Na konferencii o geopolitike zelenej dohody, ktorú usporiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) spolu so Sieťou OSN pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN), sa zdôraznili ďalekosiahle geopolitické dôsledky zelenej dohody, tak pre Európu, ako aj pre celý svet. EHSV je pripravený vykonávať svoju úlohu v tomto procese a zabezpečiť jasnú zodpovednosť občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o Európsku zelenú dohodu.
Takmer 30 rokov po prijatí Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy sa úroveň emisií poškodzujúcich klímu výrazne zvýšila. Vyplýva to zo správy o medzerách v oblasti emisií, ktorá bola uverejnená v októbri 2021.
Predsedníčka EHSV Christa Schweng zdôraznila, že „práve preto je zelená transformácia otázkou prežitia pre Európu a celý svet. Organizovaná občianska spoločnosť môže v tejto súvislosti zohrávať kľúčovú úlohu. Nemali by sme zabúdať, že úspech zelenej transformácie v prvom rade závisí od podpory našich občanov.“
Ako dodala komisárka pre energetiku Kadri Simson, „vzťahy s našimi partnermi sa zmenia. Ak chceme vyriešiť klimatickú krízu, musí sa zapojiť každý. Nový energetický systém prinesie nové vzťahy.“
Francúzska ministerka pre ekologickú transformáciu Barbara Pompili skonštatovala, že zelená dohoda a zelená transformácia zásadne ovplyvnia medzinárodné vzťahy. Európa musí byť čo najambicióznejšia, pokiaľ ide o znižovanie emisií, ochranu a obnovu biodiverzity a boj proti znečisťovaniu. Solidarita zohráva kľúčovú úlohu pri realizácii zelenej dohody a zabezpečovaní skutočne spravodlivej transformácie. Hlavný dôraz by sa mal klásť na zelenú transformáciu odvetvia energetiky, a preto by geopolitické opatrenia EÚ mali pomôcť znížiť nestálosť cien energie a zároveň znížiť riziká spojené s podporou a rozširovaním využívania čistej energie. Otvorená strategická autonómia si vyžaduje nové hodnotové reťazce, v ktorých musí byť každý vývoj sprevádzaný kvalitnými miestnymi pracovnými miestami a návratnosťou pre miestne komunity.
Zdroj: EHSV
Ilustračná fotografia od esralogy z Pexels
Európsky hospodársky a sociálny výbor zastupuje rôzne hospodárske a sociálne zložky organizovanej občianskej spoločnosti. Je poradným inštitucionálnym orgánom a bol založený Rímskou zmluvou v roku 1957. Táto poradná úloha umožňuje jeho členom, a tým aj organizáciám, ktoré zastupujú, zúčastňovať sa na rozhodovacom procese EÚ.