J. Košč: „Musíme sa posunúť aj v oblasti pracovného času“

J. Košč: „Musíme sa posunúť aj v oblasti pracovného času“

Vývoj neobchádza ani trh práce. Čoraz naliehavejším sa stáva riešenie problému, ktorým je prispôsobenie dĺžky pracovného času novým podmienkam vo svete práce. Tému skracovania pracovného času sme rozobrali v rozhovore s analytikom, aktivistom a odborárom Jánom Koščom, ktorý sa danej téme venuje vo svojej najnovšej publikácii Revolúcia pracovného času.

Ako je nastavený pracovný čas na Slovensku v súčasnosti?

 Na prvý pohľad sa dá povedať, že úplne štandardne, ako je v krajinách Európskej únie (EÚ) zvykom, pretože naša legislatíva je nastavená na 40 hodín týždenne. Takýto pohľad je však len povrchný a pri hlbšej analýze problematiky prídeme na to, že občania Slovenska pracujú viac, ako je priemer EÚ a zároveň majú jedno z najhorších pracovných prostredí.

Skús nám priblížiť, v čom sa tak vymykáme z priemeru?

Tých problémov je celkom dosť. Od najvyššieho limitu nadčasovej práce, najvyšší podiel zamestnancov, pracujúcich pravidelne v noci, cez problémy s evidenciou skutočne odpracovaných nadčasov a pracovného času celkovo, a jeden z najnižších podielov skrátených úväzkov a zároveň vysokého podielu nedobrovoľných skrátených úväzkov. Až po nízko hradenú práceneschopnosť a problémy pri ochrane zdravia zamestnancov pri práci.

Aké sú historické súvislosti so súčasnou dĺžkou pracovného času?

Pracovná doba, tak ako ju poznáme dnes, bola pred 200, ale aj pred 100 rokmi utópiou. Aj vtedy sa pri požiadavkách pracujúcich na skracovanie pracovného času objavovali argumenty, aké možno počuť aj dnes. Že skracovanie pracovnej doby bez poklesu miezd je nemožné a že sa tým zničí ekonomika. Keď v roku 1818 navrhol na Aachenskom kongrese anglický podnikateľ Robert Owen skrátiť pracovný čas na 10 hodín denne, pričom sa vtedy bežne pracovalo 7 dní v týždni po 16 hodín, tak ho účastníci kongresu vysmiali a označili jeho návrh za šialenosť.

Dnes pracujeme v priemere 8 hodín denne, ako sa to podarilo?

Nebolo to jednoduché ani priamočiare, ale v skratke je možné povedať, že to bola kombinácia dvoch faktorov. Na jednej strane na skracovanie pracovného času tlačili prostredníctvom kampaní a štrajkov odbory, ktoré začali vznikať v druhej polovici 19. storočia a na strane druhej tieto zmeny zavádzali osvieteneckí podnikatelia a politici. V USA zaviedol 8 hodinový pracovný čas Henry Ford vo svojej továrni na automobily. Skrátenie pracovnej doby na 8 hodín denne v roku 1918 zaviedli v novovzniknutej ČSR politici ako prezident Masaryk a minister sociálnej starostlivosti Lev Winter. V roku 1968 sa v ČSSR zrušili pracovné soboty po tom, ako komunistickí politici pocítili tlak zo strany pracujúcich, ktorí v dobe politického uvoľnenia zistili, že pracujúci v západnej Európe si zrušenie pracovných sobôt už vybojovali.

Prečo je zmena dĺžky pracovného času aktuálna?

Lebo od poslednej pozitívnej zmeny, kedy boli zrušené pracovné soboty, už ubehlo viac ako 50 rokov a mali by sme sa posunúť ďalej. Priestor existuje, pretože za ten čas neúmerne k pracovnému času narástla produktivita práce. Skracovanie pracovného času je však riešením aj ďalších problémov, pred ktorými stojíme. Na dvere nám intenzívne klope Priemysel 4.0 i umelá inteligencia, cez dvere sa nám už dávno preliala klimatická zmena, ktorej dopady budú intenzívne aj na „pracovnom trhu“. A v neposlednom rade je potrebné skracovať pracovnú dobu aj z hľadiska zdravotného stavu zamestnancov, zvlášť, ako Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú jeden z najvyšších podielov práce v neštandardných pracovných režimoch.

Komu (čomu) skracovanie pracovného času pomôže?

Samozrejme, v prvom rade pomôže zamestnancom, ktorí budú mať  viac času na svoje rodiny a zároveň by takýto krok pomohol vyrovnávať aj nerovnosti medzi mužmi a ženami. V druhom rade, množstvo experimentov z celého sveta, ale aj zo Slovenska potvrdzuje, že skracovanie pracovnej doby pomáha aj firmám, ktoré majú vyššiu produktivitu a spokojnejších i motivovanejších zamestnancov.

Aké dopady môže mať skracovanie pracovného času na ekonomiku? Nezníži to produktivitu?

Dopady, samozrejme, nebudú rovnaké všade. Veľa bude záležať od toho, o aký sektor hospodárstva ide, či zamestnávateľ bude okrem zmeny dochádzky riešiť aj zmenu technológií a procesov a či bude investovať do výskumu a vývoja. Takže vo všeobecnosti môžeme povedať, že produktivita sa nezníži. No zmena pracovného času ako taká nestačí, bez ďalších zmien to také jednoduché nebude. Dnes však vieme využiť synergický efekt zmien, ktoré prinášajú zmeny technológii a nástup Priemyslu 4.0. Tieto zmeny v kombinácii so skracovaním pracovného času dokážu priniesť pozitívne benefity pre všetkých. Pre firmy, pre zamestnancov, ale aj pre spoločnosť ako takú.

Kedy bude čas na prijatie zmien v tejto oblasti?

Keď počúvame poniektorých politikov a zamestnávateľov, tak vlastne nikdy. Pred chvíľou som spomínal Roberta Owena, ktorý v roku 1818 požadoval skracovanie pracovného času a ak by sme počúvali jeho odporcov,  tak dodnes pracujeme 7 dní v týždni po 16 hodín denne. Svet sa posúva, technológie sa posúvajú, a tak sa musí posunúť aj práca a spoločnosť.

To, že sa to dá a má to zmysel, potvrdzujú rôzne experimenty s kratším pracovným časom z celého sveta. Nedávno úspešne ukončili experiment na Islande, chystajú sa experimenty v Španielsku a v Škótsku. Už viac ako 30 rokov prebiehajú zmeny pracovnej doby v celej Škandinávii. Nedávno boli v médiách spomínané experimenty na Novom Zélande, alebo v Japonsku. Drvivá väčšina týchto experimentov bola úspešná a v týchto firmách skrátený pracovný čas nakoniec aj ponechali natrvalo. Dokonca máme takéto príklady, keď zamestnanci v niektorých firmách pracujú kratšie aj na Slovensku.

JÁN KOŠČ

Sociálnoekonomický analytik, odborár a občiansky aktivista. Venuje sa problematike odborovej organizovanosti, minimálnej mzde, nárastu nerovnosti, pracovnej migrácii a masmediálnej manipulácii. Je autorom viacerých odborných publikácií ako „Urobili sme všetko? Pomôže nám už len dovoz pracovnej sily zo zahraničia?“, „Mýty a fakty o vplyvoch zvyšovania minimálnej mzdy“, „Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku“. Pôsobí ako externý prispievateľ v denníku SME, občasne publikuje v Denníku N a v Pravde.

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *