Klientske centrum odborov svojou činnosťou už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Klientske centrum radí v oblasti pra­covného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostre­dia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú. My vám prinášame pravidelne niekoľko prípadov, v ktorých Klientske centrum odborov poradilo svojim klientom.

Otázka: Pri pracovnom pohovore mi budúci zamestnávateľ odporučil namiesto výkonu práce cez pracovnú zmluvu výkon tejto práce prostredníctvom živnosti. Išlo by o štandardný výkon závislej práce na základe pokynov zamestnávateľa, v jeho mene ako aj v ním určených dňoch a hodinách. Je uvedený postup zamestnávateľa správny? Mám na takýto výkon práce prostredníctvom živnosti pristúpiť?

Odpoveď:  

Pojem závislej práce definuje Zákonník práce hneď v § 1, ako „prácu vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Ide o elementárny pojem pracovného práva, ktorý je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie a aplikuje sa na označenie práce, ktorej výkon je realizovaný v pracovnoprávnych vzťahoch. Cieľom definície závislej práce podľa Zákonníka práce je v praxi zabrániť tzv. únikom z pracovného práva v podobe obchádzania ustanovení Zákonníka práce a kontrahovania iných zmluvných typov na prácu, ktorá by mala byť ako práca so znakmi závislej práce pokrývaná zmluvnými formami pracovného práva. V aplikačnej praxi totiž dochádza stále k vysokej frekvencii výskytu prípadov, kedy boli zamestnanci nútení k zmene svojho pracovnoprávneho statusu zo zamestnancov na živnostníkov, a to napriek tomu, že tieto fyzické osoby mali naďalej vykonávať tú istú prácu. Uvedeným spôsobom dochádzalo k nútenému zamestnávaniu na živnosť, t. j. zamestnanci sa menili na podnikateľov, napr. na samostatne zárobkovo činné osoby, a to aj napriek faktu, že reálne nedochádzalo k naplneniu charakteristických pojmových znakov podnikania (napr. výkon pracovnej činnosti nebol realizovaný vo vlastnom mene fyzickej osoby, na vlastnú zodpovednosť ani za účelom dosiahnutia zisku). 

Predmetom pracovného pomeru je práca, ktorá spĺňa určité právne relevantné znaky. Osobitný význam má pritom aspekt, že zabezpečovanie výkonu závislej práce v iných ako v pracovnoprávnych vzťahoch sa obvykle spája aj s nepriaznivými sociálnymi a ekonomickými dosahmi. Výber správnej zmluvnej formy závisí výlučne od obsahu vykonávanej práce. Do úvahy prichádza jedna z dvoch eventualít adekvátneho postupu. Ak má vykonávaná práca znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ak má práca znaky činnosti podľa osobitných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych predpisov, nemôže ísť o závislú prácu, t. j. na výkon takejto práce by mal byť dojednaný občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.

Zastieranie výkonu závislej práce prácou na živnosť, známy aj ako „švarc systém“, je spôsob ekonomickej (zárobkovej) činnosti, pri ktorej samostatne zárobkovo činné osoby pracujú pre zamestnávateľa na živnosť, pričom vykonávajú rovnaké činnosti ako vo vzťahu závislej práce podľa Zákonníka práce, t. j. pracujú vo vzťahu nadriadenosti – podriadenosti, chodia do práce pravidelne na rovnaké miesto a v stanovený čas.

Nelegálne zamestnávanie je definované ako zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. V prípade nelegálnej práce je možné obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce.

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *