V časoch, keď pandémia negatívne ovplyvňuje životy všetkých obyvateľov, je veľmi dôležité, aby vláda svojimi krokmi pomáhala zmierňovať jej dopady. Naprieč celou spoločnosťou narastajú obavy z budúcnosti. Rast cien všetkého obmedzuje kúpyschopnosť obyvateľstva a zhoršuje jeho životnú úroveň. Medzi najviac ohrozené skupiny, ktorým hrozí prepad do chudoby, patria dôchodcovia.

Ľudia na dôchodku, na rozdiel od zamestnancov, nemôžu žiadať o zmenu svojho príjmu – starobného dôchodku počas roka. Je pravdepodobné, že zamestnanci budú žiadať od zamestnávateľov počas roka 2022 úpravu svojich platov, aby rast ich príjmov aspoň kopíroval prognózovanú infláciu. Preto je predpoklad, že dôchodcovia budú zasiahnutí infláciou oveľa viac ako zamestnanci.

Seniori patria, kvôli nízkym príjmom, medzi najviac ohrozené osoby a sú ohrození chudobou. Priemerný starobný dôchodok po valorizácii dosiahol k 31. januáru 2022 len 511,63 €. Oproti odhadovanej priemernej nominálnej mesačnej mzde pre rok 2022 na úrovni 1 291 € tvorí dôchodok len 39,63 % a v čistom vyjadrení je to okolo 52 %.

Reálne dôchodky (teda koľko si občan môže za svoj dôchodok nakúpiť, či zabezpečiť základné životné potreby) sa prepadnú a dôchodca si bude môcť dovoliť menej oproti predchádzajúcemu obdobiu, resp. nebude schopný zabezpečiť si základné životné potreby.

Nedostatočná valorizácia

V tomto roku došlo k valorizácií dôchodkov o 1,3 %, keďže sa zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka 2021. Inflácia v referenčnom období vtedy dosahovala nízku úroveň, čo sa však neskôr zmenilo. Za rok 2021 priemerná inflácia dosiahla 3,2 %, čo bolo zapríčinené dynamickým rastom cien v druhom polroku 2021. Valorizácia na základe spätne zistenej inflácie v tomto roku spôsobí prepad reálnych dôchodkov, keďže nameraná inflácia ani zďaleka nepokrýva súčasný rast cien, ale ani ten, odhadovaný na tento rok.

Len v januári vzrástli podľa Štatistického úradu SR spotrebiteľské ceny medziročne o 8,4 %. Posledná prognóza Inštitútu finančnej politiky (IFP) z 10.2.2022 predpokladá na tento rok rast cien na 5,8 %. IFP navyše odhaduje aj dôchodcovskú infláciu, ktorú pre rok 2021 odhadol na 2,9 % a pre rok 2022 až na 6,3 %. Valorizácia, ktorá bola zákonnom priznaná, teda nepokrýva ani predpokladaný rast cien, ktorý bol v roku 2021 a vonkoncom nezohľadňuje vysoký rast cien očakávaný v tomto roku.

V roku 2023 by sa rast cien mal spomaliť pod 5 %. Problém úpravy dôchodkov je, že sa inflácia z roku 2022 do rastu dôchodkov premietne až roku 2023, keď starobné dôchodky budú rásť oveľa vyšším percentom, ako to bolo v roku 2022. Z uvedeného vyplýva, že tento rok budú dôchodcovia zasiahnutí infláciou oveľa viac, ako v budúcom roku.

KOZ SR na problém upozorňuje dlhodobo

Konfederácia odborových zväzov SR už deklarovala potrebu promptnejšej reakcie vlády na aktuálny vývoj ekonomiky SR (zvyšovanie inflácie) a teda zdržovanie tovarov a služieb. V súčasnej ekonomickej situácii – vzhľadom na rast cien tovarov a služieb – je valorizácia dôchodkov o 1,3 % nedostatočná, preto by vláda mala v čo najkratšom čase pristúpiť k navýšeniu dôchodkových dávok, a to buď jednorazovou sumou, alebo percentuálnym navýšením. V závislosti od negatívneho vývoja ekonomiky by, podľa názoru KOZ SR, mala vláda tiež pristupovať k opatreniam, smerujúcim k zmierneniu negatívnych dopadov ekonomiky na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ku ktorým patria poberatelia dôchodkov aj priebežne počas roka. Veľká skupina dôchodcov nie je pre svoj zdravotný stav a vek schopná popri poberaní dôchodku si ešte privyrobiť. Navyše, veľká skupina dôchodcov pre tento štát odpracovala štyridsať a viac rokov a prispievala do verejného systému sociálneho poistenia platením poistného na dôchodkové poistenie.

Doposiaľ prijaté opatrenia vlády v prospech poberateľov dôchodkov majú charakter čiastkových opatrení, napr. odškodnenie žien (roč. 1957 až 1965) na dôchodku predsa nesúvisí s rastúcou infláciou, a teda zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou poberateľov dôchodkových dávok. Za čiastočné opatrenia možno rovnako považovať aj zrušenie doplatkov za lieky pre seniorov, či zníženie zrážok, ktoré môžu exekútori mesačne zrážať zo mzdy alebo z dôchodku.

Kým všetky okolité štáty pomáhajú svojim dôchodcom prekonať súčasnú, pre nich krízovú situáciu, slovenská vláda, ani parlament, ešte neurobili nič, iba argumentujú. Médiá pravidelne informujú o opatreniach, prijatých v Poľsku a v Maďarsku znížením dane z pridanej hodnoty na potraviny a ďalšie komodity. Česká republika valorizovala dôchodky k 1. januáru tohto roku (t.r.)   o 6,5 % (v priemere o 805 Kč) a keďže medziročná inflácia presiahla 5 %, vláda oznámila, že dôchodky budú od 1. júna t. r. valorizované o 8,2 %, t. j. v priemere o 1 017 Kč. Pritom priemerný starobný dôchodok v ČR dosahuje sumu cca 585 euro. Z uvedeného je jasné, že česká vláda je nepomerne štedrejšia k svojej starnúcej populácii než naša slovenská. Rakúsko napríklad pristúpilo k pomoci najzraniteľnejším skupinám svojich obyvateľov jednorazovým príspevkom 300 euro.

Ilustračná fotografia od Matthias Zomer z Pexels

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.