Niečo sa v Európe zmenilo. A nie len od vojny na Ukrajine či zhoršenia vzťahov medzi Západom a Čínou. Niečo hlbšie. Cítime, že staré istoty sa rozpadávajú a nový poriadok ešte nevznikol. Medzičas je nebezpečný – no môže byť aj transformačný.
Musíme prehodnotiť spôsob, akým chránime demokraciu, udržiavame sociálnu súdržnosť a zabezpečujeme hospodársku bezpečnosť. V stávke je samotná európska identita. Demokracia je pomalá a niekedy chaotická – ale možno práve to je jej najväčšia sila. V čase, keď autokratické režimy ponúkajú rýchle „riešenia“, si musíme položiť otázku: veríme ešte v demokraciu ako proces, ktorý síce chvíľu trvá, ale na rozdiel od diktátorských odpovedí rešpektuje človeka?
Ak sa rozpadne dôvera medzi občanmi a inštitúciami, prehráme boj o Európu zvnútra. A v tejto hre nehrá hlavnú rolu len geopolitika, ale aj kvalita vzdelávania, stav verejného diskurzu či schopnosť štátu ochrániť tých najslabších. Odpoveďou nemôže byť len viac pravidiel, ale aj viac odvahy. Občianskej aj politickej.
Silná Európa nestojí len na HDP, ale na dôvere. Na vedomí, že spoločnosť nás podrží, keď spadneme. Práve preto sú otázky ako budúcnosť sociálneho modelu, vzdelávania, zdravotníctva či spravodlivého zaobchádzania s migráciou také zásadné. Nie sú to okrajové témy – sú to piliere, na ktorých stojí naša schopnosť odolávať chaosu zvonka.
To isté platí pre hospodársku politiku. Vo svete, kde prestáva platiť voľný obchod ako záruka mieru, si musíme položiť otázku, či sme pripravení uprednostniť bezpečnosť pred nízkou cenou. Sme ochotní zaplatiť za výrobky, ktoré sú spravodlivé, zelené a európske? Alebo nás stále viac zaujíma len to, čo je najlacnejšie?
Na stole je aj otázka bezpečnosti. Nie len tej vojenskej, ale aj energetickej, kybernetickej, potravinovej. Možno bude musieť Európa prijať realitu, že nie všetko vyrieši „mäkkou silou“. Ale nesmieme pritom zabudnúť, čo nás robí inými – že moc nevnímame ako cieľ, ale ako nástroj ochrany hodnôt.
Nestačí prežiť. Nestačí reagovať. Potrebujeme novú odvahu rozmýšľať v súvislostiach. Potrebujeme viac súdržnosti medzi oblasťami politiky, medzi štátmi a medzi ľuďmi. To sa nezaobíde bez diskusie – otvorenej, nepohodlnej, ale čestnej. A v tejto diskusii musí mať občianska spoločnosť svoje pevné miesto.
Ak má Európa prežiť musí byť nielen pevná, ale aj spravodlivá a odvážna. A to nie je úloha len pre politikov. To je výzva pre nás všetkých.
Ilustračný obrázok: EK