Minimálna mzda sa budúci rok zvýši o 23 euro, príplatky za prácu v noci či cez víkend nie!

Minimálna mzda sa budúci rok zvýši o 23 euro, príplatky za prácu v noci či cez víkend nie!

Na zvýšení minimálnej mzdy sme sa so zástupcami zamestnávateľov nedohodli, rovnako k dohode nedospela ani dnešná tripartita. Minimálna mzda pre budúci rok sa tak zvýši podľa zákonného automatu, ktorý určuje jej výšku ako 57 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, na 646 euro.

My sme v priebehu rokovaní požadovali pre rok 2022 minimálnu mzdu vo výške 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca spred dvoch rokov, teda 680 euro, tak ako ju určoval automat prijatý v roku 2019.

Spolu s úpravou spomínaného automatu touto vládou sa upravili aj zákonné mzdové nároky, ako sú minimálne mzdové nároky pre rôzne stupne náročnosti práce, rôzne príplatky a mzdové zvýhodnenia naviazané na minimálnu mzdu.

Odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy vo významnej miere síce zníži náklady zamestnávateľov, avšak zmrazí mzdy tých zamestnancov, ktorým príplatky tvoria významnú časť mzdy.

Minuloročnou úpravou minimálnych mzdových nárokov došlo k reálnemu zníženiu koeficientov minimálnej mzdy. Kompenzáciu tejto úpravy preto vidíme práve v náraste „základnej“ minimálnej mzdy.

Odporcovia vyššieho zvyšovanie minimálnej mzdy hovoria, že ekonomika, zasiahnutá pandémiou, to nezvládne. Avšak hospodárske predpoklady na rok 2022 sa zlepšujú, odhaduje sa rast HDP na úrovni 5 % a ekonomika sa oproti predpokladom vyvíja výrazne pozitívnejšie. V roku 2022 sa predpokladá aj významné oživenie trhu práce sprevádzané poklesom miery nezamestnanosti pod 7 %, odhaduje sa rast priemerných miezd na úrovni 4,1 %, k čomu môže vo významnej miere prispieť aj rast minimálnej mzdy. Očakáva sa aj opätovný nárast v cenách o takmer 3 %. Tieto hospodárske predpoklady už potvrdzujú štatistiky 2. kvartálu 2021, kedy HDP dosahuje rast na úrovni okolo 10 %. Rovnako rastú aj spomínané ceny.

Nízky rast minimálnej mzdy spolu s nárastom cien môže nízkopríjmovým zamestnancom (najmä rodičom) spôsobiť až existenčné problémy. A v neposlednom rade sa príliš nízke mzdy odrážajú aj v nízkych nárokoch najmä zo sociálneho poistenia (materské, ošetrovné, dávky v nezamestnanosti, nemocenské, dôchodky), čo má negatívne dosahy na životnú úroveň v zložitých životných situáciách a najmä v postproduktívnom veku.

Všetky uvedené argumenty sú dostatočným dôvodom na výraznejší rast minimálnej mzdy. Avšak naši sociálni partneri, vrátane ministra práce, akoby im nerozumeli.

Foto: Facebook Milan Krajniak 

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *