K. Smějkalová: „Kurzarbeit ako riešenie aktuálnej krízy.“

K. Smějkalová: „Kurzarbeit ako riešenie aktuálnej krízy.“


Viete uviesť konkrétne príklady zavedenia tzv. kurzarbeit v Českej republike, prípadne v Nemecku?

V súčasnosti kurzarbeit ako riešenie aktuálnej krízy spôsobenej koronavírusom ešte len nabieha – vláda v zrýchlenom procese opatrenia aktualizovala. Počas minulej ekonomickej krízy v Nemecku tento nástroj používali veľmi často vrátane veľkých firiem ako Volkswagen, BMW, Ford a MAN. Všeobecne sa považuje za jeden z dôvodov, prečo sa Nemecko s krízou vyrovnalo pomerne úspešne – bráni nezamestnanosti, a keď sa dopyt zasa obnoví, firmy môžu rýchlo zareagovať. Inak je však zaujímavé podotknúť, že ide o nástroj, ktorý sa v Nemecku využíva priebežne v prípade potreby už od začiatku 20. storočia.

V Česku sa v čase krízy podobný model používal tiež, aj keď v detailoch trochu iný (napr. Nemci nie sú nútení využívať voľno na rekvalifikáciu, v českom prípade to na ňu bolo naviazané). Financoval sa čiastočne z európskych peňazí. Žiadnu konkrétnu firmu sa mi však nepodarilo dohľadať. Zaznievala kritika, že český model je príliš byrokratický, a preto sa nevyužíval tak, ako mohol.   

Ako tieto opatrenia zaúčinkovali, aké boli výsledky v konkrétnych prípadoch?

Ako uvádzam vyššie, v Nemecku sa považuje za kľúčové opatrenie, ktoré zapríčinilo, že sa krajina dostala z krízy vcelku bez väčších problémov. Odhady nemeckého úradu práce vychádzajú z toho, že len v roku 2009 sa tak mohlo zachrániť až 300 000 pracovných miest. Náklady však, samozrejme, boli obrovské. V ČR sa tento nástroj nevyužíval toľko, čo mohol, ale žiadnu bilanciu nenachádzam.

Aký je váš osobný názor na kurzarbeit?

Na základe nemeckých skúseností sa prikláňam k pozitívnemu hodnoteniu. A to i vzhľadom na to, že neistota príjmu a strata životnej úrovne vedie k politickej radikalizácii. Malo by byť v našom záujme zaistiť, aby ľudia pri – pravdepodobne – prechodnej kríze neupadli čisto do sociálnych systémov, ktoré v Česku predstavujú obrovské zhoršenie príjmovej situácie (v Nemecku kurzarbeit v súčasnej podobe umožňuje vykrytie ušlého príjmu až takmer na 70 percent.

Dal by sa nejako „vylepšiť“?

Je dobré pozrieť sa na to, ako Nemecko tento nástroj – oproti využitiu pred dekádou – teraz upravilo podľa vtedajších skúseností a povahy súčasnej krízy. Zatiaľ čo skôr oň mohla firma žiadať až v okamihu, keď bola ohrozená najmenej tretina pracovných miest, po novom je to len desatina. Najnovšie sa opatrenie vzťahuje tiež na agentúrnych zamestnancov. A česká skúsenosť zasa akcentuje potrebu bezprahovosti.

Je kurzarbeit podľa vášho názoru dobrým opatrením v situácii, v ktorej sa momentálne nachádzame? Myslím na možné negatívne dôsledky opatrení v súvislosti s COVID-19.

Nie som si istá, či to môžem dostatočne posúdiť. Prikláňala by som sa k tomu, že ak s tým má Nemecko dlhodobo dobré skúsenosti a siaha k nemu okamžite i teraz, prinajmenšom to nebude zlé riešenie. Ale, samozrejme, vyžaduje jednak zodpovedajúce verejné prostriedky (Nemecko bolo doposiaľ vo veľmi dobrej situácii, s prebytkami štátneho rozpočtu), jednak robustný štátny aparát, ktorý to dokáže zadministrovať. Myslím, že udržanie kúpnej sily je všeobecne kľúčové. Už teraz možno pozorovať, že niektoré štáty uvažujú napríklad o plošných jednorazových sumách pre všetkých, iné štáty – ako najnovšie Škótsko – dokonca o dlhodobejších programoch pripomínajúcich nepodmienený základný príjem. Určite je dôležité zohľadniť aj východiskovú situáciu toho-ktorého sociálneho systému. Napr. v Nemecku je natoľko veľkorysý (100 percent mzdy počas prvých šiestich týždňov choroby, vysoký podiel mzdy na pomerne dlhé obdobie nezamestnanosti a pod.), že potom v kríze môže konať menej radikálne, pretože tieto tzv. automatické stabilizátory najväčšiu krízu „odpružia“ automaticky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *