Viac práce z kancelárie, menej home officu. Tento trend v posledných rokoch silnie nielen v Nemecku, ale postupne sa presadzuje v celej Európe vrátane Slovenska. Ako ukazujú najnovšie dáta, návrat zamestnancov na pracoviská však často sprevádza nespokojnosť.
Po pandémii COVID-19 sa práca z domu stala bežnou súčasťou pracovného života. Kým pred rokom 2020 ju využívalo len minimum zamestnancov, dnes ide o štandard najmä pri administratívnych a IT profesiách. Mnohí si na tento model zvykli a prispôsobili mu aj svoj osobný život.
V poslednom období však zamestnávatelia čoraz častejšie požadujú návrat zamestnancov do kancelárií. Podľa štúdie Yvonne Lott a Eileen Peters z WSI približne tretina zamestnancov, ktorí môžu pracovať na diaľku, dostala pokyn zvýšiť svoju fyzickú prítomnosť na pracovisku. V priemere firmy očakávajú, že zamestnanci budú v kancelárii tri dni v týždni.
Nespokojné matky
Zamestnanci prijímajú tieto zmeny skôr negatívne. Priemerná spokojnosť s návratom do kancelárií sa pohybuje len mierne nad štyrmi bodmi z desiatich. Výrazne kritickejšie sú najmä matky, ktoré často kombinujú prácu so starostlivosťou o deti.
Naopak, manažéri vnímajú vyššiu prítomnosť pozitívnejšie – často aj preto, že majú väčšiu flexibilitu pri organizovaní práce. Výskum zároveň ukazuje, že návrat do kancelárie znižuje celkovú spokojnosť so zamestnaním a môže zvyšovať pracovnú záťaž.
Zamestnávatelia najčastejšie argumentujú potrebou lepšej komunikácie a spolupráce v tímoch. Zamestnanci však tieto dôvody často spochybňujú. Mnohí sa domnievajú, že skutočným motívom je snaha o väčšiu kontrolu a nedôvera zo strany vedenia.
Zaujímavé je, že tam, kde firmy svoje rozhodnutie nevysvetlia, je nedôvera ešte výraznejšia. Transparentná komunikácia tak zohráva kľúčovú úlohu.
Situácia na Slovensku
Na Slovensku zostáva najrozšírenejší hybridný model práce – kombinácia práce z domu a z kancelárie. Najmä v sektore IT, financií či služieb je bežné pracovať z domu jeden až tri dni v týždni.
Podľa skúseností z trhu práce však aj slovenskí zamestnávatelia postupne zvyšujú tlak na návrat do kancelárií. Dôvody sú podobné ako v zahraničí:
- snaha posilniť firemnú kultúru,
- jednoduchšia koordinácia tímov,
- efektívnejšie riadenie zamestnancov.
Na rozdiel od západnej Európy však firmy u nás postupujú opatrnejšie – úplný návrat do kancelárií je skôr výnimkou.
Podobný trend je aj v okolitých krajinách V4. Napríklad v susednom Česko je hybridný model silno zakorenený, no veľké firmy čoraz častejšie zavádzajú minimálny počet dní v kancelárii. V Poľsku na návrat do kancelárií tlačia najmä medzinárodné korporácie. Podobná situácia je aj v Maďarsku. V celom regióne platí, že firmy sa snažia nájsť rovnováhu medzi flexibilitou a kontrolou.
Riziko pre pracovný trh
Experti upozorňujú, že prílišný tlak na návrat do kancelárií môže mať aj negatívne dôsledky. Najviac ohrozené sú skupiny, ktoré potrebujú flexibilitu – najmä rodičia malých detí.
Ak sa zhorší možnosť zladiť pracovný a súkromný život, môže to viesť k zníženiu pracovného úväzku alebo odchodu z trhu práce. To by paradoxne mohlo znížiť celkový objem práce v ekonomike.
Aj riaditeľka WSI Bettina Kohlrausch upozorňuje, že príliš zjednodušené diskusie o pracovnom čase môžu byť kontraproduktívne: sprísňovanie pravidiel môže zvýšiť prekážky vstupu na trh práce, najmä pre ženy, a spomaliť pozitívny vývoj celkového objemu práce v ekonomike.
Úplný návrat k modelu „5 dní v kancelárii“ sa preto javí ako nepravdepodobný. Zamestnanci si zvykli na flexibilitu a firmy si uvedomujú, že je dôležitým faktorom pri získavaní a udržaní talentov.
Budúcnosť práce tak pravdepodobne zostane hybridná – no s jasnejšími pravidlami a väčším dôrazom na rovnováhu medzi potrebami zamestnávateľov a zamestnancov.
Foto: AI
Zdroj: https://www.wsi.de/de/faust-detail.htm?sync_id=HBS-009360