U našich severných susedov pracuje viac ako milión cudzincov, väčšina v hlavnom meste Varšava. Minimálna mzda je tam vyššia ako na Slovensku.
Celkový počet zahraničných pracovníkov v Poľsku bol ku koncu februára 1 057 400. V medziročnom porovnaní sa ich počet zvýšil o 5,3 % a medziročne o 1,2 %. Najnovšie štatistiky priniesol štatistický úrad v Poľsku.
Podiel zahraničných pracovníkov na poľskom trhu práce dosiahol po februári 6,4 %. Najpočetnejšou skupinou cudzincov pracujúcich v Poľsku sú občania Ukrajiny (67 %), ktorých počet dosiahol 709-tisíc, čo predstavuje medziročný nárast o 2,7 %. Väčšinu zahraničných pracovníkov (takmer 60 %) tvorili muži.
Štatistiky o tom, koľko Slovákov pracuje u našich severných susedov, nie sú dostupné. Podľa informácií ministerstva zahraničných vecí z júla minulého roka v Poľsku pracovalo asi päťtisíc Slovákov, no v skutočnosti môže byť toto číslo oveľa vyššie.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2023 zasa odhadol, že v Poľsku žije 8 až 10-tisíc Slovákov, čo ale môžu byť aj deti, študenti, či dôchodcovia. Mnoho ľudí pracuje najmä v poľských prihraničných mestách a obciach, no žijú na našom území.
Takmer každý piaty cudzinec pracujúci v Poľsku žije v hlavnom meste Varšava a jeho okolí.
Minimálna mzda je vyššia
Minimálna mzda je v tomto roku v Poľsku v prepočte necelých 1100 eur. Na základe odhadov poľskej vlády poberá minimálku približne 3,2 milióna ľudí. Podľa návrhu vlády má od roku 2026 stúpnuť asi na 1120 eur.
Na porovnanie, od januára tohto roku sa minimálna mzda na Slovensku zvýšila zo 750 eur na 816 eur mesačne (+ 8,8 %).
Na budúci rok by mala stúpnuť na 919 eur, čo predstavuje 60 % priemernej mzdy za rok 2023. Táto suma je vypočítaná automatom, ktorý určuje zákon o minimálnej mzde, a to v prípade, že sa odbory so zamestnávateľmi nedohodnú na jej výške. Automat však podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) nestačí.
Minimálna mzda musí okrem formálneho dosiahnutia referenčných hodnôt minimálnej mzdy, reflektovať aj na rast spotrebiteľských cien, životných nákladov a proces konvergencie Slovenska v EÚ, čo sa pri súčasnom legislatívnom nastavení nedeje.
„Rast minimálnej mzdy musí zohľadniť realitu cien, nákladov na bývanie a dôstojného života. Automat je dôležitý, ale nemá byť stropom,“ uviedla KOZ SR s tým, že Slovensko je stále pod priemerom EÚ, pokiaľ ide o podiel minimálnej mzdy na priemernej či mediánovej mzde.
Odborári zároveň odmietajú tvrdenie, že rast minimálnej mzdy poškodzuje ekonomiku. Dôležité je posilniť kolektívne vyjednávanie za lepšie pracovné podmienky a vyššie mzdy.
„Vzhľadom na v minulosti klesajúci vplyv odborov v niektorých sektoroch je dôležité hľadať nové formy vyjednávania, ako sú napríklad širšie sektorové dohody a rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, len tak sa môže Slovensko priblížiť k mzdovým štandardom vyspelých krajín,“ dodali odborári vo svojej publikácii zameranej na minimálnu mzdu.
Zdroj: Štatistický úrad v Poľsku, Teraz.sk
Ilustračná fotografia: Flickr