Nedávno sme oslavovali Medzinárodný deň žien. Pripomenuli sme si dôležitosť žien a ich postavenie v spoločnosti. Ženy pracujú, vychovávajú deti, starajú sa o rodinu, ale pracujú aj ako dobrovoľníčky a organizátorky spoločenského a politického života. Práca žien býva vysoko hodnotená, aj keď stále pretrvávajú rozdiely v odmeňovaní za prácu a rozdiely v ich spoločenskom postavení. Ženy však majú aj svoje  zdravotné, telesné špecifiká, ktoré je potrebné zohľadňovať pri ich zaraďovaní na vykonávanie profesií. Právna úprava Slovenskej republiky poskytuje ženám ochranu v pracovných vzťahoch, osobitnú starostlivosť v tehotenstve, materstve a zodpovedajúce pracovné podmienky. Zohľadňuje ich telesné a fyziologické špecifiká, ktoré je potrebné rešpektovať najmä vo vzťahu k ich spoločenskej funkcii v materstve, ako aj vo vzťahu k ich postaveniu v spoločnosti, súvisiaceho s plnením materského poslania a so zreteľom na ich rodinné povinnosti pri výchove detí a starostlivosti o ne. Zamestnávatelia musia tieto špecifiká zohľadniť  aj pri dodržiavaní podmienok BOZP na pracoviskách.

Biologicko-morfologické rozdiely, ktoré treba rešpektovať

Muži a ženy nie sú z biologického hľadiska rovnakí (rozdiely v pohlaví), a to isté platí aj o práci, ktorú vykonávajú, o ich pracovných podmienkach a zaobchádzaní zo strany spoločnosti (rodové rozdiely). Takéto rozdiely môžu ovplyvniť riziká, ktorým čelia muži a ženy v práci, a spôsob ich vyhodnotenia a kontroly. Medzi mužom a ženou existujú geneticky a hormonálne podmienené rozdiely.

Navyše, prirodzené rozdiely v stavbe tela, v pohlavných orgánoch, hormonálnom vybavení a osobitne hormonálne zmeny počas menštruačného cyklu, prietok krvi cez obličky, rozdielne percentuálne zloženie tela mužov a žien podľa základných zložiek (tuk, svalová hmota, voda) ovplyvňujú metabolizmus chemických látok. Z anatomického hľadiska sú dôležité základné odlišnosti vo výške, hmotnosti a stavbe tela.

Chrbtica ženy je relatívne dlhšia, končatiny sú relatívne kratšie, čo ovplyvňuje kapacitu dosahu. Ženy – oproti mužom – majú užšie ramená, malú kapacitu ťahu v pažiach, menšiu veľkosť rúk, čo ovplyvňuje kapacitu úchopu. Napriek anatomickým rozdielom medzi mužmi a ženami, často nie sú tieto skutočnosti rešpektované v aplikovanej ergonómii a pri vybavovaní pracovných miest zariadeniami (prístrojmi).

Ženy – oproti mužom – majú širšiu panvu, iné uhly bedrových kĺbov, väčšiu možnosť zmeny polohy kolena, pately, uvoľnenia spojivového tkaniva chrbtice, zmeny hmotnosti v tehotenstve a následne vyššie riziko posunu medzistavcových platničiek medzi stavcami L5-S1. Významné sú rozdiely v stavbe i výkonnosti kostrovo – svalového systému. Rozdiely vo svalovej zdatnosti sú spôsobené rozdielnou štruktúrou kostry, celkovej masy svalstva, zostavenia spojivového tkaniva a rozvrstvenia tukového tkaniva, ktorého má žena relatívne viac ako muži.

Odchýlky sú aj vo fyziológii srdcovopľúcneho a srdcovocievneho systému, kde sa u žien vyskytuje nižší tlak krvi, nižší periférny cievny odpor, ale vyššia srdcová frekvencia. Pri fyzickej záťaži ženy reagujú prednostne nárastom srdcovej frekvencie, muži zvýšeným cievnym odporom (stúpanie tlaku krvi). Priemerná nižšia hmotnosť žien (v priemere o 10 kg), nižšia priemerná výška (cca 10 cm) znamená aj menší objem krvi, menšie množstvo   hemoglobínu na prenos kyslíka a z toho vyplývajúcu nižšiu aeróbnu kapacitu.

Tieto skutočnosti sa veľmi zriedkavo rešpektujú v uspôsobení pracovných podmienok a výkonu práce pre ženy. Muži sú rýchlejší ako ženy, a to vzhľadom na vyššiu aeróbnu kapacitu (schopnosť príjmu kyslíka). Kapacita príjmu kyslíka, organizmom vyjadrená ukazovateľom VO2 max, je v priemere u mladých žien 2 l/minútu a u mužov 3,5 l/minútu, čo v prepočte znamená dispozíciu 40 ml kyslíka na kg hmotnosti ženy a 50 ml kyslíka na kg hmotnosti muža.

Uvedené fakty sú dôvodom zreteľne viditeľnej skutočnosti, že ženy pracujú pri fyzicky náročných prácach na vyššej úrovni námahovej kapacity, čo sa rešpektuje napr. v športových disciplínach, logicky oddelených pre mužov a pre ženy.

Ženy majú menší maximálny energetický výdaj, lebo majú nižšiu vitálnu kapacitu pľúc (o 10 %), nižšie celkové množstvo hemoglobínu (o 20 %), väčšiu plochu kože, s väčším krvným riečiskom, nižší obsah vody a vyšší obsah tuku v organizme. Tieto skutočnosti znevýhodňujú ženy v niektorých profesiách, kde je potrebné vydať vysoký energetický výdaj (napr. záchranári, hasiči, policajti).

Ženy horšie tolerujú horúce klimatické podmienky, ale lepšie tolerujú chlad (viac tuku slúži ako izolácia). Ženy horšie tolerujú horúčavu, lebo majú relatívne väčší povrch kože, ktorou prúdi relatívne väčšie množstvo cirkulujúcej krvi, ktorú je potrebné ochladiť.

Ďalšie odchýlky súvisia s inou hormonálnou výbavou mužov a žien, s relatívne nižším obsahom vody a väčším obsahom tuku v ženskom tele a s ďalšími odlišnosťami (materské funkcie, laktácia apod.). V uspôsobení práce a pracovných podmienok sa tradične vychádzalo z vytvárania podmienok na výkon práce mužov.

V záujme rodovej rovnosti, v práve na možnosť vykonávať prácu mužmi aj ženami, je základnou požiadavkou rešpektovať rodové odlišnosti a prispôsobovať prácu a pracovné podmienky nielen mužom, ale rovnako aj ženám, rešpektovať ich fyziologické a anatomické danosti a možnosti.

Povinnosti zamestnávateľov

Zamestnávatelia sú povinní posudzovať bezpečnostné a zdravotné riziká, ktorým sú všetci zamestnanci vystavení pri práci. Pri hodnotení rizika by sa mali zohľadniť osobitné skupiny zamestnancov, ktorí môžu byť viac ohrození, napr. mladí zamestnanci a nováčikovia v zamestnaní, údržbárski pracovníci, migrujúci zamestnanci, subdodávateľskí zamestnanci, zamestnanci so zhoršeným zdravotným stavom, tehotné a dojčiace ženy a zamestnanci v odvetviach služieb, ako sú upratovacie služby, čo sú často ženy. Musia informovať zamestnancov (priamo alebo prostredníctvom zástupcov) o preventívnych a ochranných opatreniach zavedených na zníženie, odstránenie alebo kontrolu rizika a konzultovať s nimi tieto opatrenia.

Zamestnankyne sú osobitne vystavené viacerým fyzickým rizikovým faktorom,  súvisiacim s prácou (ako sú zdvíhanie osôb/manipulácia s nimi, opakujúce sa pohyby, neprirodzené polohy tela), ktoré sú spojené s rizikom vzniku poškodení podporno-pohybovej sústavy a sú často späté s konkrétnymi sektormi/povolaniami, kde je vysoké zastúpenie žien.

Údaje Eurostatu za rok 2022:

V treťom štvrťroku 2022 tvorili muži v Európskej únii (EÚ) väčšinu zamestnaných ľudí vo veku 15 až 64 rokov – dovedna 54 % – v porovnaní so 46 % žien. Informoval o tom v marci 2023 štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Žien však bolo viac na pozíciách administratívnych pomocných pracovníčok, až 66 % z celkového počtu ľudí, zamestnaných vo veku 15 až 64 rokov v tomto zamestnaní. Dominovali tiež ako pracovníčky v službách a predaji (63 %), odborníčky – ako napríklad vedkyne a učiteľky (54 %). Ženy taktiež v EÚ tvorili veľkú väčšinu zamestnaných ľudí medzi opatrovateľmi detí a asistentmi učiteľov, až 93 % z celkového počtu ľudí, zamestnaných v tomto povolaní, ďalej medzi odborníkmi v oblasti ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie (89 %) a učiteľmi v základných a materských školách (88 %). Na druhej strane, ženy tvorili menej ako pätinu ľudí, zamestnaných ako remeselníci a príbuzné živnosti (11 %) či operátorky strojov a zariadení (19 %). V stavebníctve a súvisiacich odboroch tvorili ženy len jedno percento zamestnaných. Málo ich bolo i medzi mechanikmi a opravármi strojov, inštalatérmi a opravármi elektrických zariadení (zhodne 3 %).

