Výskum a inovácie sa dostávajú čoraz výraznejšie do centra hospodárskej politiky Európskej únie. Európska komisia vo svojom jarnom balíku európskeho semestra na rok 2026 kladie dôraz na konkurencieschopnosť, strategickú autonómiu a hospodársku a sociálnu odolnosť členských štátov. Jednou z kľúčových tém je pritom potreba zvýšiť investície do výskumu a vývoja.
Európa má kvalitnú vedeckú a výskumnú základňu, problémom však zostáva schopnosť pretaviť výsledky výskumu do konkurencieschopných výrobkov, služieb a úspešných európskych podnikov.
Dobrým príkladom je súčasná situácia v automobilovom priemysle. Najmä nemecký automobilový sektor čelí kombinácii viacerých problémov – rýchlym technologickým zmenám, prechodu na elektromobilitu, vysokým cenám energií a výrobným nákladom, ale aj čoraz silnejšej globálnej konkurencii, predovšetkým zo strany čínskych výrobcov elektromobilov.
Nestačí preto iba investovať viac peňazí do výskumu a vývoja. Rovnako dôležité je vytvoriť podmienky, aby sa európske inovácie dokázali dostať z laboratórií do priemyselnej výroby a následne na trh. Európa potrebuje lepšie prepájať výskum s priemyslom, zlepšiť prístup inovatívnych podnikov k financovaniu a vytvárať podmienky na to, aby úspešné firmy mohli rásť a rozvíjať sa priamo v Európe.
Technologický pokrok však nemožno posudzovať iba podľa produktivity alebo hospodárskych výsledkov. Výskum a inovácie musia prinášať aj konkrétnu sociálnu hodnotu. Ak Európa investuje miliardy eur do nových technológií, digitalizácie, umelej inteligencie či transformácie priemyslu, tieto investície by sa mali premietnuť aj do kvalitných pracovných miest, lepších pracovných podmienok a posilňovania sociálnej súdržnosti.
Kľúčovou otázkou sú preto zručnosti pracovníkov. Technologická transformácia mení charakter práce aj požiadavky na zamestnancov. Investície do výskumu a inovácií preto musia sprevádzať investície do zvyšovania kvalifikácie, rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania. Pracovníci musia dostať reálnu možnosť pripraviť sa na technologické zmeny, prispôsobiť sa im a zároveň z nich profitovať.
Dôležitú úlohu pri technologickej a priemyselnej transformácii zohráva aj sociálny dialóg. Zamestnanci a ich zástupcovia by nemali byť postavení pred hotové rozhodnutia až vo chvíli, keď technologické zmeny začnú ovplyvňovať pracovné miesta. Sociálni partneri by mali byť zapojení už do prípravy transformačných a priemyselných stratégií. Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie môžu pomôcť včas identifikovať dôsledky technologických zmien, pripraviť pracovníkov na nové požiadavky a zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie prínosov rastúcej produktivity.
Nie je preto správne stavať konkurencieschopnosť Európy proti európskemu sociálnemu modelu. Kvalifikovaní pracovníci, kvalitné pracovné miesta, sociálna stabilita a predvídateľné prostredie nie sú prekážkou konkurencieschopnosti. Naopak, môžu byť jednou z konkurenčných výhod Európy.
Európsky semester môže v tomto procese zohrávať významnejšiu úlohu. Nemal by však sledovať iba to, aké percento HDP jednotlivé krajiny investujú do výskumu a vývoja. Rovnako dôležité je hodnotiť, či sa investície premieňajú na inovácie využiteľné v praxi, či majú podniky prístup ku kapitálu, či existuje dostatočná výskumná infraštruktúra a kvalifikovaná pracovná sila a či technologická transformácia neprispieva k prehlbovaniu regionálnych a sociálnych rozdielov.
Pozornosť by sa mala venovať aj tomu, aký vplyv majú inovačné a technologické politiky na zamestnanosť a kvalitu pracovných miest. Hospodárske ukazovatele totiž samy osebe nepovedia, či z technologického pokroku profituje aj spoločnosť a ľudia, ktorí sa na hospodárskom úspechu Európy podieľajú svojou prácou.
Európa potrebuje zvýšiť svoju produktivitu a schopnosť konkurovať Spojeným štátom, Číne a ďalším globálnym hráčom. Cesta k tomuto cieľu však nemôže byť založená iba na technológiách a kapitále. Skutočne úspešná európska inovačná politika musí spájať výskum a technológie, konkurencieschopný priemysel a kvalifikovaných ľudí s kvalitnými pracovnými miestami.
Práve spojenie hospodárskeho a sociálneho rozmeru môže byť základom dlhodobo konkurencieschopnej a sociálne udržateľnej Európy.
Poznámka k použitiu AI: Ilustračný obrázok bol vytvorený pomocou umelej inteligencie.