Horúčavy na pracovisku: aké máte práva a čo musí zabezpečiť zamestnávateľ

Horúčavy na pracovisku, teplomery ukazujú 35 až 40 stupňov a mnohí z nás trávia takéto dni v práci – v kancelárii pod rozpáleným oknom, vo výrobnej hale, v sklade, v kuchyni, na stavbe, na ceste či na poli.

Horúčava pritom nie je len otázka pohodlia. Je to zdravotné a bezpečnostné riziko. Môže spôsobiť bolesť hlavy, únavu, nevoľnosť, závraty, kŕče, prehriatie organizmu a v najhorších prípadoch aj kolaps.

Preto ochrana pred teplom nie je dobrá vôľa zamestnávateľa. Je to jeho povinnosť.

Tieto povinnosti vyplývajú najmä z týchto predpisov:

• zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, teda zákon o BOZP,
• zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia,
• vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

Vyhláška je napísaná odborným jazykom plným pojmov ako operatívna teplota, tepelno-vlhkostná mikroklíma alebo dlhodobo únosný čas práce. V tomto článku si ich preložíme do bežnej reči a vysvetlíme, čo z nich vyplýva pre ľudí pracujúcich vnútri aj vonku.

Najprv tri veci, ktoré treba pochopiť

1. Záleží na tom, akú fyzicky namáhavú prácu robíte

Iné riziko vzniká pri práci za počítačom a iné pri kopaní výkopu, ukladaní asfaltu, práci v kuchyni alebo pri stroji vo výrobnej hale.

Vyhláška preto rozdeľuje práce do tried podľa toho, koľko energie človek pri práci vydáva. Zjednodušene:

1. trieda 1a – práca v sede s minimálnou námahou, napríklad kancelária, administratíva, dispečing,
2. trieda 1b – ľahká práca, často v sede alebo s ľahkou prácou rúk, napríklad drobná montáž alebo niektoré vodičské práce,
3. trieda 1c a triedy 2a/2b – práca v stoji, chôdza, ľahšia až stredne ťažká fyzická práca, napríklad predajňa, obsluha, výroba, sklad.
4. triedy 3 a 4 – ťažká a veľmi ťažká fyzická práca, napríklad stavebné práce, výkopové práce, ťažká práca v poľnohospodárstve, hutníctve alebo lesníctve.

Jednoduché pravidlo je toto: čím je práca fyzicky náročnejšia, tým viac tepla si telo vytvára samo a tým rýchlejšie sa môže prehriať. Preto musí byť ochrana pri ťažkej práci prísnejšia ako pri práci v sede.

2. Záleží na tom, kde pracujete

Vyhláška rozlišuje najmä:

1. vnútorné pracovisko – kancelárie, haly, sklady, predajne, kuchyne, prevádzky
2. vonkajšie pracovisko – otvorené priestranstvo, ktoré nie je alebo je len čiastočne chránené pred počasím, napríklad stavba, cesta, pole, dvor, strecha alebo vonkajší areál.

Pre vnútorné pracoviská existujú konkrétne prípustné hodnoty tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Pri práci vonku je pojem mimoriadne teplý deň osobitne dôležitý, pretože pri teplote nad 30 °C v tieni sa spúšťajú viaceré praktické povinnosti zamestnávateľa. Neznamená to však, že pri práci vnútri tento pojem nehrá úlohu. Aj na vnútorných pracoviskách musí zamestnávateľ počas mimoriadne teplých dní prijímať primerané opatrenia; vnútorné pracovisko sa však zároveň posudzuje aj podľa operatívnej teploty, vlhkosti a prúdenia vzduchu.

3. Mimoriadne teplý deň začína už nad 30 °C v tieni

Vyhláška za mimoriadne teplý deň považuje deň, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presiahne 30 °C. Pri 35 až 40 °C teda nejde o bežné letné teplo, ale o horúčavy na pracovisku, pri ktorej má zamestnávateľ aktívne prijímať opatrenia na ochranu zdravia.

Základné pravidlo: zamestnávateľ musí riziko riešiť

Zákon o BOZP hovorí, že zamestnávateľ musí zisťovať nebezpečenstvá, posudzovať riziká, zlepšovať pracovné podmienky a prijímať opatrenia na ochranu života a zdravia zamestnancov. Náklady na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nesmie preniesť na zamestnanca.

