V európskej debate o tom, ako oživiť investície a posilniť konkurencieschopnosť, sa opäť vracia starý známy recept: bezhlavé škrty regulácií, lacnejšia práca a väčšia „flexibilita“ trhu práce. Predpoklad je jednoduchý – ak sa znížia náklady a oslabia pravidlá, podniky získajú väčší priestor a ekonomika začne rásť. Tento prístup sa však opiera skôr o ideológiu než o ekonomickú skúsenosť.

Tieto jednoduché riešenie boli prijímané už pred 100 rokmi, napríklad v Nemecku, kde viedli k najväčšej celosvetovej tragédii, ale napríklad aj počas tzv. finančnej krízy po roku 2007. Ani vtedy nepriniesli a ani dnes neprinesú tieto zjednodušené zázračné opatrenia nič pozitívne.

Odbory sú proti „jednoduchým“ riešeniam

Ako upozorňuje Claes-Mikael Ståhl z Európskej odborovej konfederácie (EOK) v analýze pre FEPS, základným problémom Európy nie je nadmerná regulácia, ale nedostatok dôvery a investičných očakávaní. Oživenie ekonomiky totiž nestojí len na číslach a nákladoch, ale aj na tom, čo John Maynard Keynes nazýval „animal spirits“ – podnikateľskom odhodlaní investovať, ktoré vychádza z očakávania budúceho dopytu a stability. Keynes už pred takmer sto rokmi upozorňoval, že investičné rozhodnutia sú formované „spontánnym optimizmom“ podnikateľov o budúcnosti. Ak tento optimizmus chýba, investície neprídu – bez ohľadu na to, ako nízke sú náklady práce.

Preto Ståhl správne konštatuje, že „podnikateľská dôvera sa neuvoľňuje rastúcou neistotou.“ Neistota nevedie k investíciám – vedie k odkladaniu rozhodnutí, hromadeniu hotovosti a opatrnosti. Ak pracujúci nemajú istotu príjmu a budúcnosti, obmedzujú spotrebu. Ak firmy nevidia stabilný dopyt, neinvestujú. A ak štát vysiela signál, že jeho hlavnou stratégiou je znižovanie štandardov, vytvára skôr prostredie neistoty než rastu.

Prečítaj si aj: Maloobchod má za sebou mimoriadne slabý rok, Slováci nakupujú iba základný tovar

Investície do ekonomiky, ľudí a vzdelania a nie škrty…

Skúsenosti z posledných desaťročí ukazujú, že konkurencieschopnosť založená na nízkych nákladoch má svoje limity. Európa dnes čelí globálnej konkurencii, v ktorej už dávno nerozhoduje len cena práce. Mzdové náklady v čínskom priemysle sú dnes už na úrovni miezd na Slovensku, takže ich schopnosť nám konkurovať asi nebude v tejto oblasti. Čína, či Južná Kórea nestavajú svoju pozíciu na deregulácii trhu práce, ale na aktívnej priemyselnej politike (ktorá nám na Slovensku trestuhodne už dekády chýba), verejných investíciách, podpore strategických odvetví a dlhodobej koordinácii medzi štátom a podnikmi. Čínska ekonomika je typickým príkladom modelu, kde štát aktívne riadi investície do infraštruktúry, technológií a výrobných kapacít. Konkurencia, ktorej dnes Európa čelí, nie je konkurenciou lacnejšej práce, ale konkurenciou organizovaných investičných stratégií.

Ak chce Európa obstáť, nemôže odpovedať sociálnym dumpingom na vlastnej pôde. Oslabovanie pracovných práv a sociálnych štandardov by len znížilo domáci dopyt, zvýšilo nerovnosti a prehĺbilo ekonomickú stagnáciu. Skutočná konkurencieschopnosť vzniká tam, kde existuje stabilný trh, kvalifikovaná pracovná sila, moderná infraštruktúra a dôvera v budúcnosť.

Prečítaj si aj: Ceny skoro ako na západe, ale mzdy ako na východe

Pre odbory je v tejto diskusii dôležité zdôrazniť, že sociálna ochrana a kolektívne vyjednávanie nie sú prekážkou rastu, ale jeho podmienkou. Stabilné pracovné miesta, rast miezd a istota príjmu posilňujú spotrebu domácností, znižujú ekonomickú neistotu a vytvárajú predpoklady pre investície. Pracujúci, ktorí majú perspektívu, sú ochotnejší prijímať technologické zmeny, rekvalifikovať sa a podporovať transformáciu ekonomiky.

Na Slovensku je to ešte aktuálnejšie

Tieto argumenty sú obzvlášť dôležité pre Slovensko. Naša ekonomika je už dlhodobo založená na modeli lacnej práce a nákladovej konkurencieschopnosti. Tento model priniesol rýchly rast v minulosti, dnes sa však stáva brzdou ďalšieho rozvoja. Nízke mzdy, vysoký pracovný tlak a orientácia na montážne a logistické aktivity vytvárajú prostredie s nízkou pridanou hodnotou. Firmy investujú skôr do rozširovania existujúcich kapacít než do inovácií, výskumu či technologického rozvoja.

Prečítaj si aj: Stále v pasci nízkych miezd a zlých podmienok: pracovné prostredie na Slovensku

Zároveň tento model oslabuje domáci dopyt. Domácnosti s nízkymi príjmami nemôžu byť motorom rastu. Mladí a kvalifikovaní ľudia odchádzajú do zahraničia, pretože tu nevidia nádej a svoju budúcnosť. Regionálne rozdiely sa prehlbujú a ekonomika sa dostáva do pasce stredných príjmov. Pokusy riešiť konkurencieschopnosť ďalším znižovaním nákladov by túto situáciu len zhoršili.

Pokroková hospodárska stratégia pre Slovensko aj pre Európu musí vychádzať z inej logiky. Potrebujeme politiku, ktorá bude podporovať investície do modernizáciu hospodárstva a priemyslu, výskumu a vývoja, vzdelávania a verejnej infraštruktúry. Rovnako dôležité je posilnenie kolektívneho vyjednávania a rast miezd, ktorý zvýši domáci dopyt a vytvorí tlak na zvyšovanie produktivity. Ekonomiky s vysokou pridanou hodnotou nevznikajú tam, kde je práca lacná, ale tam, kde je kvalitná, stabilná a dobre odmeňovaná.

Kam smerujeme?

Európa dnes stojí pred zásadnou voľbou. Buď sa vydá cestou deregulácie a vnútorného znižovania štandardov, alebo sa pokúsi obnoviť dôveru prostredníctvom investícií, stability a sociálnej súdržnosti. Tá druhá možnosť je náročnejšia na realizáciu, ale jediná cesta, ktorá môže priniesť dlhodobý rozvoj spoločnosti aj ekonomiky pre všetkých, nie len pre vybraných.

Keynesova myšlienka je v tomto zmysle stále aktuálna, investície nevznikajú zo strachu, ale z očakávania budúceho rastu. Ekonomická dôvera sa nedá vybudovať znižovaním práv a istôt pracujúcich. Vzniká tam, kde existuje stabilné prostredie, silný dopyt a presvedčenie, že hospodársky rast bude prínosom pre celú spoločnosť.

Ak chceme oživiť „animal spirits“ v Európe aj na Slovensku, cesta nevedie cez lacnejšiu prácu a bezduché osekávanie pravidiel. Vedie cez investície, kvalitné pracovné miesta a pokrokový sociálno-ekonomický model, ktorý spája konkurencieschopnosť s dôstojnou prácou a sociálnou stabilitou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *