V dňoch 16. a 17. júna 2022 sa bude v Bratislave konať 11. zjazd Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. V prvý deň zjazdu sa uskutočnia voľby do orgánov KOZ SR a na funkcie prezidenta a viceprezidenta. Oslovili sme dvoch  kandidátov na funkciu prezidenta a jedného kandidáta na funkciu viceprezidenta KOZ SR, aby sa našim čitateľom bližšie predstavili. Všetkým sme položili tri rovnaké otázky a prinášame  ich odpovede. Jednotlivé profily ponúkame v abecednom poradí.

Položené otázky:

1/ Kedy ste sa narodili, aké je vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie?

2/ Doterajšie pracovné pôsobenie a odkedy a prečo sa angažujete v odboroch?

3/ Prečo kandidujete a čo chcete na tomto poste zmeniť/ presadiť/ zachovať?

Monika UHLEROVÁ, kandidátka na prezidentku KOZ SR

1. Narodila som sa v júli 1979. Mám ukončené vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa, doktorát som v roku 2009 obhájila na Univerzite Komenského v Bratislave na Filozofickej fakulte v odbore Teória politiky. Moja dizertačná práca bola venovaná téme Inštitucionalizácia sociálneho partnerstva. Magisterské štúdium som absolvovala v odbore Politológia na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

2. Od skončenia vysokoškolského štúdia som pôsobila v rôznych oblastiach, ako je napríklad manažment kultúry a spoločenských podujatí, ďalej v samospráve, kde som viedla kanceláriu primátora mesta a mala na starosti vonkajšie a medzinárodné vzťahy mesta Banská Bystrica. Neskôr som pracovala v súkromnej sfére v oblasti marketingu, projektového manažmentu a vzdelávania dospelých. Tu som nabrala vzácne skúsenosti s tvorbou a implementáciou projektov, financovaných z európskych fondov, najmä v oblasti vzdelávania, cestovného ruchu, inovácií a nových technológií. Od roku 2009 som pôsobila ako vysokoškolská učiteľka –  odborná asistentka na Katedre politológie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde som sa vo svojej prednáškovej, výskumnej a publikačnej činnosti venovala (a stále venujem) odborovému hnutiu, sociálnemu dialógu, sociálnej politike a trhu práce. Som autorkou troch vedeckých monografií, troch vysokoškolských učebníc a učebných textov a 40 vedeckých a odborných štúdií, ktoré boli publikované doma i v zahraničí. Od roku 2016 som viceprezidentkou Konfederácie odborových zväzov SR.

V odboroch sa aktívne angažujem od roku 1999, vtedy som sa ešte ako vysokoškolská študentka stala členkou OZ KOVO a veľmi skoro na to aj členkou zväzovej Komisie pre prácu s mládežou. Odbory som postupne spoznávala cez svojich rodičov a starých rodičov, ktorí boli tiež odborári, ľavičiari a protifašistickí bojovníci. Poslanie a idey, ktoré reprezentujú odbory, úplne korešpondujú s mojím vnútorným nastavením a hodnotovým svetom. Vždy som status odborárky vnímala s hrdosťou a ako súčasť mojej vlastnej identity. Dokonca mám doteraz odložené júlové vydanie Priorít OZ KOVO z roku 1999, kde som si na titulnú stranu napísala: „Dňa 29. 7. 1999 som vstúpila do odborov.“ Pre mňa to bol významný krok, ktorý zrejme poznačil môj ďalší život. Postupne som sa stala členkou a neskôr predsedníčkou Rady mladých pri KOZ SR. Členstvo v odboroch zároveň kopírovalo aj moje pracovné pôsobenie, keď som začala pracovať pre Mesto Banská Bystrica, stala som sa členkou SLOVES-u, počas pôsobenia na Univerzite Mateja Bela zase členkou Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Odbory ma v podstate sprevádzali celý môj dospelý život v troch rovinách: v tej aktivistickej, kedy som na zväzových alebo konfederačnej úrovni mala na starosti prácu s mladými; v odbornej a výskumnej, či už v rámci štúdií, výskumných projektov a pobytov, publikačnej a prednáškovej činnosti, ktorú som venovala téme odborov; a zároveň profesionálnej ako jedna z vrcholových predstaviteliek odborov na Slovensku.

