Prínos odborov k zásadným spoločenským a politickým zmenám je nesporný a neoddiskutovateľný. Boli to práve zamestnanci, ktorí počas Nežnej revolúcie zohrali kľúčovú rolu. Tí sa spolu s odborovými organizáciami významne podieľali na príprave generálneho štrajku a zaslúžili sa tak aj o rozbitie prorežimných odborových štruktúr a vznik demokratických nových odborov.
História súčasných odborov, ako na Slovensku, tak aj v Čechách, sa začala písať od prvých okamžikov rozsiahlych spoločenských zmien datovaných od 17. novembra 1989. Odbory (ROH) danom čase predstavovali najmasovejšiu spoločenskú organizáciu s vysokým stupňom organizovanosti i vplyvu – tak v miestnom (v závodoch a podnikoch), ako aj v celoštátnom meradle. Členská základňa predstavovala viac ako sedem miliónov členov. To znamená, že, s výnimkou vojakov a policajtov, ich členmi boli takmer všetci pracujúci v Československej socialistickej republike. Na Slovensku z uvedeného počtu to bolo takmer 2,5 milióna členov.
Pravdepodobne by bolo naivné tvrdiť, že všetci pracujúci sa postavili na stranu tých, čo sa usilovali o závažné spoločenské premeny. Samotní funkcionári vrcholových orgánov vtedajšieho ROH – Ústrednej rady odborov (ÚRO), krátko po udalostiach na svojom rokovaní 21. novembra 1989 konštatovali skôr „znepokojenie a nesúhlas s činmi, ktoré nielen vyvolávajú chaos, narušovanie poriadku a spoločenskú nervozitu, ale v dôsledkoch znamenajú útok proti socializmu“.
Za Ústrednou radou odborov nezaostala ani Slovenská odborová rada (SOR). Jej sekretariát, rozšírený o vedúcich funkcionárov odborových orgánov a účelových zariadení ROH, prijal 22. novembra 1989 vyhlásenie, v ktorom rozhodne odsúdil všetky pokusy o politický zvrat v krajine. Vyzval kolektívy pracujúcich, aby zabezpečili plynulú prácu a odmietli pokusy narušiť pokoj a poriadok.
O deň neskôr – 23. novembra 1989, sa v Prahe zišlo mimoriadne predsedníctvo ÚRO, ČOR (Česká odborová rada) a SOR. V prijatom vyhlásení sa postavili za objektívne a urýchlené prešetrenie okolností okolo zásahu bezpečnostných zložiek 17. novembra v Prahe. Súčasne sa vyslovili proti uskutočneniu generálneho štrajku plánovaného na 27. novembra 1989. Podľa dobovej tlače výzvy na jeho uskutočnenie označili za hazard s vážnymi politickými, sociálnymi a ekonomickými dôsledkami, za pokus o politický zvrat, za návrat pred Február 1948. Situáciu chceli riešiť na plenárnom zasadnutí Ústredného výboru Národného frontu ČSSR.
Uvedené stanoviská vrcholových orgánov však boli medzi odborárskou verejnosťou prijaté so značným nesúhlasom.
- a 22. november 1989, Praha
Rokovanie Ústrednej rady odborov (ÚRO) k vnútropolitickej situácii, na ktorej jej členovia vyjadrili znepokojenie a nesúhlas s činmi ohrozujúcimi socializmus.
- november 1989, Bratislava
Zasadnutie rozšíreného sekretariátu Slovenskej odborovej rady (SOR), ktorá prijala vyhlásenie rozhodne odsudzujúce všetky pokusy o politický prevrat v krajine.
- november 1989, Praha
Mimoriadne rokovanie ÚRO, SOR, a ČOR (Českej odborovej rady), na ktorom účastníci posúdili aktuálnu vnútropolitickú situáciu a zásadne sa postavili proti uskutočneniu generálneho štrajku, opätovne varovali pred nebezpečenstvom politického zvratu.
(Na pokračovanie.)