Ženy sú zamestnané najmä v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej práce, obchodu, pohostinských a stravovacích služieb, ďalej v domácnostiach, v oblasti upratovacích služieb, v iných terciárnych sektoroch (ako sú nehnuteľnosti, cestovné kancelárie, telefonické centrá, kadernícke a kozmetické salóny) a vo verejnom sektore. Ženy často pracujú na pracovných miestach, kde sú častejšie vystavené kombinácii fyzických, psychosociálnych a organizačných rizík, ktoré môžu viesť k vyššej prevalencii poškodení podporno-pohybovej sústavy a zdravotným problémom medzi zamestnankyňami.

Okrem fyzických rizikových faktorov sú zamestnankyne vystavené najmä organizačným a psychosociálnym rizikovým faktorom, ktoré môžu viesť k vyššiemu riziku vzniku problémov, súvisiacich s poškodeniami podporno-pohybovej sústavy.

Identifikovali sa tieto riziká:

  • nedostatok kariérnych príležitostí a mzdové rozdiely,
  • atypické formy zamestnania,
  • diskriminácia, obťažovanie a sexuálne obťažovanie,
  • rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a „zdvojená úloha“ žien, ktoré chodia do zamestnania, venujú sa starostlivosti o domácnosť a bezplatne sa starajú o ďalšie osoby,
  • duševná záťaž a stres súvisiace s prácou, emocionálne nároky,
  • obmedzená príležitosť vyjadriť názory na zdravotné riziká súvisiace s prácou a na ich zohľadnenie,
  • prevládajúci mužský pohľad na choroby z povolania a otázky BOZP,
  • škodlivé pracovné podmienky v prípade niektorých osobitne znevýhodnených skupín zamestnankýň. Zistilo sa, že zamestnankyne vnímajú svoj zdravotný stav ako horší, pociťujú väčšie obmedzenia v každodenných činnostiach a sú častejšie neprítomné v práci.

Podľa údajov z Európskeho prieskumu pracovných podmienok (2015):

Vysoký podiel zamestnankýň pracuje na pracovných miestach, ktoré zahŕňajú dlhodobé sedenie (62 %), používanie počítačov (62 %) a opakované pohyby rúk alebo ramien (61 %) počas najmenej štvrtiny ich pracovného času.  Až 42 % žien uvádza, že najmenej štvrtinu svojho pracovného času pracujú v únavných alebo bolestivých polohách. Celkom 15 % zamestnankýň pracuje na pracovnom mieste, v rámci ktorého sa vyžaduje zdvíhanie alebo premiestňovanie ľudí. Z údajov z Európskeho prieskumu pracovných podmienok (EWCS) vyplynulo, že 60 % zamestnankýň v EÚ v roku 2015 uvádzalo jedno alebo viac poškodení podporno-pohybovej sústavy (v porovnaní s 56 % mužov). Najčastejšie uvádzanou chorobou je bolesť chrbta (45 %), po ktorej nasledujú bolesti svalov v ramenách, krku a/alebo horných končatinách (44 %) a bolesti svalov v dolných končatinách (30 %).

Vystavovanie sa nebezpečným látkam

Ženy a muži pracujú v rôznych povolaniach a odvetviach a v rámci odvetví vykonávajú rôzne úlohy, preto sa očakáva, že budú vystavení rôznym nebezpečným látkam. Ženy prevládajú v odvetviach služieb so zvyčajne nízkou úrovňou informovanosti o rizikách, vyplývajúcich z nebezpečných látok, ako je napríklad upratovanie alebo zdravotná starostlivosť. Existujú aj rodové rozdiely v spôsobe, akým sa niektoré nebezpečné látky v tele metabolizujú alebo hromadia. Pri posudzovaní rizík je potrebné zohľadňovať rodové otázky a identifikovať menej zrejmé riziká a zdravotné problémy, ktoré sú častejšie u pracovníčok.