To znamená, že voda, prestávky, tienenie, vhodný pracovný odev, úprava pracovného času či iné opatrenia nie sú nadštandardný benefit. Sú to nástroje na ochranu zdravia.

Zamestnávateľ zároveň nesmie nastaviť prácu alebo odmeňovanie tak, aby ľudí tlačil do výkonu, ktorý ohrozuje ich bezpečnosť alebo zdravie – napríklad aby pre výkonové prémie pracovali v extrémnej horúčave bez prestávok.

Zamestnanci pracujúci vnútri

Aká teplota je ešte prípustná

Vo vnútorných priestoroch sa horúčavy na pracovisku (záťaž teplom) neposudzujú iba podľa obyčajného teplomera. Dôležitá je tzv. operatívna teplota.

V bežnej reči: ide o teplotu, ktorú telo skutočne pociťuje. Zohľadňuje nielen teplotu vzduchu, ale aj teplo sálajúce zo stien, okien, stropov, strojov či technológie a tiež prúdenie vzduchu.

V bežnej kancelárii bez výrazného sálavého tepla sa operatívna teplota približne podobá tomu, čo ukáže teplomer. V hale so strojmi, v kuchyni alebo pod presklenou strechou však môže byť pocitová tepelná záťaž vyššia.

Pre teplé obdobie roka stanovuje vyhláška pri vnútorných pracoviskách tieto maximálne prípustné operatívne teploty:

Ak teda napríklad v kancelárii teplota opakovane alebo dlhšie presahuje 28 °C, nejde len o nepohodlie. Je to signál, že zamestnávateľ má situáciu riešiť.

Dôležité: samotné prekročenie teploty ešte neznamená, že sa automaticky končí práca a ide sa domov. Znamená však, že zamestnávateľ musí prijať primerané opatrenia – technické, organizačné alebo režimové. Prípustné hodnoty pre teplé obdobie uvádza príloha č. 2 vyhlášky.

Čo má zamestnávateľ urobiť

Postup má byť najprv technický a organizačný.

Zamestnávateľ má prednostne riešiť príčinu tepla – napríklad tienením, vetraním, klimatizáciou, úpravou technológie alebo organizáciou práce. Ak teplotu nemožno dostatočne znížiť, musí prijať ďalšie opatrenia na ochranu zdravia. Vyhláška uvádza najmä:

1. úpravu trvania práce, podľa situácie aj jej skrátenie
2. posun začiatku pracovnej zmeny na chladnejšiu časť dňa
3. poskytovanie prestávok
4. predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie
5. pobyt v klimatizovaných alebo chladnejších priestoroch
6. striedanie zamestnancov
7. klimatizáciu alebo nútené vetranie
8. tienenie okien a svetlíkov
9. možnosť sprchovania alebo ochladzovania
10. vhodný pracovný odev

Pri vnútorných pracoviskách treba riešiť aj priame slnko cez okná alebo svetlíky. Stále pracovné miesto má byť usporiadané tak, aby hlava zamestnanca nebola počas zmeny vystavená priamemu slnečnému žiareniu cez osvetľovacie otvory viac ako desať minút.

Pitný režim vnútri

Pri záťaži teplom musí zamestnávateľ na vlastné náklady zabezpečiť zamestnancom pitnú vodu – priamo na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom a dostupnom mieste určenom vo vnútornom predpise. Toto je základné pravidlo.

Pri práci vnútri môže vzniknúť aj povinnosť poskytovať minerálne nápoje, ale neplatí to automaticky pri každej kancelárii alebo pri každom teplom dni. Zamestnávateľ ich musí poskytovať vtedy, keď sú splnené tieto podmienky naraz:

1. zamestnanec vykonáva dlhodobú prácu, teda prácu dlhšiu ako štyri hodiny za zmenu
2. práca patrí do triedy práce 1b až 4
3. na pracovisku je záťaž teplom
4. a teplo je také výrazné, že zamestnávateľ musí upraviť režim práce alebo sa dá predpokladať, že ho bude musieť upraviť

Prakticky to znamená situáciu, keď sú vo vnútornom pracovisku prekročené prípustné teplotné podmienky pre daný druh práce a samotné technické alebo stavebné riešenia nestačia. Zamestnávateľ potom musí chrániť zdravie aj organizačnými opatreniami – napríklad skrátením času nepretržitej práce, zaradením častejších prestávok, pobytom v chladnejšom priestore alebo striedaním zamestnancov.

Jednoducho povedané: pri ľahkej administratívnej práci v triede 1a má zamestnanec pri záťaži teplom nárok najmä na pitnú vodu a primerané opatrenia proti teplu. Pri fyzicky náročnejšej práci vnútri – napríklad vo výrobe, sklade, kuchyni alebo pri technológii, kde sa človek výrazne potí a pre teplo treba upravovať prácu alebo prestávky – musí zamestnávateľ pri splnení uvedených podmienok poskytovať aj minerálne nápoje.

Minerálne nápoje slúžia na doplnenie tekutín a minerálnych látok, ktoré telo stráca potením a dýchaním. Nestačí teda len formálne povedať, že napite sa z vodovodu, ak práca a podmienky spôsobujú výrazné straty tekutín a solí. Pitný režim má byť reálne dostupný a má zodpovedať záťaži na pracovisku.

Vyhláška stanovuje, že pitným režimom sa má nahradiť najmenej 70 % tekutín stratených počas pracovnej zmeny potením a dýchaním. Ak sa poskytujú minerálne nápoje podľa vyhlášky, majú tvoriť polovicu takto nahrádzaných tekutín.

Príklad: kancelária bez klimatizácie

V open-space kancelárii bez klimatizácie ukazuje teplomer popoludní 31 °C. Ide o prácu triedy 1a, kde je maximálna prípustná operatívna teplota v teplom období 28 °C.

Zamestnávateľ by mal situáciu riešiť: zabezpečiť tienenie, účinné vetranie, možnosť prestávok v chladnejšom priestore, dostatok pitnej vody a podľa možností aj úpravu pracovného času alebo prácu z domu tam, kde to charakter práce umožňuje.

Príklad: výrobná hala

Vo výrobnej hale je vysoká teplota nielen kvôli počasiu, ale aj kvôli používaným technológiám. Zamestnanci pracujú v stoji a vykonávajú fyzicky náročnejšiu prácu.

Tu nestačí iba otvoriť dvere. Zamestnávateľ má posúdiť riziko, riešiť vetranie, tienenie alebo odvod tepla, striedanie zamestnancov, prestávky, pitný režim a podľa potreby aj režim práce a odpočinku.

Zamestnanci pracujúci vonku

Vonku sú horúčavy často ešte rizikovejšie. K vysokej teplote sa pridáva priame slnko, rozpálené povrchy, fyzická námaha a často aj ochranné pracovné prostriedky, ktoré zhoršujú ochladzovanie tela.

Týka sa to napríklad stavebných pracovníkov, cestárov, poľnohospodárov, pracovníkov údržby zelene, lesníkov, smetiarov, kuriérov, doručovateľov, pracovníkov na strechách alebo ľudí pracujúcich vo vonkajších areáloch.

Čo musí zamestnávateľ robiť počas mimoriadne teplých dní

Ak je vonku mimoriadne teplý deň, teda teplota v tieni presiahne 30 °C, zamestnávateľ má prijať primerané opatrenia aj na vonkajšom pracovisku. Vyhláška výslovne uvádza, že počas mimoriadne teplých dní sa primerané opatrenia majú vykonávať na vnútorných aj vonkajších pracoviskách.

V praxi to môže znamenať najmä:

1. posun začiatku zmeny do skorších ranných hodín
2. obmedzenie najťažších prác v najhorúcejšej časti dňa
3. častejšie prestávky
4. prestávky v tieni alebo v chladnejšom priestore
5. zabezpečenie prístrešku, stanu alebo iného tieneného miesta
6. striedanie zamestnancov pri najnáročnejších činnostiach
7. vhodný pracovný odev a pokrývku hlavy, ak to povaha práce umožňuje
8. dostupnú pitnú vodu a pri splnení podmienok aj minerálne nápoje
9. jasné pokyny, čo robiť pri príznakoch prehriatia

Nie každé opatrenie sa hodí na každé pracovisko. Podstatné je, aby zamestnávateľ neostal pasívny a aby zvolené opatrenia skutočne chránili zdravie.

Pitný režim vonku

Aj vonku platí, že pitnú vodu hradí zamestnávateľ.

Pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní musí zamestnávateľ zamestnancom v triedach práce 1b až 4 poskytovať aj minerálne nápoje na doplnenie tekutín a minerálnych látok.

Pri ťažkej práci na slnku je to veľmi dôležité. Telo totiž potením nestráca iba vodu, ale aj soli a minerálne látky. Preto samotná voda pri dlhodobej a fyzicky náročnej práci nemusí stačiť.

Posúdenie rizika a plán opatrení

Pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom z technologických dôvodov, alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní, sa má vykonať posúdenie zdravotného rizika. Posudzuje sa najmä druh práce, jej trvanie, úroveň tepelnej záťaže a plán riadenia rizika.

Ak sa vypracúva prevádzkový poriadok na účel ochrany pred záťažou teplom, má obsahovať posudok o riziku, pracovné postupy, preventívne a ochranné opatrenia, pitný režim a pokyny na prvú pomoc.

Inak povedané: pri opakovanej práci v horúčavách nemá firma improvizovať až v deň, keď nastanú teplotné rekordy. Má mať vopred pripravené pravidlá.

Príklad: stavebná partia pri 36 °C

Stavebná partia pracuje od 7.00 do 15.30. Popoludní je v tieni 36 °C, na priamom slnku je pocitová záťaž ešte vyššia.

Zamestnávateľ by mal vyhodnotiť riziko a prijať primerané opatrenia: napríklad posunúť najťažšie práce na ráno, zriadiť tienené miesto na prestávky, zaradiť častejšie pauzy, zabezpečiť dostatok vody a minerálnych nápojov, striedať ľudí pri najťažších úkonoch a dať vedúcim jasný pokyn, ako postupovať pri príznakoch prehriatia.

Príklad: kuriér alebo vodič

Kuriér trávi deň vo vozidle, často vystupuje, prenáša zásielky a pracuje pod časovým tlakom. Aj tu ide o tepelnú záťaž.

Zamestnávateľ má riešiť technický stav vozidla, vetranie alebo klimatizáciu, dostupnosť vody, plánovanie trás a prestávok. Ak je človek nastavený na výkon tak, že nemá reálny čas piť a bezpečne si oddýchnuť, nejde o slabú výdrž zamestnanca, ale o problém organizácie práce.

Mýtus: Pri určitej teplote sa automaticky ide domov

Často sa hovorí, že pri určitej teplote sa práca automaticky zastaví. Slovenské predpisy to takto jednoducho nestanovujú.

Neexistuje jedna univerzálna hranica, ktorá by platila pre všetky práce a všetky pracoviská. Záleží na tom:

1. či sa pracuje vnútri alebo vonku
2. aká fyzicky náročná je práca
3. ako dlho práca trvá
4. či ide o priame slnko alebo sálavé teplo
5. aká je vlhkosť a prúdenie vzduchu
6. aký pracovný odev alebo ochranné prostriedky musí zamestnanec používať
7. či je zamestnanec na prácu v teple zvyknutý

To však neznamená, že zamestnávateľ nemusí robiť nič. Naopak. Ak vzniká záťaž teplom, musí ju riešiť – prestávkami, úpravou práce, tienením, pitným režimom, striedaním ľudí alebo inými opatreniami.

Pri najťažších prácach sa sleduje aj tzv. dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce. Zjednodušene: čím väčšia horúčava a čím ťažšia práca, tým kratšie môže človek pracovať bez prestávky a tým dôležitejší je režim práce a odpočinku.

Keď je zdravie vážne ohrozené: právo odmietnuť prácu

Zákon o BOZP dáva zamestnancovi dôležitú poistku. Zamestnanec má právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odísť do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, prípadne život alebo zdravie iných osôb.

Zamestnávateľ to nesmie posudzovať ako nesplnenie pracovnej povinnosti, ak bola obava dôvodná.

Nejde o nástroj na svojvoľné odchádzanie z práce pri bežnej nepohode. Ide o krajné situácie skutočného a vážneho ohrozenia – napríklad keď sa pracuje v extrémnej horúčave bez vody, tieňa, prestávok a u zamestnanca sa objavujú príznaky prehriatia.

V takej chvíli má zdravie prednosť.

Ako spoznať prehriatie a čo robiť

Varovné príznaky tepelného vyčerpania alebo prehriatia môžu byť:

1. silné potenie alebo, naopak, náhle suchá a horúca koža
2. bolesť hlavy
3. závrat
4. nevoľnosť alebo zvracanie
5. svalové kŕče
6. zrýchlený tep
7. slabosť, malátnosť, ospalosť
8. zmätenosť
9. strata vedomia

Prvá pomoc:

1. Presuňte človeka do tieňa alebo chladnejšieho priestoru
2. Uvoľnite tesný odev
3. Ochladzujte telo – vodou, vlhkou utierkou, ovievaním
4. Ak je človek pri vedomí a dokáže bezpečne piť, podávajte mu tekutiny po malých dúškoch
5. Ak je zmätený, odpadáva alebo je v bezvedomí, nepodávajte mu nič ústami a volajte 155 alebo 112

Prehriatie organizmu môže byť vážne. Netreba čakať, či to prejde

Aj zamestnanec má svoje povinnosti

Zamestnanec má práva, ale aj povinnosti. V horúčavách je dôležité najmä:

1. dodržiavať bezpečné pracovné postupy
2. používať pridelené ochranné pracovné prostriedky
3. piť tekutiny priebežne, nie až pri kolapse
4. oznámiť nadriadenému príznaky prehriatia
5. upozorniť na chýbajúcu vodu, tieň, prestávky alebo nefunkčné vetranie
6. informovať vedúceho, bezpečnostného technika, zástupcu zamestnancov pre BOZP alebo odbory o nedostatkoch, ktoré môžu ohroziť zdravie

Zákon výslovne hovorí, že zamestnanec má oznamovať nedostatky, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť alebo zdravie pri práci.

Čo robiť, keď zamestnávateľ vaše práva nedodržiava

1. Začnite na pracovisku

Upozornite nadriadeného. Konkrétne pomenujte problém:

1. kde je vysoká teplota
2. kedy vzniká najväčšie riziko
3. či chýba voda
4. či nie sú prestávky
5. či chýba tieň alebo chladnejší priestor
6. či sa objavujú zdravotné ťažkost

Najlepšie je urobiť to písomne, napríklad e-mailom, aby ostal záznam.

2. Obráťte sa na zástupcu zamestnancov pre BOZP alebo odbory

Ak u zamestnávateľa pôsobí zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, má právo kontrolovať pracoviská, žiadať informácie, navrhovať opatrenia a požadovať odstránenie nedostatkov. Ak zamestnávateľ nekoná, môže dať podnet inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

Odborová organizácia môže problém otvoriť voči zamestnávateľovi systematicky – nielen ako individuálnu sťažnosť jedného človeka, ale ako otázku ochrany zdravia celej skupiny zamestnancov.

3. Podajte podnet kontrolnému orgánu

Ak náprava neprichádza, možno sa obrátiť na štátne kontrolné orgány.

Pri horúčavách prichádzajú do úvahy najmä:

• inšpektorát práce – rieši BOZP a pracovné podmienky,
• regionálny úrad verejného zdravotníctva – rieši ochranu zdravia, mikroklímu, záťaž teplom, pitný režim a súvisiace povinnosti podľa predpisov verejného zdravotníctva.

Podnet na inšpektorát možno podať písomne, ústne do záznamu, faxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, čoho sa týka a proti komu smeruje. Pri podnete je dôležité uviesť presný názov a adresu zamestnávateľa a miesto výkonu práce.

Anonymné podania nepodávajte. Podávajte normálne podpísané podania, avšak v podnete môžete požiadať o zachovanie anonymity.

Ak sa inšpekcia práce vykonáva na podnet, nesmie sa zverejniť skutočnosť, že kontrola bola iniciovaná podnetom, ani meno osoby, ktorá podnet dala.

Tipy pre odborárov: čo robiť počas horúčav

Z odborárskeho pohľadu sa najviac oplatí konať vopred. Nie až v deň, keď niekomu príde zle.

Presadzujte zástupcu zamestnancov pre BOZP

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 10 zamestnancov, alebo pôsobí vo vybraných rizikovejších odvetviach, má povinnosť vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Robí sa to na návrh odborov, zamestnaneckej rady alebo voľbou zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia ani zamestnanecká rada.

Je to veľmi dôležitý nástroj. Zástupca zamestnancov pre BOZP môže kontrolovať pracoviská, žiadať informácie, navrhovať opatrenia a požadovať odstránenie nedostatkov.

Žiadajte dokumenty

Odbory a zástupcovia zamestnancov by si mali vyžiadať najmä:

1. posúdenie rizika záťaže teplom
2. vnútorný predpis k pitnému režimu
3. plán opatrení pre mimoriadne teplé dni
4. prevádzkový poriadok, ak sa pri danej práci vyžaduje
5. záznamy o meraniach alebo hodnotení tepelno-vlhkostných podmienok
6. pravidlá poskytovania prestávok
7. zoznam miest, kde je dostupná voda, tieň alebo chladnejší priestor
8. postup prvej pomoci pri prehriatí

Ak tieto dokumenty chýbajú alebo sú iba formálne, je to téma na okamžité rokovanie so zamestnávateľom.

Robte kontroly pracoviska

Počas horúčav si všímajte:

1. reálnu dostupnosť vody
2. dostupnosť minerálnych nápojov tam, kde majú byť poskytované
3. teplotu na pracovisku
4. funkčnosť klimatizácie alebo vetrania
5. možnosť oddychu v tieni alebo chladnejšom priestore
6. či sa prestávky skutočne poskytujú
7. či sa najťažšia práca nerobí v najhorúcejšej časti dňa
8. či vedúci pracovníci nebagatelizujú zdravotné príznaky

Zistenia zapisujte. Fotografie alebo merania môžu pomôcť, ale robte ich tak, aby sa zbytočne nezachytávali osobné údaje zamestnancov.

Vyjednávajte nad rámec zákona

Vyhláška stanovuje minimum. V kolektívnej zmluve alebo dohode so zamestnávateľom možno dohodnúť viac.

Napríklad:

1. skoršie letné zmeny
2. pevný horúčavový režim pri 30, 35 alebo 38 °C
3. platené ochladzovacie prestávky nad rámec minima
4. zákaz najťažších prác na priamom slnku v najhorúcejších hodinách
5. klimatizované alebo chladnejšie oddychové priestory
6. práca z domu pri administratívnych profesiách, kde je to možné
7. nadštandardné poskytovanie vhodných nápojov
8. úprava výkonových noriem počas horúčav
9. osobitné opatrenia pre zraniteľné skupiny zamestnancov

Dohodnite teplotný akčný plán

Najlepšie je mať vopred dohodnuté, čo sa stane pri konkrétnych podmienkach.

Napríklad:

1. pri 30 °C sa skontroluje pitný režim, tienenie a prestávky
2. pri 35 °C sa presunú najťažšie práce mimo obedňajších hodín
3. pri 38 °C sa aktivuje osobitný režim práce, prestávok a striedania ľudí
4. vedúci zmeny má jasný pokyn, čo urobiť pri príznakoch prehriatia

Takýto plán chráni zamestnancov, ale pomáha aj vedúcim pracovníkom. Nemusia improvizovať a niesť zodpovednosť za rozhodnutia bez jasných pravidiel.

Myslite na zraniteľných zamestnancov

Osobitnú pozornosť si zaslúžia najmä:

1. tehotné ženy
2. dojčiace ženy
3. mladiství
4. zamestnanci so zdravotným postihnutím
5. ľudia so srdcovo-cievnymi alebo inými zdravotnými ťažkosťami
6. starší zamestnanci
7. noví zamestnanci počas prvých toch týždňov na pracovisku, keď ešte nemusia byť na záťaž teplom zvyknutí.

Vyhláška označuje nového zamestnanca počas prvých troch týždňov na pracovisku so záťažou teplom alebo chladom ako neaklimatizovaného. Pri takýchto ľuďoch treba byť opatrnejší.

Informujte ľudí jednoducho

Krátky leták na nástenke môže v deň horúčavy pomôcť viac ako dlhý interný predpis.

Na pracovisku by malo byť jasné:

1. kde je voda
2. kto rieši nedostatky
3. kde je tieň alebo chladnejší priestor
4. aké sú príznaky prehriatia
5. komu sa hlási zdravotný problém
6. kedy volať 155 alebo 112
7. na koho sa obrátiť v odborovej organizácii

Na záver

Ochrana pred teplom nie je láskavosť ani bonus pre zamestnanca. Je to zákonná povinnosť zamestnávateľa.

Voda, prestávky, tieň, skorší začiatok zmeny, vhodný pracovný odev, vetranie, klimatizácia, minerálne nápoje či úprava práce majú jeden cieľ: aby sa človek z práce vrátil domov zdravý.

Zamestnanec nemá horúčavy len vydržať. Má právo na bezpečnú prácu, na ochranu zdravia a na to, aby zamestnávateľ riziko tepla bral vážne.

A keď sa tieto práva nedodržiavajú, netreba zostať sám. Obráťte sa na nadriadeného, zástupcu zamestnancov pre BOZP, odborovú organizáciu, bezpečnostného technika, pracovnú zdravotnú službu, inšpektorát práce alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Milan Kuruc