M. Uhlerová: „Nečakajme na zmeny, robme ich!“

M. Uhlerová: „Nečakajme na zmeny, robme ich!“

Začiatok mája je už tradične spojený s oslavou medzinárodného sviatku pracujúcich. Tento rok je opäť poznačený pandémiou koronavírusu, reštrikciami a opatreniami, ktoré majú zabrániť jeho šíreniu. No možno viac ako inokedy si oprávnene kladieme otázku, ako bude vyzerať svet práce, keď sa vrátime do očakávaného normálu? A aká je naša budúcnosť v práci a aká je budúcnosť práce vôbec? Tá bude určite poznačená súčasnou situáciou a aj tým, ako zvládneme alebo nezvládneme opatrenia na opätovný reštart ekonomiky, ale aj posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti krajiny. Najväčšie obavy majú mnohí zo straty zamestnania, príjmu, živobytia, z hrozby chudoby a sociálneho vylúčenia. Toto obdobie nás akoby pripravuje na ďalšie zmeny a výzvy, ktorým svet práce bude čeliť. Blízka budúcnosť práce bude ovplyvnená technologickými, environmentálnymi, demografickými a spoločenskými zmenami. Čelíme možnej ekonomickej a sociálnej kríze, stojíme na prahu digitálnej revolúcie, a na dvere klope vážna environmentálna kríza. Všetko sa bezprostredne dotýka aj sveta práce. Vnímame technologický pokrok alebo postupné otepľovanie, no unikajú nám vážne sociálne súvislosti s tým spojené. Som presvedčená, že práca nezanikne. Bude mať len iné formy, budú vznikať nové profesie, niektoré zase definitívne zaniknú, mnohé procesy už sú alebo budú automatizované, robotizované a digitalizované. Ľudskú prácu budú stále viac nahrádzať roboty a automaty, budeme zrejme pracovať menej a ťažisko práce a komunikácie sa bude naďalej prenášať do digitalizovaného priestoru.

Úplne legitímnou témou je preto skracovanie pracovného času, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, dôstojné pracovné podmienky a dôstojná mzda alebo príjem. Na spomínané zmeny je potrebné sa pripraviť. Ostatné obdobie nás naučilo, akí sme krehkí, ako sme nepripravení na vykoľajenie z našich stereotypov, a ako na to nie sú pripravené ani verejné politiky. Preto aj v nich bude nevyhnutné presadiť nové prístupy, či to bude v oblasti daňovej alebo sociálnej. Súčasná situácia ukazuje, že naše verejné zdroje sú postavené najmä na zdaňovaní práce. Ohrozenie zamestnanosti ohrozuje aj príjmy verejných rozpočtov a celkovo fungovanie štátu, samospráv a zabezpečovanie verejných služieb. Bude nevyhnutné zaviesť úplne novú filozofiu zdaňovania, ktoré bude viac spravodlivé, progresívne, environmentálne citlivé, viac zaťažujúce kapitál a bohatých, a menej prácu a nízkopríjmových. Príjem do verejných rozpočtov a do schém sociálneho zabezpečenia musí byť zabezpečený tak, aby následné prerozdeľovanie kompenzovalo možnú stratu príjmu, či už v dôsledku rôznych nečakaných udalostí, kríz, skracovania pracovného času alebo v dôsledku zániku pracovných miest a profesií.

So svetom práce sú neodmysliteľne späté aj odbory. A mnohí si kladú otázku, aká bude ich úloha v čase prichádzajúcich zmien a výziev. Ich funkcia bude nezastupiteľná. Musia sa však držať svojho základného poslania, ktorým je organizovanie pracujúcich a ich ochrana. Ale aj odbory sa musia prispôsobiť novým podmienkam, aby mohli čeliť novým výzvam. Tak, ako sa mení trh práce a samotná práca, tak sa musia meniť aj odbory v zmysle ich prístupov, stratégií, komunikácie, vedenia, ako aj metód organizovania a oslovovania širokej verejnosti. Tie musia byť inovatívne a atraktívne. Ak budú odbory odmietať zmenu a inovácie, sú odsúdené na zánik. Prajem si, aby sme  po odznení pandémie prešli do obdobia „nového normálu“, ktorý bude sociálne a environmentálne citlivý a ústretový k pracujúcim. Aby sme si vážili prácu každého a dokázali ju dostatočne ohodnotiť, morálne i finančne. Prajem si, aby sme oprášili význam a skutočný obsah slov solidarita, rovnosť,  sociálna ochrana a spravodlivosť, lebo len s nimi bude budúcnosť práce svetlá.

Prihlásiť sa ku odberu noviniek!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *