Zavedenie „home office“

Zavedenie „home office“

Prepuknutie pandémie nového koronavírusu a následná koronakríza vyplývajúca z prijatia množstva obmedzujúcich opatrení donútila mnoho zamestnancov vykonávať prácu z domu. Na Slovensku doteraz prácu z domu využívalo len asi 3,5 % zamestnancov. V súčasnej situácii sa toto číslo zvýši a tomu je potrebné prispôsobiť aj pracovné právo a podmienky práce z domu.

Vláda SR na svojom rokovaní schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktorý poputuje do Národnej rady SR. Jednou z úprav v návrhu zákona sú aj zmeny v domáckej práci a telepráci a zavedenie práva zamestnanca na tzv. odpojenie sa.

Súčasná právna úprava

Slovenský Zákonník práce definuje domácku prácu a teleprácu, ale nereflektuje nárast práce na „home office“ a najmä – neobsahuje explicitné právo na tzv. odpojenie sa. Ide o možnosť zamestnanca bez hrozby sankcie zo strany zamestnávateľa nesplniť pracovný pokyn, ktorý mu uloží zamestnávateľ po pracovnom čase. V praxi to teda vyzerá tak, že zamestnávateľ bez problémov zavolá a požaduje od zamestnanca vykonávanie práce s konštatovaním, že aj tak je doma a nič nerobí, teda že splnenie pracovného pokynu by nemal byť problém.

Z uvedených dôvodov KOZ SR navrhla na rokovaní Hospodárskej sociálnej rady SR  21. 5. 2020 (prečítajte si stanovisko KOZ SR) prijatie právnej úpravy, ktorá by explicitne za určitých podmienok obmedzila právo zamestnávateľa takýto pracovný pokyn po uplynutí pracovného času uložiť a súčasne (čo považujeme za dôležitejšie) zamestnancovi umožnila takýto pracovný pokyn nesplniť bez hrozby uloženia pracovnoprávnej sankcie.

Zavedenie pravidiel pre „home office“

  • Zmeny v návrhu zákona definujú domácnosť na účely domáckej práce a telepráce ako miesto, ktoré je iné ako priestory/prevádzky zamestnávateľa, pričom môže ísť o hocijaké miesto vrátane možnosti dohodnúť miesto tak, že zamestnanec si sám vyberá, odkiaľ bude prácu vykonávať, ak to povaha práce umožňuje. Týmto sa umožňuje aj tzv. mobilná telepráca a práca tzv. digitálnych nomádov.
  • Rozhodnutie o organizácii pracovného času pri tomto type práce určí zamestnávateľ, alebo si pracovný čas organizuje zamestnanec. Odlišujú sa aj prestoje, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ (napr. nedodanie podkladov na výkon práce, pokazenie prideleného počítača), ale aj prestoje, za ktoré zodpovedá zamestnanec (napr. výpadok energie, pokazenie vlastného počítača).
  • Podľa návrhu zákona je zamestnávateľ povinný zabezpečiť/poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce/telepráce. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na používaní vlastného prostriedku zamestnanca, ale zamestnávateľ sa týmto nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti ochrany osobných údajov a túto zodpovednosť nemôže preniesť ani na zamestnanca.
  • Spresňujú sa povinnosti, pokiaľ ide o zvýšené náklady zamestnanca, keď zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce (napr. náklady na elektrinu, na nadštandardné pripojenie na internet potrebné na výkon práce).
  • Navrhuje sa zdôrazniť prístup tohto zamestnanca k prehlbovaniu kvalifikácie, t. j. aby mal rovnako ako zamestnanci na pracoviskách zamestnávateľa možnosť zúčastniť sa na školeniach (fyzických alebo „digitálnych“, avšak s ohľadom na možnosť začlenenia aj do fyzického kolektívu zamestnancov, nielen do virtuálneho tam, kde je to možné).
  • Navrhuje sa ustanoviť aj formu práva na odpojenie sa zamestnanca, ktoré je konštruované ako právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času (ak nejde o prácu nadčas, pracovnú pohotovosť), v čase prekážok v práci, dovolenky, a zákaz hodnotiť toto nevykonávanie práce zo strany zamestnávateľa ako porušenie pracovnej disciplíny. V ustanovení sa ponecháva dôležitý aspekt, a to zásada zákazu znevýhodnenia (t. j. diskriminácie tohto zamestnanca) v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, resp. zásada zákazu zvýhodnenia (t. j. diskriminácie zamestnancov na pracoviskách zamestnávateľa).
  • V zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe sa rozširuje aplikácia § 250b Zákonníka práce aj na štátnych zamestnancov, ktorým sa zaviedol home office v súvislosti s mimoriadnou situáciou, núdzovým a výnimočným stavom.

Pripomienky odborov

Keďže návrhom zákona sa novelizovali viaceré zákony, odbory vzniesli v pripomienkovom konaní 11 pripomienok, z ktorých osem bolo zásadných a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ich neakceptovalo. V prípade úprav v oblasti home office odbory navrhovali, aby zamestnanec nebol zodpovedný všeobecne za všetky prestoje, za ktoré nezodpovedá zamestnávateľ, napríklad za výpadok elektrickej energie, čo je objektívna príčina nezávislá od vôle zamestnanca. Keby nerobil domácku prácu a pracoval by v priestoroch zamestnávateľa, pričom by došlo by k výpadku energie, bol by za to zodpovedný zamestnávateľ. Ani táto pripomienka nebola akceptovaná.

Fotografia: Ken Tomita od Pexels

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *