Prinášame Vám príhovor Amandy Brown, podpredsedníčky komisie pre platformovú prácu (CNP) zastupujúcu skupinu pracujúcich na záverečnom plenárnom zasadnutí konferencie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v Ženeve (12. 6. 2026):
Pani predsedajúca, vážení delegáti, kolegovia – a predovšetkým pracujúci, ktorí sem pricestovali z celého sveta, aby podporili mňa a môj tím pri dosiahnutí tohto výsledku.
Dnes tento výbor dokončil Dohovor o dôstojnej práci v platformovej ekonomike. Po prvýkrát v dejinách medzinárodného práva sú ženy a muži, ktorí zabezpečujú fungovanie našich miest, rozvážajú naše jedlá v daždi, upratujú a starajú sa o ľudí v našich domácnostiach, označujú údaje, na ktorých sa učia naše stroje, a odpovedajú na výzvy aplikácií v ktorúkoľvek hodinu dňa či noci – títo pracujúci sú pomenovaní, uznaní a chránení záväzným medzinárodným štandardom. Od dnešného dňa prestávajú byť neviditeľní.
Mali by sme si jasne povedať, čo tento dohovor robí. Je odpoveďou na viac než desať rokov zneužívania, zdokumentovaného v jednej správe za druhou, v jednom súdnom konaní za druhým, na každom kontinente. Videli sme pracujúcich, ktorým tvrdili, že sú sami sebe šéfmi, zatiaľ čo algoritmus určoval každý ich pohyb. Videli sme kuriérov zabitých pri dopravných nehodách bez poistenia, bez vyšetrovania a bez zaznamenania ich mena. Videli sme účty vypnuté o polnoci – jediný príjem rodiny vymazaný jediným riadkom kódu, bez varovania, bez dôvodu a bez možnosti odvolania. Videli sme zárobky klesajúce pod samotné náklady na pohonné látky a telefón, ktoré si táto práca vyžaduje. Neboli to ojedinelé zlyhania. Príliš často to bol samotný obchodný model. A práve tento obchodný model tento dohovor teraz reguluje.
Dovoľte mi povedať, ako to robí. Ponúkam výklad dohovoru, ktorý my, pracujúci, budeme od dnešného dňa prinášať na každé ministerstvo, na každý pracovný súd a na každé pracovisko. Podľa nášho názoru je to výklad, ktorý je najvernejší ľuďom, na ochranu ktorých bol tento nástroj vytvorený.
Začnime dobre známym trikom nazývaným nesprávna klasifikácia. Platformy sa celé roky skrývali za označením pracovníka ako „nezávislého“, aby mu nemuseli takmer nič poskytovať. Článok 8 ukončuje pohodlie tohto označenia. Vyžaduje správnu klasifikáciu pracujúcich a stanovuje, že táto klasifikácia sa má riadiť predovšetkým skutočnosťami súvisiacimi s výkonom práce. Čítajte to tak, ako je to napísané: nerozhoduje zmluva, ale realita. Ak platforma určuje cenu, zadáva úlohy, hodnotí výkon a disciplinárne postihuje pracujúceho, potom žiadna šikovná formulácia nedokáže zo zamestnanca urobiť podnikateľa. Zásada nadradenosti skutočností je teraz medzinárodným pravidlom – zakotveným v dohovore MOP – a my ju máme v úmysle využívať. Boj proti nesprávnej klasifikácii je „posvätnou povinnosťou“.
Uznanie rozšírenej nesprávnej klasifikácie neznamená popieranie existencie skutočne samostatne zárobkovo činných osôb, z čoho sme boli počas posledných dvoch týždňov obviňovaní. Samozrejme, existuje časť pracovnej sily v digitálnych platformách, ktorá je skutočne nezávislá, disponuje vlastným kapitálom, pracovnými nástrojmi a klientelou a vo všetkých ohľadoch prevádzkuje vlastné malé podnikanie. To však nevystihuje väčšinu platformových pracujúcich, ktorí sú samostatne zárobkovo činní, a to ani v prípade, že sú tak správne klasifikovaní. Mnohí z nich – a sú to pracujúci – majú už dlho uznávané právo organizovať sa a kolektívne vyjednávať s digitálnymi pracovnými platformami, bez ohľadu na to, či sú všetci pripravení túto skutočnosť prijať. Preto odmietame predstavu, že títo pracujúci sú podnikateľmi a že osoby využívajúce digitálne pracovné platformy na získanie práce sú vo vzťahu B2B (podnikateľ a podnikateľ).
