Mnoho žien na Slovensku zažíva na pracovisku harassment. Niekedy ide o dotyky, slovné narážky, nevhodné vtipkovanie, kontaktovanie prostredníctvom mobilu či emailov, inokedy, v horšom prípade priame fyzické obťažovanie. Ide o diskrimináciu.
Žmurkanie, lichotenie, nepríjemné dotyky či návrhy. Toto zažíva každá piata žena na svojom pracovisku. Problémom je podľa odborníkov aj to, že napriek vysokému výskytu sexuálneho obťažovania na Slovensku ostáva táto diskriminácia nenahlásená, a to najmä v dôsledku obáv z odvety, straty zamestnania alebo nepriaznivých následkov zo strany zamestnávateľa či kolegov.
Podľa údajov Eurostatu malo za rok 2021 až 9,4 % pracujúcich žien na Slovensku skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na pracovisku. Ide o najvyšší podiel spomedzi šiestich skúmaných krajín (Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Grécko, Maďarsko a Slovensko). Zároveň je to výrazne nad priemerom Európskej únie, ktorý predstavuje 4,3 %.
Údaje Eurostatu potvrdzujú, že medzi najčastejšie formy sexuálneho obťažovania patrí verbálne obťažovanie (urážlivé vtipy a sexuálne narážky), nežiadaný fyzický kontakt (dotýkanie sa alebo ohmatávanie), nátlak spojený s kariérnym postupom a povýšením, ako aj obťažovanie prostredníctvom online komunikácie (nevyžiadané správy s explicitným sexuálnym obsahom).
Na Slovensku boli v posledných rokoch realizované viaceré reprezentatívne výskumy (2023), ktoré sa zamerali na rodovo podmienené násilie a sexuálne obťažovanie v konkrétnych odvetviach, najmä v zdravotníctve a akademickom prostredí.
Výskumy potvrdili vysoký výskyt obťažovania v zdravotníctve, akademickom prostredí, ale významným problémom je aj obťažovanie zo strany pacientov alebo klientov, čo komplikuje zodpovednosť zamestnávateľov pri riešení týchto prípadov.
Právny rámec na Slovensku
Sexuálne obťažovanie sa považuje za formu diskriminácie a na Slovensku je upravené najmä v Antidiskriminačnom zákone. Ten ho definuje ako „nežiaduce verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého cieľom alebo následkom je narušenie dôstojnosti osoby, najmä vytvorením zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho alebo urážlivého prostredia.“
Správa autoriek publikácie Barbory Holubovej a Kristíny Gotthardovej konštatuje, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším zaznamenaným výskytom sexuálneho obťažovania na pracovisku. Napriek existujúcej legislatíve zostáva väčšina prípadov nenahlásená.
Autori odporúčajú posilniť právnu ochranu zamestnancov, zlepšiť fungovanie kontrolných orgánov, zaviesť pravidelné školenia zamestnávateľov a podporovať otvorenú kultúru nahlasovania sexuálneho obťažovania.
Na Slovensku dohliadajú na dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania najmä Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a inšpektoráty práce. Správa však upozorňuje, že inšpektoráty práce nemajú dostatočné personálne ani finančné kapacity a často ani odborné znalosti na efektívne vyšetrovanie prípadov sexuálneho obťažovania.
Z tohto dôvodu odporúčajú poškodeným obrátiť sa na národný orgán pre rovnosť. V posledných rokoch preto pre inšpektorov prebiehali špecializované školenia a boli vypracované metodické príručky na vyšetrovanie diskriminácie.
Kampaň zameraná na diskrimináciu
Slovenské stredisko pre ľudské práva spustilo v rámci projektu VIOLET celonárodnú kampaň proti sexuálnemu obťažovaniu na pracoviskách. Jej cieľom je zvýšiť povedomie o sexuálnom obťažovaní a pomôcť vytvárať bezpečnejšie a dôstojnejšie pracovné prostredie.
10 zásad pomoci obetiam obťažovania na pracovisku
- Vypočujte si obeť a verte jej
Poskytnite osobe bezpečný priestor na rozhovor, počúvajte ju bez prerušovania a nespochybňujte jej skúsenosť. Dajte najavo, že jej veríte a beriete situáciu vážne.
- Nehodnoťte ani neobviňujte obeť
Vyhnite sa otázkam alebo poznámkam, ktoré naznačujú, že si obeť za situáciu môže sama. Zodpovednosť za obťažovanie nesie vždy páchateľ.
- Rešpektujte rozhodnutia obete
Nenúťte ju podať sťažnosť ani podniknúť právne kroky. Poskytnite jej informácie o možnostiach riešenia a umožnite jej rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia.
- Zachovajte dôvernosť
Informácie o prípade neposkytujte ďalším osobám bez súhlasu obete, pokiaľ to nevyžaduje zákon alebo ochrana jej bezpečnosti.
- Poskytnite informácie o dostupnej pomoci
Oboznámte obeť s možnosťami právnej pomoci, psychologického poradenstva, interných mechanizmov zamestnávateľa alebo podpory zo strany odborných organizácií.
- Podporujte dokumentovanie incidentov
Odporučte obeti, aby si zaznamenávala dátumy, miesta, priebeh udalostí, komunikáciu a prípadných svedkov. Takéto záznamy môžu byť dôležitým dôkazom pri riešení prípadu.
- Nezľahčujte situáciu
Vyhnite sa výrokom ako „to bol len žart“ alebo „to sa stáva“. Aj správanie, ktoré sa niekomu môže zdať nevinné, môže predstavovať obťažovanie a mať vážne dôsledky.
- Podporujte bezpečné pracovné prostredie
Ak je to možné, pomôžte prijať opatrenia na ochranu obete pred ďalším obťažovaním, napríklad zmenou pracovných podmienok alebo zabezpečením vhodnej podpory.
- Rešpektujte tempo obete
Každý človek spracúva traumatickú skúsenosť inak. Poskytnite jej dostatok času na rozhodovanie a netlačte ju do krokov, na ktoré ešte nie je pripravená.
- Poznajte svoje možnosti a limity
Ak si neviete rady alebo situácia presahuje vaše kompetencie, odporučte obeť na odbornú pomoc. Dôležité je zabezpečiť, aby sa jej dostalo primeranej právnej, psychologickej alebo inej odbornej podpory.
Zdroj: Friedrich Ebert Stiftung, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Ilustračná fotografia: Pexels