Český portál Aktuálně.cz nedávno zverejnil článok, ktorý vychádza z analýzy cien 29 vybraných potravín bežného rodinného nákupu. Slovensku, v rámci krajín V4, patrí nelichotivé prvé miesto.
Autori analýzy do košíka zaradili položky ako chlieb, mäso, mlieko, ovocie či zeleninu – teda základné potraviny, ktoré kupuje väčšina domácností. Metodika sa líšila podľa krajín: v Česku a na Slovensku boli použité údaje zo štatistických úradov, v Maďarsku sa čerpalo z oficiálneho cenového porovnávača Árfigyelő, kde sa vyhodnocujú mediány cien z dolnej polovice ponuky (najmä privátne značky, bez zliav). V prípade Poľska, Rakúska a Nemecka boli spracované údaje z ponúk veľkých obchodných reťazcov, keďže tamojšie štatistiky zverejňujú iba indexy, nie konkrétne cenové úrovne. Do košíka autori zaradili bežné ceny najlacnejších výrobkov v danej kategórii, ale vynechali tovary v akciových zľavách, aby porovnávanie cien malo zmysel.
Výsledok tohto porovnania je znepokojivý
Najdrahší nákupný košík v rámci V4 má Slovensko (1 809 Kč), pričom v Česku stojí len o niečo menej (1 758 Kč). Slovenský košík je dokonca drahší než v Maďarsku (o 2 p.b v porovnaní s Českom) a v prepočte sa nebezpečne približuje k úrovni Nemecka (2 075 Kč, +18 % oproti Česku) či Rakúska (2 168 Kč, +23 % oproti Česku).
A čo mzdy?
Ceny na Slovensku, ale aj v Česku a Maďarsku sú už takmer západoeurópske, ale mzdy aj naďalej ostávajú východoeurópske.
Obr. 2 – Hrubá priemerná mzda v roku 2024
Zdroj: Eurostat, earn_nt_net
Tento rozpor má zásadné dôsledky. Kým priemerný rakúsky alebo nemecký zamestnanec minie na takýto nákup relatívne malú časť svojho príjmu, na Slovensku predstavujú výdavky na potraviny oveľa vyšší podiel rodinného rozpočtu – dokonca najvyšší spomedzi krajín V4, keďže naša priemerná mzda je najnižšia. To znižuje priestor pre ostatné výdavky – od bývania cez vzdelanie až po kultúru – a priamo sa dotýka kvality života.
Ide o jasný signál
Konvergencia cien zásadným spôsobom predbehla konvergenciu miezd. Zatiaľ čo obchodné reťazce a výrobcovia zosúlaďujú svoje cenové politiky s úrovňou bohatších krajín EÚ, slovenskí pracujúci čelia oneskorenému mzdovému vývoju. Rodiny s nízkymi a priemernými príjmami tak nesú neprimeranú záťaž – rastie podiel výdavkov na potraviny, čo zvyšuje riziko chudoby aj medzi zamestnanými.
Preto je potrebné zdôrazniť, že požiadavky na za rast miezd a tlak na zvyšovanie pokrytia kolektívnymi zmluvami, nie je iba otázkou spravodlivosti, ale aj sociálnej udržateľnosti. Ak sa ceny potravín už priblížili k západnej Európe, no mzdy ostávajú na úrovni periférie, prehlbuje sa sociálna priepasť a frustrácia. Táto priepasť ohrozuje nielen dôstojný život pracujúcich, ale aj celkovú sociálnu stabilitu spoločnosti.