Konsolidačný balík na úkor pracujúcich

Nový vládny balík konsolidačných opatrení bol predložený na poslednú chvíľu bez riadneho sociálneho dialógu. Konsolidácia sa najviac dotkne zamestnancov a bežných ľudí, ktorí prídu v priemere o 400 eur ročne.

Tvrdenia, že opatrenia nemohli byť predstavené skôr sú zavádzajúce, nakoľko už v roku 2023 sa vedelo, že konsolidácia verejných financií bude prebiehať najmenej do roku 2027. Ak niekto dnes tvrdí, že na prípravu konsolidačných opatrení, aj tých zložitejších (napr. reforma daní z nehnuteľností) nebol dostatok času, tak to ani len náhodou nie je pravda.

„Od viacerých predstaviteľov vlády sme si vypočuli, že si vážia sociálny dialóg. Keď sa to má ale pretaviť do konkrétnych opatrení alebo činov, tam vidíme, že sociálny dialóg absentuje,(…) Nejde len o samotné rokovanie hospodárskej a sociálnej rady. To je v podstate len taký jeho vrchol. Sociálny dialóg je kontinuálny proces a po tej kvalitatívnej stránke u nás značne zlyháva na národnej úrovni,“ povedala Monika Uhlerová, prezidentka KOZ.

Navrhované opatrenia vytiahnu ľudom z vreciek až 814 miliónov eur. Ak k tomu prirátame zmrazenie platov verejných zamestnancov, celková suma sa vyšplhá až na jednu miliardu eur. Pripomeňme si, že pri predchádzajúcich kolách konsolidácie výrazne narastali ceny a zamestnanci boli najmenej schopní „optimalizovať“ si svoje príjmy. Zamestnávateľov a najbohatších sa pritom opatrenia prakticky nedotknú.

Zvyšujeme dane a odvody – zn. „len pracujúcim“

Súčasťou konsolidačného balíčka je aj zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov o 1 %, čo spôsobí pokles ich čistých príjmov. Toto opatrenie plošne zasiahne všetkých, pritom zamestnanci s nižšími príjmami boli už doteraz neprimerane zaťažení. Toto opatrenie má priniesť 358 miliónov eur smerujúcich do zdravotných poisťovní, pričom nie je jasné, či takéto navýšenie prispeje k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že zavedenie progresivity do zdaňovania príjmov je pozitívnym krokom. Takáto forma zdaňovania príjmov je bežná v celej západnej Európe, ale aj v úspešných východoeurópskych krajinách, ako je Poľsko a Slovinsko. Problémom aktuálneho návrhu vlády je však fakt, že okrem zmeny pásiem sa bude meniť aj výpočet nezdaniteľnej časti základu dane, čo bude mať dôsledok vo zvýšení daní aj pre strednú triedu

Tu je potrebné pripomenúť, že kombinácia týchto dvoch opatrení je v priamom rozpore aj s Programovým vyhlásením vlády z roku 2023: „V oblasti zdaňovania vláda zabezpečí horizontálnu spravodlivosť zmenou pomeru medzi zdanením majetku a kapitálu a zdanením príjmov z práce, pričom bude reflektovať vyššie zdanenie negatívnych externalít.“

Balík neobsahuje žiadne opatrenia na dodatočné príjmy z kapitálu či majetku. Daň z dividend bola pred rokom znížená z 10 % na 7 %, pritom ide je jednu z najnižších sadzieb v EÚ. Spravodlivejšia daň z nehnuteľností, ktorú vláda sľúbila reformovať v Programovom vyhlásení takisto trestuhodne chýba. Odbory, ale aj medzinárodné inštitúcie upozorňujú, že na Slovensku sú majetkové dane „extrémne nízke“. O spravodlivom zdanení najbohatších (miliardárov, milionárov a oligarchov) prostredníctvom majetkových daní sa opatrenia vlády ani neobtreli.

Podobne v aktuálnom konsolidačnom balíčku chýbajú, alebo sú marginálne opatrenia v oblasti životného prostredia a negatívnych externalít, ktoré vláda sľubovala v Programovom vyhlásení vlády.

Škrtanie sviatkov

Rušenie dní pracovného pokoja a rušenie zákazu predaja počas sviatkov má priniesť do štátneho rozpočtu 230 miliónov eur. Čo to však prinesie pracujúcim?

O škrtaní sviatkov viac tu:A nemohli by sme robiť ešte viac?

Prinesie to len negatíva. Ľudia na Slovensku odpracujú ešte viac hodín ako doteraz, hoci stále patríme ku krajinám, kde sa pracuje viac ako je priemer EÚ Zároveň pracujeme v najhorších pracovných podmienkach, pracujeme najviac v noci, patríme ku krajinám, kde sa najviac využíva zmenová práca, atď.

Pozrite si toto video: Škrtanie sviatkov – YouTube

A samozrejme, dopadne to aj na znižovanie príjmov zamestnancov. O koľko menej zarobíte si môžete skontrolovať v priloženej tabuľke.

Vlastné prepočty KOZ SR

Načo je nám kolektívne vyjednávanie?