Pozrime sa na niektoré ďalšie významné úspechy tohto dohovoru. Tento nástroj stanovuje prvé medzinárodné pravidlá upravujúce algoritmické riadenie. Platformová ekonomika vytvorila nový druh šéfa – nepriehľadnú čiernu skrinku, ktorá bola doteraz prakticky bez zodpovednosti. Tento „šéf“ prijíma, prideľuje prácu, hodnotí, trestá a prepúšťa pracujúcich bez jediného vysvetlenia. Články 12 až 14 teraz nútia tohto šéfa vystúpiť na svetlo. Ešte pred začatím práce musí platforma informovať pracujúceho o tom, že automatizované systémy ho sledujú a akým spôsobom ovplyvňujú jeho prácu a prístup k nej. Tieto systémy od svojho vzniku a návrhu až po ich konečné používanie nesmú byť nasadzované spôsobom, ktorý porušuje základné práva pracujúcich. A ak stroj vytvorí rozhodnutie, pracujúci má nárok na jeho zdokumentované vysvetlenie, pokiaľ nepriaznivo ovplyvňuje jeho prístup k práci a pracovným podmienkam, teda všetko od plánovania práce až po pracovný čas. A pri najdôležitejších rozhodnutiach – tých, ktoré zadržiavajú odmenu, pozastavujú alebo deaktivujú účet alebo ukončujú pracovný vzťah – má mať človek účasť na prijímaní týchto rozhodnutí. Ak tieto články čítame v dobrej viere, znamenajú zásadu, že nikto nesmie prísť o živobytie rozhodnutím stroja bez toho, aby zaň niesol zodpovednosť konkrétny človek.
Tým sa dostávam k tomu, čo pracujúci začali nazývať digitálnym prepustením – deaktiváciou. Len máloktorý prvok tejto ekonomiky bol krutejší než tiché vypnutie účtu: jeden deň človek pracuje, na druhý je vymazaný. Článok 16 zakazuje pozastavenie alebo deaktiváciu účtu alebo ukončenie pracovného vzťahu z diskriminačných alebo inak protiprávnych dôvodov, čo samozrejme zahŕňa všeobecné právne zásady dobrej viery, nestrannosti a spravodlivosti. Už nie je na platformovom pracujúcom, aby prosil o vysvetlenie. Platforma musí odteraz zdôvodniť svoje konanie. V spojení s právom na ľudské preskúmanie sa prepustenie na digitálnej platforme stáva tým, čím by malo byť každé prepustenie vo svete práce – rozhodnutím, ktoré musí byť odôvodnené a ktoré možno napadnúť.
Pokiaľ ide o odmeňovanie, dohovor je rovnako jednoznačný. Článok 9 vyžaduje, aby všetko, čo pracovníkovi patrí, bolo vyplatené v plnej výške, načas a zákonným spôsobom – a v prípade osôb v pracovnoprávnom vzťahu nikdy nie pod úrovňou príslušnej minimálnej mzdy, pričom náklady spojené s výkonom práce majú byť nahradené, a nie prenesené na pracujúceho. Historicky po prvýkrát v dohovore MOP tento štandard v článku 9.3 zároveň vyžaduje, aby štáty zvážili rozšírenie primeranej ochrany odmeňovania a náhrady nákladov aj na osoby, ktoré nie sú v pracovnoprávnom vzťahu. Členské štáty, ktoré tento mechanizmus rozšírenia zavedú, poskytnú rozhodujúcu záchrannú sieť miliónom nedostatočne platených a preťažených platformových pracujúcich na celom svete.
Článok 10 navyše vyžaduje jasné a včasné informácie o odmene a o každej vykonanej zrážke. Dni záhadných poplatkov, miznúcich bonusov a odmien, ktoré nenápadne klesajú pod zákonom stanovené minimum, sa chýlia ku koncu. Transparentnosť odmeňovania zároveň konečne ukončí pohromu algoritmickej mzdovej diskriminácie. Tam, kde dohovor smeruje aj k osobám mimo pracovnoprávneho vzťahu, budeme presadzovať, aby tento dosah bol čo najširší a uplatnil sa čo najskôr, ako to samotné znenie umožňuje.
Dohovor sa nezastavuje pri odmeňovaní. V článkoch 4 a 5 trvá na tom, že každý pracujúci na digitálnej platforme má právo na bezpečné a zdravé pracovné prostredie a právo odstúpiť od bezprostredného nebezpečenstva bez toho, aby bol za to potrestaný. Toto právo patrí kuriérovi v búrke rovnako ako vodičovi na nebezpečnej ceste.
V článku 11 zaručuje prístup k sociálnemu zabezpečeniu za podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé ako podmienky ostatných rovnako klasifikovaných pracujúcich, aby choroba, úraz či staroba už neboli osobnou katastrofou.
V článku 6 chráni pracujúcich pred násilím a obťažovaním, vrátane online priestoru a konania zo strany zákazníkov.
V článku 15 chráni ich osobné údaje a súkromie a priznáva im právo oboznámiť sa s údajmi, ktoré sú o nich vedené, opraviť ich a vymazať.
A v článku 3 potvrdzuje základné zásady a práva pri práci v platformovej ekonomike – vrátane, a to je rozhodujúce, slobody združovania a práva na kolektívne vyjednávanie, teda práva, bez ktorého nie je zabezpečné žiadne iné právo. Členské štáty majú teraz jasnú povinnosť venovať osobitnú pozornosť tomu, aby boli tieto práva v platformovej ekonomike plne rešpektované.
