Ten spor je starý ako ľudstvo samé: niektorí tvrdia, že toto je ten najlepší zo všetkých možných svetov, lebo sme sa nikdy nemali lepšie. Tí druhí, čo pohár vidia skôr poloprázdny, sa na realitu pozerajú skôr skepticky. Kto má pravdu? Pomôže nám trocha štatistiky.
Správa, že slovenské mzdy predbehli infláciu, nepochybne poteší. Najmä, ak zoberieme do úvahy, že reálne platy stále nedosiahli úroveň spred pandémie a Slováci tak mali v posledných rokoch čoraz hlbšie do vrecka.
No azda ešte viac prekvapil údaj, že platy v priemysle rástli dvojciferným tempom! Vzhľadom na to, že priemyselná produkcia v júni poklesla o 3,6 percenta a v Nemecku, na ktoré je naša ekonomika silno naviazaná, sa nečrtá žiadny boom, je to ešte prekvapujúcejšie.
Vysvetlenie však môže byť úplne prozaické. Niektoré firmy vyplácajú svojim zamestnancom 13. plat pred letnými dovolenkami, tak preto ten skok. Tak či onak, v kontexte „chudobných“ rokov, ktoré sme v uplynulom období zažívali, však poteší, že reálne mzdy stúpali.
Tým však pozitívne správy končia. Podľa prieskumu spoločnosti Alma Career až dve tretiny zamestnancov majú problém vyžiť z platu. A čím východnejšie, tým je situácia horšia. Vo všeobecnosti možno povedať, že zarábame dosť na to, aby sme prežili, ale strašne málo, aby sme mohli dôstojne žiť.
Je to smutné konštatovanie, najmä ak si uvedomíme, že „z ruky do úst“ nežijú len nezamestnaní a poberatelia sociálnych dávok, ale aj ľudia s pravidelným príjmom. A čo je úplne desivé, medziročne ich podiel stúpol z 59 na 67 percent!
Znamená to, že dve tretiny ľudí si napríklad nemôžu dovoliť zaplatiť neočakávaný výdavok nad 540 euro. Ak sa im pokazí práčka alebo chladnička, sú nútení si zobrať spotrebný úver alebo v horšom prípade „opáčiť nebankovku“, čo je extrémne nevýhodné a dostávajú sa tak do dlhovej špirály. Pojem „pracujúca chudoba“ tak dostáva nový rozmer.
Naša nízka kúpyschopnosť sa odráža aj v iných oblastiach. Eurostat nedávno prezentoval výsledky prieskumu, podľa ktorého až 33,4 % Slovákov nemá dostatok finančných prostriedkov na týždňovú letnú dovolenku mimo domova. Na porovnanie: zo susedných štátov je na tom horšie len Maďarsko, kde si týždňovú dovolenku nemôže dovoliť až 39,3%. Naopak, v Poľsku je takýchto ľudí iba 25,5%, v Rakúsku 18,9% a v Česku dokonca iba 18,5%.
Nuž, ľahko sa povie, že treba spoznávať svet, ale za čo?
Ďalšia štatistika je už takpovediac „evergreen“. Tak ako minulý rok, aj tento, má Slovensko tretí najnižší vek dožitia v plnom zdraví v Európskej únii. Slováci sa v zdraví dožívajú iba 56,8 rokov. Horšie na tom sú len Estónci (56,5 r.) a Lotyši (51,2 r.). Na druhej starne rebríčka sa nachádzajú obyvatelia Malty (71,7 r.), nasledovaní Talianmi (68,5 r.) a Švédmi(67,2 r.).
Je evidentné, že pokiaľ sa nepodarí znovu naštartovať ekonomiku a nezačneme opäť dobiehať zvyšok Európy, budeme stále iba chudobní príbuzní, odsúdení na to sedieť doma chorí.