Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová na pôde bratislavského Goethe inštitútu minulý týždeň predstavila svoju najnovšiu knihu Regulating Capitalism. Renomovaná ekonómka vychádza z teórie zakladateľa ekonomickej sociológie Karla Polanyiho, a je presvedčená, že zlyhania trhu nevyhnutne vyžadujú korekcie.
Jej kniha ponúka historicko-politickú analýzu regulácie trhu a finančného sektora. Nejde len o opis právnych rámcov, ale o hlboké zamyslenie nad tým, kto a prečo reguluje, komu to prospieva a komu škodí. Autorka rozdelila publikáciu na dve časti – všeobecnú teóriu regulácie a špecifickú analýzu finančnej regulácie. V prezentácii sa sústreďuje najmä na prvú, ktorá otvára kľúčové otázky: čo je politika regulácie, aké teórie ju vysvetľujú, prečo sa dejiny striedavo prikláňajú k regulácii a deregulácii a ako sa regulácia spája s konkurencieschopnosťou i so suverenitou štátov.
Verejný vs súkromný záujem
Regulácia nie je neutrálna technokratická činnosť. Každé pravidlo, ktoré upravuje trh, niekoho zvýhodňuje a iného znevýhodňuje. V tom spočíva jej prerozdeľovacia funkcia – a práve preto je regulácia politickou otázkou par excellence. Kto získa „rentu“ z regulácie a kto naopak utrpí stratu? V Spojených štátoch aj v Európskej únii sa odpovede na tieto otázky stávajú predmetom ostrých ideologických sporov, od lobingu korporácií až po protesty farmárov proti „bruselskej byrokracii“.
Teoretické prístupy k regulácii sa tradične delia na dve školy. Teória verejného záujmu, inšpirovaná A. C. Pigouom, tvrdí, že úlohou štátu je korigovať zlyhania trhu v prospech spoločnosti. Naproti tomu teória súkromného záujmu, spájaná s Georgom J. Stiglerom a Chicagskou školou, predpokladá, že regulačné rozhodnutia diktujú samotní aktéri trhu, ktorí si tak chránia svoje privilégiá – napríklad vytváraním bariér vstupu pre konkurentov.
Tieto dve teórie odhaľujú i zlyhania regulácie: regulatory capture (keď regulátor slúži regulovaným), regulatory failure (zlyhanie regulácie samotnej) či regulatory arbitrage (hľadanie medzier v pravidlách).
Autorka sa opiera o myšlienky Karla Polanyiho, ktorý už v 40. rokoch spochybnil ideu samoregulujúceho trhu ako „utópiu“. Trh je podľa neho vždy zakotvený v spoločnosti a bez určitých korekčných síl by zničil svoju vlastnú podstatu. Regulácia teda nie je anomáliou, ale prirodzenou súčasťou spoločenského poriadku.
Úplne nezávislý regulátor je ilúzia
V demokratických systémoch sa často hovorí o potrebe „nezávislého regulátora“. Bývalá ministerka financií však upozorňuje, že úplná nezávislosť od politickej moci je ilúzia. Rozhodnutia o cenách energií, poplatkoch či licencovaní majú zásadný prerozdeľovací účinok – určujú, kto bude platiť a kto inkasovať. Regulátor preto nemôže byť od politiky oddelený; môže byť len nezávislý od regulovaných subjektov.
Dejiny hospodárskej politiky pripomínajú kyvadlo. Po období krízy zvyčajne nasleduje prísna regulácia, po čase zasa deregulácia v mene rastu či inovácií. Po krachu roku 1929 prišiel v USA Glass–Steagall Act s tvrdou reguláciou bánk. Po finančnej kríze 2008 nasledoval Dodd–Frank Act, ktorý mal obmedziť excesy finančných trhov.
Dnes sa kyvadlo opäť pohybuje smerom k deregulácii – najmä v USA po politickom obrate v roku 2024. Americká centrálna banka uvoľňuje kapitálové požiadavky bánk, zatiaľ čo Európa zatiaľ reaguje opatrne a skôr posilňuje pravidlá. V EÚ sa zároveň objavuje nový trend pod heslom „Better Regulation“ – snaha znížiť byrokratickú záťaž firiem, zjednodušiť legislatívu a podporiť konkurencieschopnosť.
Symbolom tohto prístupu je balík OMNIBUS, ktorý mení smernice o udržateľnosti a má firmám ušetriť 6,3 miliardy eur. Zatiaľ čo podnikateľské zväzy tento krok vítajú, environmentálne organizácie varujú, že ide o „trójskeho koňa deregulácie“.
Paradox regulácie: brzda aj motor inovácií
Zaujímavé je, že nadmerná regulácia môže paradoxne stimulovať inovácie – firmy hľadajú spôsoby, ako sa vyhnúť prísnym pravidlám. Tak vznikli napríklad „special purpose vehicles“ vo finančnom sektore.
Súčasne však platí, že úplná deregulácia nie je synonymom pokroku. Ekonomické dejiny dokazujú, že absencia pravidiel často vedie k nestabilite, nerovnostiam či ekologickým škodám.
Záver prvej časti knihy venuje autorka otázke regulačnej suverenity – právu štátov presadzovať vlastné normy v mene verejného blaha. Téma opäť ožíva v súvislosti s tlakom novej americkej administratívy, ktorá sa usiluje oslabiť európske regulácie v oblasti digitálnych služieb (DSA, DMA, AI Act). Spor o to, či sa EÚ prispôsobí americkým požiadavkám výmenou za obchodné výhody, je testom jej schopnosti brániť vlastnú regulačnú autonómiu.
Finančný sektor a nové výzvy
Druhá časť knihy analyzuje reguláciu finančného systému – od bankovej únie po kapitálovú úniu. Poukazuje na „revolving door“ medzi finančnými korporáciami a vládou v USA i na riziká, ktoré prinášajú nové technológie, kryptoaktíva či umelá inteligencia.
S príchodom zákonov Genius Act a Clarity Act sa v USA otvára priestor pre masové používanie stablecoinov aj vstup Big Tech firiem do finančného sektora. Európska centrálna banka varuje, že to môže oslabiť pozíciu eura a podkopať finančnú stabilitu.
Profesor Yao Zeng z Medzinárodného menového fondu to vystihol veľmi presne: „Financie sa zmenili, ale riziká nie.“
Peniaze, trh a demokracia
Záverečné kapitoly otvárajú filozofickejšiu otázku: čo znamená, ak tvorbu peňazí preberajú súkromné subjekty? Grécky ekonóm Yanis Varoufakis to nazýva „trójskym koňom privatizácie peňazí“. Naopak, zástancovia kryptomien to vnímajú ako demokratizáciu.
Americká právnička Hilary Allenová však varuje: „Zmyslom mnohých zákonov o kryptoaktívach je vytvoriť finančný systém mimo dosahu demokratickej zodpovednosti. Každý, komu záleží na demokracii a suverenite, by nemal Ameriku v tomto nasledovať.“
Regulácia ako zrkadlo spoločnosti
Kniha tak neponúka jednoduché odpovede, ale ukazuje, že regulácia je odrazom hodnotového nastavenia spoločnosti. Nie je to technická otázka, ale politická a morálna. Otvára dilemy, ktoré sa periodicky vracajú: medzi trhom a štátom, slobodou a zodpovednosťou, inováciou a stabilitou. A pripomína, že samoregulujúci trh je rovnako iluzórny ako regulácia bez záujmov – pretože moc a záujem sú vždy prítomné na oboch stranách.
Knihu si môžete kúpiť tu.
Foto: Marián Repa