Ešte predtým, ako celý svet zasiahla pandémia COVID, stovky miliónov pracovníkov na celom svete dostávali mzdu nižšiu ako minimálnu.
Nová správa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zistila, že v dôsledku pandémie COVID-19 mesačné mzdy klesli alebo rástli pomalšie prvých šesť mesiacov v roku 2020. V dvoch tretinách krajín, ktorých oficiálne údaje boli k dispozícii, kríza v blízkej budúcnosti pravdepodobne spôsobí obrovský tlak na znižovanie miezd.
Kríza neprimerane ovplyvnila aj mzdy žien a pracovníkov s nízkym príjmom
Možno sa zdá, že priemerné mzdy stúpajú, no tento jav je z veľkej časti len dôsledkom veľkého počtu pracovníkov s nízkym príjmom, ktorí prišli o prácu. Údaje o ich príjmoch v databáze zahrnuté neboli a preto skresľovali priemer.
Krajiny, ktoré prijali prísne opatrenia na udržanie zamestnanosti, účinky krízy pocítili predovšetkým v poklese miezd, než ako masívnu stratu pracovných miest.
Správa o globálnych mzdách 2020/21 ukazuje, že nie všetci pracovníci boli krízou zasiahnutí rovnako. Dopad krízy u žien bol horší ako u mužov. Podľa odhadov, založených na vzorke 28. európskych krajín vieme, že bez mzdových dotácií by ženy v druhom štvrťroku 2020 prišli o 8,1 percenta svojich miezd, v porovnaní s 5,4 percentami mužov.
Kríza vážne zasiahla aj pracovníkov s nízkym príjmom. Tí, ktorí majú menej kvalifikované povolania, stratili viac pracovného času ako lepšie platené manažérske a profesionálne pozície. Z údajov skupiny 28 európskych krajín vyplýva, že bez dočasných dotácií by 50 percent najmenej platených pracovníkov prišlo o odhadovaných 17,3 percenta svojich miezd.
Bez dotácií by priemerná výška straty miezd vo všetkých skupinách bola 6,5 percenta. Mzdové dotácie však kompenzovali 40 percent z tejto sumy.
„Nerovnosti, spôsobené krízou COVID-19, môžu priniesť chudobu, sociálnu a ekonomickú nestabilitu, čo by bolo pre nás devastujúce,“ uviedol generálny riaditeľ MOP Guy Ryder. „Naša stratégia obnovy musí byť zameraná na ľudí. Potrebujeme adekvátnu mzdovú politiku, ktorá bude zohľadňovať udržateľnosť pracovných miest a podnikov, a tiež sa bude zaoberať nerovnosťou a potrebou udržať si dopyt. Ak chceme vybudovať lepšiu budúcnosť, musíme sa vyrovnať aj s nepríjemnými otázkami, napríklad: Prečo sú pracovné miesta s vysokou spoločenskou hodnotou, ako sú opatrovatelia a učitelia, veľmi často spojené s nízkym platom? „
Správa obsahuje analýzu systémov minimálnej mzdy, ktoré by mohli hrať dôležitú úlohu pri budovaní trvalo udržateľného a spravodlivého oživenia. Minimálne mzdy sú v súčasnosti v určitej podobe zavedené v 90% členských štátov MOP. Správa však konštatuje, že ešte pred vypuknutím pandémie COVID-19 zhruba 266 miliónov ľudí – čo je 15 percent všetkých osôb, pracujúcich na celom svete – dostávalo nižšiu mzdu ako bola zákonom stanovená. Dôvodom bolo buď nedodržiavanie predpisov, alebo to, že boli z týchto systémov právne vylúčení. Ženy sú nadmerne zastúpené medzi pracovníčkami, ktoré dostávajú minimálnu mzdu alebo ešte menej.
Primeraná minimálna mzda môže pracovníkov chrániť
„Primeraná minimálna mzda môže pracovníkov chrániť pred nízkym platom a nerovnosťou,“ uviedla Rosalia Vazquezová-Alvarezová, jedna z autorov správy. „Zabezpečenie, že mzdová politika je efektívna, si vyžaduje komplexný a inkluzívny balík opatrení. Znamená to lepšie dodržiavanie predpisov, pokrytie viacerých pracovníkov a stanovenie minimálnej mzdy na primeranej a aktuálnej úrovni, ktorá umožňuje ľuďom budovať lepší život pre seba a svoje rodiny. V rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách si bude lepšie dodržiavanie predpisov vyžadovať odchod ľudí od neformálnej práce do formálneho sektoru.“
Správa o globálnych mzdách 2020/21 sa tiež zameriava na mzdové trendy v 136 krajinách štyri roky pred pandémiou. Zistilo sa, že globálny rast reálnych miezd kolísal medzi 1,6 a 2,2 percentami. Reálne mzdy rástli najrýchlejšie v Ázii a Tichomorí a vo východnej Európe. Oveľa pomalšie rástli v Severnej Amerike a v severnej, južnej a západnej Európe.
ZDROJ: ILO.ORG