Legislatívne zmeny v pracovnoprávnej oblasti

Legislatívne zmeny v pracovnoprávnej oblasti

Vláda SR schválila navrhované zmeny v zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktoré predložil na rokovanie 4. novembra 2020 minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zmeny v návrhu zákona vyplývajú z uznesenia vlády SR č. 400/2020, ktoré bolo prijaté 24. júna 2020 k návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutého opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, teda k tzv. kilečku.

Obsah uznesenia vlády SR ku „kilečku“

Vláda zaviazala samu seba prostredníctvom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny k predloženiu noviel zákonov, ktorými sa úpravou príslušných ustanovení

  • zohľadnia osobitosti výkonu práce z domácnosti zamestnanca,
  • upraví možnosť zamestnanca vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie,
  • osobitne upraví možnosť dočasného prideľovania zamestnancov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami,
  • primerane zohľadní kritérium reprezentatívnosti pri pôsobení zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa,
  • vytvorí nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov poskytovateľa tejto práce alebo služby.

Návrh zmien tak v sebe rieši otázky osobitosti výkonu práce z domácnosti zamestnanca, upravuje možnosť zamestnanca vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie, možnosť dočasného prideľovania zamestnancov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami, zohľadňuje kritérium reprezentatívnosti pri pôsobení zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa, vytvára nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov poskytovateľa tejto práce alebo služby.

Ako prebiehal proces…

Úpravy v návrhu zákona kopírujú záväzky z uznesenia vlády SR, a tým nedali veľkú možnosť na zásadné zmeny, ktoré by vyplynuli z medzirezortného pripomienkového konania. Ilustruje to fakt, že bolo vznesených 364 pripomienok od rôznych subjektov, z toho 200 bolo zásadných. Akceptovaných bolo len 50 pripomienok, z ktorých len 11 bolo zásadných. Čiastočne bolo akceptovaných len 17 pripomienok, z ktorých 10 bolo zásadných. Ostatných 297 pripomienok nebolo akceptovaných a 179 z nich bolo zásadných. A tak – aj keď pri prijímaní týchto zmien bol legislatívny proces čiastočne dodržaný, keďže zákon bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania – zmeny v navrhovanom zákone a výsledok pripomienkovania sú len „kozmetické“.

KOZ SR predložila svoje pripomienky a obhajovala ich pred zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Keďže rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady neprebieha, v dôsledku porušovania zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni, minister práce, sociálnych vecí a rodiny si nevypočul pripomienky a odôvodnenia sociálnych partnerov.

Čo sleduje pri pripomienkovaní Ministerstvo hospodárstva SR

Veľmi neštandardne do procesu opätovne vstúpilo Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré má pripravený komplexný balík zmien vrátane zmien s dosahom na pracovnú legislatívu, ktorá nie je v gescii tohto rezortu. Svoju predstavu pracovnej legislatívy pretláča v pripomienkach, na ktorých zjavne nie je dohoda ani v koalícií. Ministerstvo hospodárstva SR tak predložilo 29 pripomienok, z toho 28 zásadných, pričom akceptovaná bola jedna zásadná, ktorá charakterom zodpovedala rezortnej pripomienke, keďže sa týkala vypracovania doložky vplyvov na podnikateľské prostredie. Ostatné zásadné pripomienky nemali charakter pripomienok rezortu hospodárstva, ale skôr presadzovali záujmy úzkeho okruhu zamestnávateľov. Návrhy úprav prostredníctvom vznesených pripomienok často „zlepšovali podnikateľské prostredie“, ale na úkor zamestnancov, išli nad rámec predloženého zákona a dokonca vyvolávali rozpor so smernicami EÚ aj dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Keby ich Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR akceptovalo, zástupcovia zamestnancov by nemali žiadnu možnosť vyjadriť sa k nim a obhajovať práva zamestnancov. Takéto konanie vytvára právnu neistotu, neprehľadnosť legislatívy a procesov a zvyšuje spoločenské pnutie.

Výsledný návrh zákona schválený na rokovaní vlády

Návrh zákona v sebe nesie zmenu siedmich zákonov, a to v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákone č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni, zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

Vládou schválený návrh zákona v sebe nesie len zopár zásadnejších zmien oproti verzii z pripomienkového konania, pričom z pohľadu odborov možno za najdôležitejšie považovať:

Zmeny v poskytovaní príspevku na stravovanie

Po pripomienkovom konaní sa urobili drobné úpravy v stravnom, napr. ak si zamestnanec vyberie finančný príspevok, potom je svojím výberom viazaný 12 mesiacov oproti pôvodnému návrhu 24 mesiacov. Z hľadiska podstaty zostáva zachovaná možnosť pre zamestnanca vybrať si medzi zabezpečením stravovania a poskytnutím finančného príspevku.

Zavedenie „home office“ do právneho poriadku

V zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe sa rozširuje aplikácia § 250b Zákonníka práce aj na štátnych zamestnancov. § 250b bol vložený do Zákonníka práce v súvislosti s prepuknutou pandémiou nového koronavírusu, počas ktorej sa zaviedol napr. home office v súvislosti s mimoriadnou situáciou, núdzovým a výnimočným stavom. Definuje sa domácka práca a telepráca a zamestnancovi sa priznáva právo odpojiť sa.

Oslabenie postavenia odborov na podnikovej aj národnej úrovni

Pri pôsobení odborovej organizácie zostáva požiadavka, aby všetci členovia odborového orgánu boli v pracovnom pomere, s pridaným dodatkom  – ak sa odborová organizácia a zamestnávateľ nedohodnú inak, čo sa však asi uplatňovať nebude. Ďalej bola pridaná podmienka, že sa to neuplatňuje na člena príslušného odborového orgánu počas šiestich mesiacov odo dňa skončenia jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa. Čiže ak člen odborového orgánu skončí pracovný pomer, tak ešte šesť mesiacov bude môcť byť členom odborového orgánu a základná organizácia bude mať čas šesť mesiacov, aby urobila voľbu a nahradila takéhoto člena novým, ktorý bude spĺňať požiadavku pracovného pomeru voči zamestnávateľovi. Vkladá sa aj prechodné ustanovenie, ktoré upravuje, že táto nová úprava sa na odborové organizácie, ktoré začali pôsobiť u zamestnávateľa k 1. 3. 2021, uplatní až od 1. 9. 2021, t. j. odborové organizácie existujúce k 1. 3. 2021 budú musieť zosúladiť svoje pôsobenie s novou úpravou do 1. 9. 2021.

V prípade tripartity budú členmi za odbory tri organizácie, pričom nebudú mať rovnaké podmienky členstva, keďže KOZ SR spĺňa podmienku počtu členov, ale ďalšie organizácie túto podmienku už spĺňať nemusia.

Fotografia: © European Union, 2020

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *