Poslanci Národnej rad SR vo štvrtok schválili novelu Zákonníka práce. Po novom budú môcť starší ľudia, ktorí dovŕšili 65 rokov a majú nárok na starobný dôchodok, dostať v práci výpoveď, a to aj vtedy, ak by chceli v práci pokračovať.
S takýmto návrhom prišli poslanci k novele Zákonníka práce. Predkladateľ argumentuje, že „odôvodnenosť predmetného opatrenia je daná snahou o podporu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike, ako aj snahou o medzigeneračnú výmenu zamestnancov na pracoviskách. Taktiež uvádza, že navrhované opatrenie zlepší zamestnávanie absolventov vysokých a stredných škôl“.
KOZ SR odmieta, aby sa vek stal dôvodom na výpoveď. „Je to diskriminačné a cieľom je len zjednodušiť prepúšťanie starších. Navyše, mnohí pracovníci v dôchodkovom veku sú nútení pokračovať v práci aj vo vyššom veku, aby si vôbec dokázali zabezpečiť dôstojný život,“ tlmočila stanovisko Konfederácie jej viceprezidentka Monika Uhlerová. Preto by to podľa KOZ SR malo zostať vecou slobodného rozhodnutia jednotlivca. KOZ SR avizuje, že sa obráti na prezidentku, aby zákon vetovala.
KOZ SR rovnako nesúhlasí ani s ďalšou poslaneckou iniciatívou k Zákonníku práce, podľa ktorej budú maloleté deti staršie ako 15 rokov môcť neobmedzene vykonávať nenáročné nefyzické práce s tým, že posúdenie, čo ešte spĺňa alebo už nespĺňa definíciu ľahkej práce, by mal Inšpektorát práce. Povolenie by vydával príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Konfederácia zdôrazňuje, že prioritou pre maloletých musí byť vzdelávanie, čo ešte naberá na význame v dnešnej situácii, keď vzdelávanie trpí v dôsledku pandemických obmedzení. „Namiesto posielania detí pracovať by som očakávala, že vláda prioritne zreformuje školstvo tak, aby sa všetkým deťom dostalo kvalitného vzdelávania, ktoré ich pripraví na nové výzvy na trhu práce,“ zdôraznila viceprezidentka KOZ SR.
Podľa Konfederácie umožnenie práce ku koncu povinnej školskej dochádzky spôsobí, že sa niektorí mladí ľudia už nevrátia do vzdelávacieho systému, čo bude mať nepriaznivý vplyv na mieru predčasne ukončenej školskej dochádzky a na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania, ku ktorým sa prihlásila aj Slovenská republika. Slovensko totiž dosahuje mieru predčasne ukončenej školskej dochádzky okolo 8 % a toto číslo neustále rastie, pričom stanovený cieľ je na úrovni 6 %.
Ohrozené sú aj kolektívne zmluvy
Ďalšia z prijatých zmien, de facto likviduje extenziu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Necháva „dobehnúť“ už len tie, ktoré boli uzatvorené pred 1. marcom 2021. „Opäť ideme opačným smerom ako Európa, keď Európsky parlament priamo vyzýva členské krajiny, aby dosiahli pokrytie kolektívnymi zmluvami aspoň na úrovni 70 %. Tam, kde to tak nie je, ako napríklad u nás, zaväzuje členské štáty k náprave prostredníctvom zlepšenia podmienok pre kolektívne vyjednávanie,“ dodala M. Uhlerová s tým, že tieto zmeny sú pre Konfederáciu neprijateľné. Dodáva, že uzatvárať takéto kolektívne zmluvy je aj v záujme zamestnávateľov, keďže vytvárajú spravodlivé a rovnaké konkurenčné podmienky v oblasti zamestnaneckého prostredia a nekonkurujú si prostredníctvom sociálneho dumpingu.
Podľa posledných dostupných údajov dosiahlo celkové pokrytie podnikovými kolektívnymi zmluvami v roku 2019 vyše 26 %, pričom v rámci súkromného sektora je pokrytých 15,4 % organizácií a v rámci verejného sektora viac ako 65 %. Vyššie kolektívne zmluvy a ich extenzia tak významne zvyšujú pokrytie kolektívnymi zmluvami. „Doteraz bola výrazná vôľa uzavrieť vyššie kolektívne zmluvy pre verejnú a štátnu správu aj na strane zamestnávateľa. Navyše, na úrovni vyššieho stupňa sa často stáva, že odborový zväz nemá partnera zo strany zamestnávateľov, s ktorým by bolo možné rokovať, preto likvidácia extenzie má jednoznačne za cieľ sťažiť situáciu odborom,“ dodáva Uhlerová.
Prihlásiť sa ku odberu noviniek!