To by malo zahŕňať:

  • hodnotenie a meranie nebezpečných látok, prevládajúcich v zamestnaniach s prevahou mužov a žien, zváženie konkrétnych vplyvov nebezpečných chemikálií na zdravie žien, vrátane reprodukčného zdravia, a zavedenie konkrétnych opatrení na zníženie expozície žien,
  • kladenie otázok štruktúrovaným spôsobom zamestnankyniam a pracovníkom o problémoch, s ktorými sa stretávajú v rámci svojej práce,
  • vyhýbanie sa prvotným úsudkom a predpokladom o tom, čo je „triviálne“ a kto môže byť exponovaný,
  • zohľadňovanie celej pracovnej sily (vrátane upratovačiek a servisných pracovníkov atď.),
  • povzbudzovanie žien k hláseniu problémov, ktoré podľa ich názoru môžu mať vplyv na ich bezpečnosť a zdravie pri práci, ako aj zdravotné problémy, ktoré môžu súvisieť s prácou,
  • vykonávanie zdravotného dohľadu zamestnancov s ohľadom na mužské a ženské práce,
  • zabezpečenie toho, aby osoby, ktoré vykonávajú hodnotenia, mali dostatočné informácie a odbornú prípravu o rodových otázkach v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
  • venovanie zamestnankýň rôznym pracovným silám a podľa toho prispôsobovanie práce a preventívnych opatrení (napr. výber ochranných prostriedkov podľa potrieb jednotlivcov, vhodných pre ženy a „nepriemerných“ mužov), zapojenie pracovníčok do rozhodovania a zavádzania riešení,
  • zabezpečenie toho, aby sa ženám aj mužom poskytovali informácie o bezpečnosti a ochrane zdravia, a tiež odborná príprava, týkajúca sa ich zamestnania, pričom to musí zahŕňať aj zamestnancov na čiastočný úväzok, ako aj dočasných a agentúrnych zamestnancov.

Osobitnou skupinou sú tehotné a dojčiace ženy

Osobitnú kategóriu žien – zamestnankýň – tvoria tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, ktoré nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu.

Podľa smernice 92/85/EHS nemožno tehotné a dojčiace zamestnankyne za žiadnych okolností nútiť, aby vykonávali práce, pri ktorých hodnotení sa zistilo riziko vystavenia látkam, ohrozujúcim ich bezpečnosť alebo zdravie. Zamestnávatelia musia posúdiť všetky riziká pre bezpečnosť alebo zdravie a všetky možné účinky na tehotenstvo alebo dojčenie, a následne prijať príslušné opatrenia. Tieto zamestnankyne môžu byť ohrozené procesmi, pracovnými podmienkami alebo biologickými a chemickými látkami, a tieto riziká sa budú líšiť v závislosti od ich zdravia, ako aj v jednotlivých štádiách tehotenstva.

Medzi riziká patria:

  • expozícia voči infekčným chorobám,
  • expozícia voči olovu,
  • expozícia voči iným nebezpečným látkam.

Tieto riziká sa nemusia posudzovať osobitne, ale ako súčasť celkového hodnotenia rizík. Zamestnávatelia možno budú musieť znova posúdiť riziká počas priebehu tehotenstva zamestnankyne a:

  • dočasne upraviť pracovné podmienky a/alebo pracovný čas,
  • ponúknuť vhodnú alternatívnu prácu, alebo
  • poslať zamestnankyňu na platenú dovolenku.

Zamestnankyniam sa odporúča poskytnúť zamestnávateľom alebo pracovným lekárom všetky rady od lekárov alebo pôrodných asistentiek, aby sa tieto informácie mohli použiť pri hodnotení rizík.

Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, ustanovuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.  Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin, spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacej žene.

Tabuľka uvádza niekoľko príkladov nebezpečenstiev a rizík, s ktorými sa stretávame v pracovných oblastiach, v ktorých dominujú ženy.

Tabuľka č. 1 Príklady nebezpečenstiev a rizík, s ktorými sa stretávame v práci, kde dominujú ženy

Zdroj: https://osha.europa.eu/sk/publications/factsheet-43-including-gender-issues-risk-assessment

RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., samostatná vedecko-výskumná pracovníčka s bohatými skúsenosťami najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, faktorov pracovného prostredia, trhu práce a zamestnanosti, či pracovnoprávnych vzťahov. Venuje sa aj expertným aktivitám na rôznych projektoch, lektorskej a publikačnej činnosti. Na projekte Podpora kvality sociálneho dialógu sa podieľala ako garantka a odborná analytička na 3 analytických výstupoch a v súčasnosti poskytuje poradenstvo v rámci Klientskeho centra odborov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *