorý si pripomenul sto rokov svojej existencie. Tento výbor prerokoval viac ako dve desiatky individuálnych prípadov dodržiavania medzinárodných pracovných dohovorov a uskutočnil osobitné zasadnutia o situácii v Bielorusku a Mjanmarsku. Prijaté závery sa týkali najmä slobody združovania, kolektívneho vyjednávania a ďalších základných pracovných práv.
Jeho činnosť patrí medzi najvýznamnejšie kontrolné mechanizmy medzinárodného práva a predstavuje dôležitú ochranu odborových slobôd, práva na kolektívne vyjednávanie a ďalších základných pracovných práv.
Bielorusko zostáva pod osobitným dohľadom
Osobitnú pozornosť konferencia venovala Bielorusku. Pokračovalo monitorovanie plnenia odporúčaní vyšetrovacej komisie MOP a rezolúcie prijatej podľa článku 33 Ústavy MOP. Výbor pre aplikáciu noriem opätovne vyzval bieloruské orgány na ukončenie represií voči nezávislým odborom, prepustenie zadržiavaných odborových predstaviteľov a rešpektovanie slobody združovania. Ide o jednu z najvýznamnejších a najdlhšie sledovaných káuz v histórii MOP.
Mjanmarsko a ochrana základných práv
Samostatné rokovania boli venované aj situácii v Mjanmarsku. Konferencia sa zaoberala dodržiavaním základných pracovných práv v krajine poznačenej dlhodobou politickou a bezpečnostnou krízou. Prijaté závery vyzývajú na plnenie medzinárodných záväzkov a pokračovanie spolupráce s kontrolnými mechanizmami MOP. Potvrdili zároveň odhodlanie organizácie chrániť základné práva pracovníkov aj v mimoriadne náročných podmienkach.
Modernizácia medzinárodných pracovných štandardov
Konferencia prijala aj technické rozhodnutia týkajúce sa systému medzinárodných pracovných noriem. Jedným z nich bolo vyradenie zastaraného Dohovoru č. 83 z roku 1947, ktorý sa týkal nesamosprávnych a koloniálnych území a už nezodpovedá dnešným podmienkam. Takéto kroky sú súčasťou priebežnej modernizácie systému MOP a zabezpečujú, aby medzinárodné pracovné právo reagovalo na súčasné výzvy.
Výsledky 114. Medzinárodnej konferencie práce tak ukázali, že MOP sa nevenuje len prijímaniu nových pracovných štandardov, ale aj ich kontrole, ochrane základných práv pracovníkov a hľadaniu riešení pre nové výzvy spojené s digitalizáciou, demografickými zmenami či premenou svetovej ekonomiky. Práve spojenie normotvornej, kontrolnej a tripartitnej funkcie robí z Medzinárodnej konferencie práce jedinečné fórum, ktoré už viac ako sto rokov formuje podobu sveta práce.