Vláda od januára 2026 počíta s nulovou valorizáciou platov verejných zamestnancov. Oznámenie takéhoto opatrenia je možné smelo označiť ako hrubé porušenie kolektívnych dohôd, v ktorých sa ešte v roku 2024 dohadovala 5‑percentná valorizácia tarifných platov. A rovnako je to neúcta voči odborom, keďže kolektívne vyjednávania na budúce obdobie ešte len budú prebiehať. Zmrazenie miezd prehlbuje už aj tak problematické odmeňovanie vo verejnom sektore. Platové tarify postupne klesajú pod úroveň minimálnej mzdy čoho dôsledkom je demotivácia, ale aj odchody kvalifikovaných ľudí do súkromného sektora alebo do zahraničia.

Potenciálne riešenia však úplné absentujú. Odbory dlhodobo navrhujú opatrenia na posilnenie kolektívneho vyjednávania a zvyšovanie miezd – napríklad rozšírením pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami alebo viazanie verejných obstarávaní na rešpektovanie pracovných štandardov. O týchto návrhoch sa diskutuje na európskej úrovni, a reálne sa už zavádzajú v Nemecku. V aktuálnom vládnom konsolidačnom balíku však úplne absentujú.

Marš do práce, holoto!

Návrh na postupné znižovanie dávok v nezamestnanosti je zlá odpoveď na zle položenú otázku. Nič nerieši, ale môže poškodiť najmä ohrozené skupiny a chudobnejšie regióny.

Opatrenie má podľa predkladateľa motivovať k návratu do zamestnania, ale namiesto pozitívnej motivácie sa štát stavia do úlohy toho, kto tých lenivých nezamestnaných naženie do práce za každú cenu. Poskytovanie dôstojnej podpory v nezamestnanosti umožňuje ľuďom hľadať si prácu, premýšľať o rekvalifikácii, zvyšovaní vzdelania a nepadnúť do pasce chudoby. Znižovanie podpory vedie naopak k tomu, že tlak nájsť si čokoľvek vedie k prijímaniu dokonca horšie platených a neistých zamestnaní – čo môže zhoršiť pracovné podmienky na Slovensku pre všetkých.

Fond poistenia v nezamestnanosti, do ktorého povinne prispievajú zamestnanci (SZČO len dobrovoľne) je dlhodobo prebytkový, a to napriek tomu, že je v súčasnosti možné z neho financovať aj podporu v čase skrátenej práce (tzv. kurzarbeit). Na dávky v nezamestnanosti dosiahnu len tí, ktorí za posledné 4 roky odpracovali najmenej 730 dní. Pritom je dôležité zdôrazniť, že miera náhrady príjmu (50% z predchádzajúcej mzdy) je jedna z najnižších spomedzi krajín EÚ a aj dĺžka vyplácania podpory (6 mesiacov) je jedna z najkratších v EÚ. Napríklad návrh belgickej vlády skrátiť vyplácanie dávok v nezamestnanosti na maximálne 2 roky vyvoláva protesty.

Takéto opatrenie na Slovensku ničomu reálne nepomôže, len zvýši tlak na pracujúcich, ktorí prišli o zamestnanie, aby sa za akýchkoľvek podmienok zamestnali znova – bez ohľadu na kvalitu pracovného miesta a mzdových podmienok.

Najviac však postihne nezamestnaných v chudobnejších regiónoch, kde je práce málo a zároveň nezamestnaných vo vekovej kategórii nad 50 rokov, ktorí si aj napriek zamestnávateľmi deklarovanému nedostatku zamestnancov, len s veľkými ťažkosťami hľadajú prácu.

Rovnako je takéto opatrenie v rozpore so snahou ministerstva práce zvyšovať podiel ľudí, ktorí absolvujú celoživotné vzdelávanie a rekvalifikácie, keďže pri takomto neprimeranom tlaku na čo najrýchlejší návrat do práce nebudú nezamestnaní mať motiváciu na takéto školenia – aj dôvodu, že úrady práce takéto vzdelávania financujú len ak je uchádzač o zamestnanie evidovaný ako nezamestnaný. Odo dňa nástupu do zamestnania si takýto kurz, alebo vzdelávanie musia nezamestnaní doplatiť z vlastných peňazí.

Nekoncepčný kokteil

Návrh konsolidačných opatrení sa dá označiť za kombináciu dobrých, nejasných a zlých opatrení. Niekoľko rozumných zmien (zdanenie negatívnych externalít, obmedzenie fiktívnych živností, progresivita zdaňovania príjmov) úplne stráca zmysel v kombinácii s ostatnými krokmi, ktoré reálne zaťažia najviac strednú triedu, pracujúcich a najchudobnejších.

Aktuálny konsolidačný balíček je potrebné označiť za nespravodlivý. Je to typický príklad zaťaženia jednej skupiny obyvateľstva – pracujúcich. Opatrenia sú cynické, tak preto, že k nim neprebehla žiadna odborná diskusia a sociálny dialóg, boli predstavené tesne pred ich schválením vládou a predložením do parlamentu, ale aj preto, že bohatí ani firmy ku konsolidácii nijako zásadne neprispejú, naopak najväčšia záťaž sa prenáša cez zvyšovanie odvodov a daní, ale aj škrtmi, na pracujúcich.