3. Kandidujem s niekoľkými hlavnými cieľmi, ktoré tvoria nosné piliere môjho programu:

silné, odborné a proaktívne uchopenie a riešenie nielen tradičných problémov, ale aj nových výziev, pred ktorými svet práce stojí a budú vážne ovplyvňovať tzv. chlebovú tradičnú agendu odborov (napr. férové mzdy a platy, kvalitný sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie, kratší pracovný čas, dôstojné pracovné miesta a pracovné podmienky, zdravé pracovné prostredie, meniaci sa trh práce, rovnosť príležitostí a diverzita na pracovisku, daňová politika priaznivá k práci, stabilné a udržateľné sociálne zabezpečenie a dôchodky, digitalizácia a spravodlivá transformácia o nás a s nami, odbory ako akceptovaný partner a relevantný aktér).

Preto bude dôležité posilnenie a zintenzívnenie internej diskusie v odboroch, vedenie konštruktívneho dialógu a posilnenie demokratického a zároveň dynamického rozhodovania. Za jeden z kľúčových nástrojov, ktorý máme v rukách, považujem sociálny dialóg. Budeme musieť  naďalej vytvárať tlak na to, aby sa zo sociálneho dialógu stal skutočne rešpektovaný inštitút s odborným zázemím a kapacitami v odboroch. Neustále aktuálnou výzvou je predávanie výsledkov našej práce od najnižšej úrovne po najvyššiu cez rôzne inovatívne marketingové nástroje a posilnenie vzťahov s médiami. Tu vidím cestu aj cez aktívne nastoľovanie tém celospoločenského významu a navrhovanie riešení. Zmena hlboko zarytých názorov a postojov, oslovovanie nových cieľových skupín, získanie pozornosti, dobrého mena, pozitívneho imidžu – to je možné v kombinácii kladných a hmatateľných výsledkov, oslovujúcich a jasných cieľov a správnych komunikačných nástrojov. Na inovatívne formy komunikácie najviac reagujú mladí ľudia, čo je skupina, ktorá nám nemôže byť ľahostajná. V každom období a v každej organizácii je dôležité, aby jej lídri mysleli na svoju nastupujúcu generáciu. Ďalšou otázkou, ktorou by sme sa mali spoločne a otvorene zaoberať, je diskusia a prehodnotenie nášho vzťahu k politickým stranám. Som zástancom nezávislosti,  nezväzovania, nelinkovania či formálneho prepájania odborov s akoukoľvek politickou stranou, čo ale nevylučuje serióznu komunikáciu a spoluprácu v oblastiach, ktoré sú prienikom nášho programu s programom politických strán. Toto snaženie by malo viesť k odpolitizovaniu činnosti odborov a zvýšiť ich pozitívne vnímanie v spoločnosti. Mám záujem o potvrdenie stabilného ukotvenia v rámci existujúcich medzinárodných a európskych štruktúr. Okrem komunikácie s vrcholovými predstaviteľmi štátu, sociálnych partnerov, občianskych združení, politických strán a hnutí, vzdelávacích, výskumných a vedeckých inštitúcií som pripravená reprezentovať odbory aj smerom do zahraničia. K tomu je nevyhnutná jazyková vybavenosť, sociálne zručnosti a skúsenosti so zahraničnými vzťahmi, ktoré mám aj z minulých pracovných skúseností.

Pre moju prácu v odboroch je zásadná jedna otázka, a to: „Kde chceme vidieť odbory v blízkej budúcnosti?“ Moja odpoveď je jednoznačná: Chcem, aby boli odbory na Slovensku pokrokové, inovatívne, atraktívne a rešpektované zo strany laickej i odbornej verejnosti, sociálnych partnerov, politických strán, členskej základne, médií. Chcem, aby odbory na Slovensku nastoľovali témy a dôležitú agendu v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti, reflektujúce potreby dneška, ako aj aktuálne trendy. Chcem, aby sa odbory na Slovensku vrátili k svojej podstate, nepotrebovali zaväzujúce a zväzujúce spojenectvá, ale aby ich vážnosť, rešpekt a hlas boli nástrojom presadzovania záujmov tých, ktorých reprezentujú. Chcem, aby bol člen odborov hrdý na svoje členstvo, lebo vie, že mu garantuje ochranu, pomoc a prestíž.

 Spracoval R.Klokner, redakcia

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.