Včera 7.4.2022 minister práce, sociálnych vecí a rodiny predstavil základné kontúry a predpokladaný potrebný finančný balík pomoci pre ohrozené skupiny v dôsledku neustále rastúcej vysokej miery inflácie a cien energií (večer, v diskusnej relácii, sa však od zástupkyne koaličného partnera dozvedáme, že koalícia ešte o ničom nevie a teda nič nie je isté). Čo možno do istej miery oceniť – a stotožňuje sa s našimi návrhmi pomoci, predstavenými už v októbri 2021 na tripartite – je adresnosť a výber skupín obyvateľov, ktorým je potrebné pomôcť. Diskutovať už môžeme o samotnej výške pomoci a jej jednorazovej výplate (100 eur miniete na dva stredne veľké nákupy a po pár dňoch už ani necítite, že ste mali v peňaženke nejakú pomoc).

Mňa to zároveň primälo opätovne sa zamyslieť nad modelom sociálnej politiky na Slovensku a potrebe jeho zmeny od základu. Náš model je v podstate postavený na zásluhovosti a redistribúcii zdrojov podľa zásluh a výkonu. Čiže, koľko do systému prispievate, toľko sa vám vráti. Akákoľvek pomoc v čase sociálneho ohrozenia (nezamestnanosť, nízky príjem, dlhodobá práceneschopnosť, hmotná núdza) je skôr trestajúca ako ochraňujúca. I v dôsledku nízkych príjmov a slabej sociálnej pomoci je až 12 percent obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou. Ak by sme nemali model sociálnej politiky nastavený takto a v kombinácii s nízkymi mzdami, možno by sme sa v čase zdražovania nemuseli zamýšľať nad (neefektívnou) jednorazovou pomocou.

Zoberme si samotné dávky v hmotnej núdzi. Ich výška sa odvíja od životného minima. Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. To znamená, že v súčasnosti je takto uznaná minimálna hranica príjmov na úrovni 218,06 eur pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Ak sa fyzická osoba dostáva pod túto hranicu svojich príjmov, dostáva sa do stavu hmotnej núdze. Vplyv životného minima sa premieta do viacerých zákonov a opatrení a jeho suma má dopady na výpočet ďalších ukazovateľov, ako je napríklad rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, pomoc v hmotnej núdzi, minimálne výživné, náhradné výživné, sociálne štipendium pre študentov, príspevky pre zdravotne ťažko postihnutých, daňový bonus na dieťa, minimálny dôchodok, predčasný dôchodok, exekučné zrážky zo mzdy či z dôchodku. Z pohľadu zamestnancov je životné minimum základným ukazovateľom pre výpočet daní. Valorizačný mechanizmus životného minima je nastavený nesprávne, rastie pomaly a nedokáže dostatočne reflektovať rast cien.

Ale vrátim sa opäť k samotnej pomoci v týchto náročných časoch. Kladiem si otázku, ako by mohla vláda pomôcť samotným pracujúcim. No stačilo by napríklad vrátiť Zákon o minimálnej mzde a Zákonník práce aspoň do stavu pred ich zbytočnými zmenami v roku 2020, dôsledkom čoho od januára 2022 už nerastú niektoré príplatky, minimálna mzda sa určuje ako 57% (a nie 60%) priemernej mzdy dva roky dozadu, spomalil sa rast minimálnych mzdových taríf, do 31. 12. 2021 bolo zmrazené stravné, obmedzilo sa odvetvové kolektívne vyjednávanie. Tieto zbytočné zásahy do legislatívy neboli nikomu osožné, spomalili rast miezd, ktorý by teraz pomohol lepšie zvládať zdražovanie aj pracujúcim. Stačí málo, stačí len vôľa, najmä tá politická, zmeniť to…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.