Počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi v posledných rokoch klesá. Takýchto ľudí je u nás momentálne zhruba 60 tisíc. Ministerstvo práce, v duchu hesla kto nepracuje, nech neje, sa však rozhodlo pre radikálne riešenie: ten kto pracovnú ponuku odmietne, dávku nedostane. Počujete aj vy v diaľke ozvenu Kaníkových reforiem?
Na ministerstve práce však dnes sedí sociálny demokrat Erik Tomáš z Hlasu-SD a nie „sociálny netvor“, ktorý pred 21 rokmi radikálne zosekal dávky v hmotnej núdzi tak, že zúfalých ľudí to vyhnalo do ulíc a začali rabovať obchody. Človek by preto očakával iný prístup. Zdá sa však, že Tomáš tromfne aj svojho neslávneho predchodcu.
Základný omyl pána ministra spočíva v nepochopení toho, že dávka v hmotnej núdzi nemá slúžiť na aktiváciu nezamestnaných, ale na zabezpečenie záchrannej sociálnej siete. Preto by sa dávka nemala podmieňovať prijatím, či neprijatím práce. Napokon dávka je od slova dávať…
Ak chce teda ľudí naozaj viac motivovať, aby získali reálne zamestnanie, tak by mal hľadať iné prostriedky. Cesta, ktorú si vybral je síce veľmi „ľúbivá“ ale zlá. Mnohí mu nepochybne zatlieskajú, lebo konečne „s tými neprispôsobivými“ riadne zatočil.
Problém však spočíva v tom, že mnohí z dotknutých ľudí nemajú adekvátne vzdelanie, aby prijali akúkoľvek prácu. Proste sú nezamestnateľní! Keď im štát zoberie dávku, neznamená to, že začnú horlivo hľadať prácu, ale je dosť možné, že začnú hľadať iné cestičky pre obživu. Čo v konečnom dôsledku môže situáciu ešte zhoršiť.
Pravdou je, že momentálne máme najnižšiu nezamestnanosť v histórii samostatného Slovenska. Z 2,6 milióna pracujúcich je zhruba 110 tisíc cudzincov. Na trhu práce sú desaťtisíce voľných miest. Lenže nahradiť resp. zaplniť ich, nemôže niekto, kto nemá žiadnu kvalifikáciu. Ľudia z marginalizovaných skupín, postihnutí generačnou chudobou sa z tohto začarovaného kruhu môžu dostať jedine prostredníctvom vzdelania. O tom však nepadla ani zmienka.
Zásadná otázka tak je, akým spôsobom chce štát zabezpečiť prácu pre zhruba 50 tisíc ľudí, bez akýchkoľvek pracovných návykov a skúseností?
Najhorší na tom všetkom je však jazyk, ktorí vládni politici používajú. Keď predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok na svoj facebookový profil napíše: „Ukončili sme parazitovanie na systéme zo strany ľudí, ktorí nechcú pracovať, ale len brať peniaze od štátu,“ tak je namieste otázka, v čom sa vlastne tento „sociálny demokrat“ líši od kotlebovcov, ktorí sa pred časom na svojich billboardoch zastrájali, že „spravia poriadok s asociálmi a parazitmi?“
Vzniká tak podozrenie, že vôbec nejde o to ušetriť nejakých 85 euro za dávku v hmotnej núdzi, ale skôr o získanie hlasov frustrovaných voličov, ktorí majú pocit, že robia na „neprispôsobivých.“
Tu treba podotknúť, že viac ako polovicu poberateľov dávok v hmotnej núdzi tvoria jednotlivci, čo nezodpovedá charakteristikám marginalizovanej rómskej komunity.
Foto: Facebook Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky