Vláda svojimi činmi systematicky prispieva k zhoršovaniu životnej úrovne a sociálnych istôt najzraniteľnejších skupín slovenskej spoločnosti. Pod rôznymi zámienkami sa prijímajú zákony, vďaka ktorým prichádzajú pracujúci o svoje dlhoročne získavané štandardy. Cesta k týmto výdobytkom bola dlhá a náročná, no nástupom súčasného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka bol nastolený opačný trend. Veľmi pomalé približovanie sa k pokrokovým krajinám v oblasti sociálnej politiky vystriedalo vzďaľovanie sa modernému chápaniu úlohy štátu pri ochrane práv pracujúcich.
Konfederácia odborových zväzov SR nesúhlasí s opatreniami vlády, ktoré zhoršujú postavenie pracujúcich. Po sérii protestných akcií, vrátane protestných pochodov v Bratislave a ďalších krajských mestách, ako aj v online priestore, listov adresovaných premiérovi, poslancom Národnej rady SR a prezidentke SR so žiadosťou o zastavenie opatrení, ktoré výrazne znižujú mzdové a sociálne štandardy pracujúcich, či podaní na Generálnu prokuratúru SR kvôli protiprávnemu konaniu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, organizuje KOZ SR petíciu. Cieľom petície je vyzbierať potrebný počet podpisov na vypísanie referenda s otázkami, ktoré žiadajú zlepšenie postavenia pracujúcich a návrat do stavu pred prijatím opatrení negatívne ovplyvňujúcich ich postavenie.
Opýtali sme sa niektorých odborárov, čo bol pre nich hlavný dôvod, aby petíciu podpísali.
Milena Rácová, predsedníčka Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry:
Pretože súhlasím, aby mohla odborová organizácia pôsobiť u zamestnávateľa aj v prípade, že jeden alebo viacero členov príslušného odborového orgánu nebudú zamestnancami zamestnávateľa, u ktorého odborová organizácia pôsobí.
Zachová sa tým právo občanov (zamestnancov) slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov tak, ako im to zaručuje Ústava SR.
Zabezpečuje sa tým právo zamestnancov, ktorých počet im neumožňuje založiť samostatnú odborovú organizáciu u zamestnávateľa, spojiť sa so zamestnancami u obdobného zamestnávateľa (napr. zamestnanci malých obcí) a mať právo kolektívne vyjednávať o svojich pracovných, sociálnych a životných podmienkach.
V niektorých prípadoch je dokonca výhodnejšie, ak člen príslušného odborového orgánu nie je v existenčnej závislosti od zamestnávateľa, s ktorým vyjednáva.
Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb:
Legislatívne zmeny predkladané ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny na rokovania vlády a následne do parlamentu znižujú sociálne istoty zamestnancov a – čo je ešte horšie z môjho pohľadu – znižuje sa nimi ich príjem a životná úroveň rodín. Postup ministra na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR v auguste o veľmi citlivej otázke, akou je výška minimálnej mzdy, nemá obdobu v histórii, keďže vyhlásil prestávku a pobral sa rokovať iba so zamestnávateľmi. Po návrate do rokovacej miestnosti informoval o ich vzájomnej dohode na sume minimálnej mzdy a odpojení príplatkov od priemernej mzdy v SR stanovením pevných sadzieb, ktoré v roku 2022 opäť znížia príplatky za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov. Taká je sociálna politika „ministra práce…“. Tieto „úpravy“ budú mať za následok finančné postihnutie zamestnancov v zariadeniach, v ktorých pôsobia naše základné organizácie, najmä v nemocniciach, v zariadeniach sociálnych služieb, kde je nepretržitá prevádzka a zabezpečovanie služieb občanom. Existujú však aj ďalšie kroky vlády, ktoré boli schvaľované v uplynulých týždňoch, ktoré nemôžem prehliadať a nevyjadriť sa aspoň formou petície.
