V dňoch 28. až 31. januára 2025 sa v Bruseli uskutočnil intenzívny tréning organizovaný Európskym odborovým inštitútom (ETUI) s názvom „Odblokovanie potenciálu kolektívneho vyjednávania prostredníctvom transpozície smernice o minimálnej mzde“. Na podujatí sa zúčastnili odboroví zástupcovia z viacerých krajín EÚ a kandidátskych krajín vrátane Slovenska, Rakúska, Rumunska, Talianska, Poľska, Maďarska, Belgicka, Estónska, Lotyšska, Írska a Čiernej Hory. Slovensko zastupovali šiesti účastníci pod vedením prezidentky KOZ SR.
Rozdiely v členských krajinách
Počas troch dní si účastníci vypočuli informácie ohľadom rôzneho stavu legislatívy, tradícií, stratégií a spôsobov určovania minimálnej mzdy, priebehu kolektívneho vyjednávania, rozširovania kolektívnych zmlúv a aj prípadného automatického predĺženia exspirovaných kolektívnych zmlúv.
Miera a sila ochrana odborárov a odborových funkcionárov je rôzna a, nanešťastie, akosi pričasto sa v diskusii spomínal aj tzv. union busting, čiže potieranie odborov. Tak trochu, akoby z iného sveta, boli postoje účastníka z Rakúska, ktorý sa vyjadril, že s tzv. rakúskym modelom sú rakúski odborári a zamestnanci spokojní a nechcú na ňom nič meniť. Slovenskí zástupcovia sa zhodli, že naši legislatívci by nemuseli objavovať teplú vodu, stačilo by, ak by odpisovali od Rakúska. Rakúsko má pokrytie kolektívnymi zmluvami na úrovni 98 %. Naopak zástupca Talianska, v ktorom pokrytie kolektívnymi zmluvami je podľa oficiálnych dát až 100 %, vysvetlil, že ich situácia je omnoho zložitejšia a vysoké pokrytie kolektívnymi zmluvami, na rozdiel od Rakúska, plne nezaručuje aj vysokú kvalitu týchto zmlúv a všeobecnú spokojnosť zamestnancov, najmä v kontexte regionálnych rozdielov v kolektívnom vyjednávaní.
Rumunskí, poľskí, lotyšskí, maďarskí, rumunskí, ale aj slovenskí zástupcovia hovorili o výzvach spojených s nízkou odborovou organizovanosťou Zaujímavé podnety priniesli aj účastníci z Estónska a Lotyšska, kde sa kolektívne vyjednávanie stále nachádza v štádiu vývoja. Prekvapivou bola informácia, že v Litve, ako zatiaľ jedinej krajine EÚ, už prijali akčný plán na implementáciu smernice o minimálnych mzdách.
Zástupca odborov z Írska predstavil ich skúsenosti s legislatívnou podporou minimálnej mzdy, ale aj v súvislosti s tým, že legislatíva v Írsku je zásadne odlišná ako na európskom kontinente. Zatiaľ, čo vo väčšine krajín Európy platí tzv. kontinentálny model, založený na odvetvovom kolektívnom vyjednávaní, v Írsku platí tzv. anglosaský model, kde sa dôraz dáva na podnikové kolektívne vyjednávanie. Na Slovensku máme akýsi hybridný model, ktorý kombinuje odvetvové a podnikové vyjednávanie, pričom však na rozdiel od Írska máme lepšiu legislatívnu ochranu odborov a odborových funkcionárov. Otázkou však je, ako je táto naša legislatíva rešpektovaná a vymožiteľná.
Delegát z Čiernej Hory upozornil na situáciu v kandidátskych krajinách, kde transpozícia európskych smerníc naráža na špecifické prekážky vyplývajúce jednak z iných tradícií, ale aj s ohľadom na potrebu plniť prístupové kritéria. Zo slovenského pohľadu bola zaujímavou informáciou relatívne vysoká miera odborovej organizovanosti (35%) a pokrytia kolektívnymi zmluvami (50 %) v Čiernej hore.
Účastníci workshopu sa zhodli, že v jednotlivých krajinách EÚ a pristupujúcich krajinách máme rôzne štartovacie čiary, legislatívu a tradície, ale našou úlohou je v synergii zapracovať na vyrovnávaní rozdielov a zásadnom posilnení odborov a kolektívneho vyjednávania tam, kde dáta poukazujú na nedostatky v tejto oblasti.
Výskumníci ETUI a EOK
Giovanni Casale, Wouter Zwysen a Thorsten Müller vo svojich prednáškach predstavili základné dáta, prístupy, výzvy a limity, ktoré plynú z implementácie smernice, ale prestavili aj nástroj, v ktorom si ktokoľvek vie dohľadať informácie o minimálnej mzde, kolektívnom vyjednávaní a iných pridružených ukazovateľoch v krajinách EÚ.
Perspektíva slovenských účastníkov
Slovenskí zástupcovia z radov odborových organizácií a expertov na pracovné prostredie si odniesli množstvo cenných poznatkov o problémoch a výzvach implementácie smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ.
Jedným z hlavných bodov diskusie bola nízka úroveň pokrytia kolektívnymi zmluvami v niektorých členských štátoch vrátane Slovenska. Až 19 krajín EÚ má nižšie pokrytie zamestnancov, než smernicou odporúčaných 80 %. Účastníci sa venovali aj stratégiám na podporu vyššej miery organizovanosti zamestnancov a lepšej koordinácie medzi odbormi, zamestnávateľmi a štátnymi inštitúciami, ale aj medzinárodnej spolupráce. V diskusii sa účastníci dotkli aj prípadu spochybnenia smernice zo strany generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie [Case C-19/23].
Kľúčové výstupy a závery
Na záver tréningu sa účastníci zhodli, že transpozícia smernice o minimálnej mzde musí byť spojená s konkrétnymi opatreniami a stratégiami na podporu kolektívneho vyjednávania, aby mala skutočný dopad na naozaj kvalitné pracovné miesta a podmienky. Zároveň skonštatovali, že implementácia smernice je v doslova životnom záujme pracujúcich a odborov a preto je potrebná úzka medzinárodná spolupráca na tvorbe stratégií, ako naplniť jej ciele.
Slovenskí účastníci zdôraznili potrebu intenzívnejšej komunikácie medzi odbormi, zamestnávateľmi a vládou pri tvorbe politík v oblasti práce. Vyzvali na vytvorenie mechanizmov, ktoré by motivovali politikov, ale aj zamestnávateľov, k aktívnejšej participácii na kolektívnom vyjednávaní a k zabezpečeniu lepšej ochrany práv zamestnancov.
Účasť na tomto tréningu bola pre slovenských odborových zástupcov cennou skúsenosťou a impulzom na ďalšie kroky v boji za spravodlivejšie pracovné podmienky a vyššiu mieru sociálnej ochrany pre všetkých zamestnancov.
