Existuje tendencia niektoré udalosti prehnane označovať za rozhodujúce momenty a udalosti storočia, čo vedie k nadmernému používaniu tohto výrazu. Avšak v čase, keď sa má formovať nová Európska komisia, sa nachádzame v jednom z týchto rozhodujúcich momentov: krajná pravica je na vzostupe a po celom kontinente sa šíri nespokojnosť, na Ukrajine zúri vojna a hrozí, že vojna v Gaze sa zmení na otvorenú regionálnu vojnu.
Na druhej strane Atlantiku ešte nie sú kocky hodené, no sú tu stále rastúce clá a čoraz zreteľnejšia obchodná vojna s Čínou, čo určite povedie k následným otrasom v dodávateľských reťazcoch a nárastu spotrebiteľských cien, ktoré v konečnom dôsledku pocítia obyvatelia.
Európsky parlament a Rada EÚ sa medzitým na jar dohodli na nových úsporných pravidlách pre EÚ a jej „striedme“ členské štáty naďalej blokujú dodatočné vlastné zdroje alebo možnosti požičiavať si.
EÚ čelí rastúcemu klimatickému tlaku, sociálnym nepokojom, extrémizmu a fašizmu, diskreditácii demokracie a rastúcemu autoritárstvu, čo by spolu s hrozbou jadrovej katastrofy a otvorenej vojny na jej hraniciach malo vedúcich predstaviteľov EÚ trochu pohnúť k tomu, aby sa vzdali svojho krátkozrakého postoja a vnútorných bojov. Každá politika, ktorá ignoruje nerovnosť a spravodlivosť (alebo sa nimi zaoberá len naoko), je odsúdená na neúspech.
Občania sú unavení z opakovania pekne znejúcich rečí a slov, keď sa ich finančná situácia stále zhoršuje, keď majú problém vyjsť s peniazmi, keď sa rušia ich pracovné miesta a ich príjmy klesajú.
Krajne pravicový populizmus to všetko využíva a vyhýba sa zásadným otázkam tým, že vinu zvaľuje na prisťahovalcov. Bez sociálnej spravodlivosti v žiadnom členskom štáte nebude stabilita ani spoľahliví partneri. A bez nej nebude jednota potrebná na riešenie problémov, ktorým EÚ čelí. Urobme všetko preto, aby sa sociálny pokrok stal jednotiacou silou tohto nového legislatívneho obdobia EÚ.
