Nedávno sme sa v článku TU venovali tomu, ako v relácii RTVS „Peniaze“ radili zamestnancom, ako si vypýtať vyšší plat. Keďže podľa nášho názoru vo verejnoprávnej televízii sa nie celkom presne zorientovali v tejto oblasti, rozhodli sme sa v tomto smere pomôcť zamestnancom z pohľadu zástupcov zamestnancov, ktorí majú s kolektívnym vyjednávaním a dojednávaním vyšších miezd praktické skúsenosti – odborárov.
Oslovili sme Moniku Benedekovú, podpredsedníčku Rady OZ KOVO a hlavnú vyjednávačku kolektívnych zmlúv na sektorovej úrovni, ktorá viac ako 20 rokov zastupuje zamestnancov v odboroch.
Ako si zamestnanci majú vyjednať vyššie mzdy?
Som presvedčená, že odbory majú svoj potenciál, ale je veľmi ťažké zmeniť nastavenie a myslenie zamestnancov, že kolektívne dokážu obhajovať svoje práva účinnejšie ako individuálne.
Aká je vaša (odborárska) úloha v oblasti vyjednávania miezd?
Mzdová časť je jednou z najdôležitejších častí kolektívnej zmluvy, pretože má priamy vplyv na rast mzdovej úrovne. A možno aj to je odpoveď na otázku, prečo sú mzdy na Slovensku stále také nízke a patria vôbec k najnižším v rámci krajín EÚ. Odborová organizovanosť na Slovensku je pod 15% a pokrytie kolektívnymi zmluvami je niekde na úrovni 25%. Inými slovami, len 25% zamestnancov si svoje mzdy zvyšuje prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. Ostatných 75% to robí buď individuálne alebo vôbec.
Popíšte Vaše skúsenosti pri vyjednávaní vyšších miezd zamestnancov.
Iné je vyjednávanie o mzdách na úrovni odvetvia, kde existuje viacero podnikov s rôznou výkonnosťou, a iné je to na podnikovej úrovni. Na úrovni odvetvia sa dojednávajú zväčša tarifné mzdy, platné pre celé odvetvie, a niektoré ďalšie mzdové nároky. Na úrovni podniku sa potom dojednávajú tarifné mzdy a mzdové zvýhodnenia, platné pre zamestnancov tohto konkrétneho podniku. Podstatné je, že mzdové podmienky, dojednané v podnikovej kolektívnej zmluve, nesmú byť nižšie ako tie, ktoré boli dohodnuté v sektorovej kolektívnej zmluve – ak sa táto na daný podnik vzťahuje. V opačnom prípade by sa na zamestnancov vzťahovali výhodnejšie nároky z odvetvovej kolektívnej zmluvy. Vyjednávanie o mzdách je mimoriadne náročné, najmä momentálne, v čase pandémie, ale aj v čase vysokej inflácie, pretože našou požiadavkou je vždy dojednať rast reálnych miezd, čo znamená, že rast miezd musí byť vyšší ako inflácia. Na to zamestnávatelia reagujú odmietavo, pretože udržanie nízkych nákladov, a medzi nimi aj tých mzdových, je zväčša ich prioritou.
Ako by mali zamestnanci postupovať?
Keďže kolektívnu zmluvu môžu vyjednávať iba odbory, prvou podmienkou je, že zamestnanec osloví ďalších, minimálne dvoch kolegov, aby spoločne založili odborovú organizáciu. Pokiaľ sa rozhodnú pôsobiť pod niektorým z odborových zväzov, stačí osloviť príslušný odborový zväz (napríklad podľa odvetvia, v ktorom pôsobia) a tam im už poskytnú potrebné informácie, ako i odbornú pomoc. Potom, ako zamestnávateľovi oznámia začatie pôsobenia odborov na pracovisku, môžu iniciovať oslovovanie ďalších kolegov, aby sa stali členmi odborov. Pretože čím je odborová organizácia početnejšia, tým má lepšiu vyjednávaciu pozíciu. No a napokon odbory predložia zamestnávateľovi návrh kolektívnej zmluvy s požiadavkami, na ktorých sa členovia odborov dohodnú.
Máte nejaké rady, čoho sa vyvarovať, alebo čo naopak, nevynechať?
Návrh kolektívnej zmluvy musí byť predložený vždy písomne. Z každého kola kolektívneho vyjednávania je potrebné vyhotoviť zápis. Je vhodné mať správne zložený vyjednávací tím, dohodnúť sa pred začatím vyjednávania na stratégii a taktike vyjednávania. Nepovažujem za správne, ak sa odbory dohodnú so zamestnávateľom, že počas vyjednávania nebudú informovať zamestnancov o priebehu vyjednávania. Práve informovanosť zamestnancov ich udržiava v stave bdelosti pre prípad, že kolektívne vyjednávanie skončí nedohodou.
Je vyjednávanie jednoduchý proces?
Nemá zložité pravidlá, jeho náročnosť spočíva v tom, že zmluvné strany majú často protichodné názory a ich ciele sú odlišné. Takže je to o vzájomnej argumentácii, presviedčaní a v prípade potreby aj v schopnosti vytvoriť adekvátny tlak.
Na aké iné benefity pre zamestnancov sa pri vyjednávaní zameriavate?
Okrem mzdových nárokov sú to otázky pracovného času, dovolenky, pracovného voľna, ale tiež ďalšie sociálne benefity, náhrady mzdy pri pracovnej neschopnosti, sociálne plány ochrany pri prepúšťaní, zvýšené odchodné, odstupné, vyššie plnenie do DDS, plán plnenia zo sociálneho fondu…atď.
Chceli by ste ešte niečo dodať?
Jedinou cestou, ako zvyšovať mzdovú úroveň na Slovensku, je vyjednávať o výške svojej mzdy a pýtať si viac.
Kolektívne vyjednávanie v zastúpení odborov je účinnejšie, pretože spoločne dokážu zamestnanci vytvoriť väčší tlak, ako jednotlivec. Preto zamestnancom jednoznačne odporúčam sa organizovať sa v odboroch a kolektívne vyjednávať.