Všimnime si tiež, aký široký záber má tento dohovor. Článok 2 sa vzťahuje na všetky digitálne pracovné platformy a na všetkých platformových pracujúcich, či už pôsobia vo formálnej alebo neformálnej ekonomike. Výnimky, ktoré si štát môže uplatniť, sú zámerne úzko vymedzené – týkajú sa len obmedzených kategórií a osobitných problémov závažnej povahy – a aj v takom prípade sa štátu ukladá povinnosť ochranu dohovoru postupne rozširovať, nie upevňovať existujúce medzery.
Každú výnimku budeme vykladať ako výnimku, ktorou mala byť, a vlády budeme držať pri ich prísľube postupného rozširovania ochrany.
Celým týmto nástrojom sa navyše nesie zásada uvedená v článku 22 – zásada nie menej priaznivého zaobchádzania. Platformový pracujúci nie je menejcenným pracujúcim. Aplikácia nie je oprávnením odobrať ťažko vybojované práva.
To je samotné jadro veci. Tento dohovor odmieta predstavu, že niekto môže vykonávať prácu zamestnanca, no nezaslúži si žiadnu z ochrán, ktoré zamestnancom patria. Jednoducho hovorí, že pracujúci je pracujúci; že sa na jeho prácu vzťahuje právo krajiny, v ktorej sa vykonáva; a že ani najmodernejšia technológia na svete nemá právo oživovať nespravodlivosť, proti ktorej bola táto organizácia založená – cieľom MOP bolo a stále je – bojovať proti práci bez práv.
Napokon si uvedomujeme, že tento dohovor obsahuje viacero bežne používaných kvalifikačných formulácií, či už ide o slová „primerané“, „v súlade s vnútroštátnym právom a praxou“ alebo iné podobné výrazy. Tieto formulácie nechápeme tak, že by akokoľvek oslabovali samotné hmotné práva chránené týmto dohovorom. Vnímame ich iba ako nevyhnutnú mieru flexibility, ktorú obsahujú všetky dohovory, aby bolo možné tieto záväzky premietnuť do vnútroštátneho práva a presadzovať ich spôsobom, ktorý zodpovedá miestnym právnym systémom a inštitucionálnym usporiadaniam.
Rovnako aj predposledné ustanovenie, ktoré chráni obchodne citlivé informácie digitálnych pracovných platforiem, vykladáme vo svetle celého dohovoru – vrátane jeho predmetu a účelu. Pri rešpektovaní takýchto citlivých informácií nesmie byť toto ustanovenie v žiadnom prípade štítom, ktorý by bránil vládam získavať informácie potrebné na presadzovanie ochrany zakotvenej v dohovore. A nesmie byť využívané ani na marenie schopnosti platformových pracujúcich diskutovať o svojich pracovných podmienkach, ako to robia všetci pracujúci, a na základe týchto informácií sa organizovať a kolektívne vyjednávať.
Nepredstierajme, že tieto slová sú dokonalé alebo že prijatie dohovoru znamená koniec cesty. Dohovor je záväzným prísľubom a prísľub má hodnotu len natoľko, nakoľko po ňom nasleduje ratifikácia, prijatie legislatívy a jej dôsledné presadzovanie. Boj sa teraz presúva z tejto sály do stoosemdesiatich siedmich krajín, ktoré sú členmi tejto organizácie. Nemyslime si, že tento dohovor – alebo akýkoľvek iný dohovor – možno naplniť bez ďalších krokov na vnútroštátnej úrovni.
Zo Ženevy odchádzame s niečím, čo sme pri príchode nemali – so štandardom. So spodnou hranicou, pod ktorú už žiadna vláda ani žiadna platforma nemôžu týchto pracujúcich zákonne tlačiť. S jazykom, v ktorom môžu formulovať svoje nároky. S otvorenými dverami k pracovnoprávnym súdom, ktoré boli predtým zamknuté.
A preto chcem na záver poďakovať všetkým, ktorí tvrdo pracovali a celé noci rokovali, aby sme sa dostali až do tejto chvíle. Bez vás by to nebolo možné.
Najväčšiu vďaku však chcem vyjadriť tým, na ktorých dnes záleží najviac. Platformovým pracujúcim, ktorí sú dnes tu – kuriérom a vodičom, pracovníkom v domácnostiach a v opatrovateľstve, dátovým pracovníkom a online freelancerom, ktorí opustili svoju prácu, svoje rodiny a svoje krajiny, aby mohli byť v tejto miestnosti.
Ďakujem vám.
Vydali ste svoje svedectvo v čase, keď bolo jednoduchšie mlčať. Organizovali ste sa naprieč hranicami aj naprieč samotnými platformami, ktoré sa vás snažili držať od seba. Pripomenuli ste každému delegátovi v tejto sále, že za každým ustanovením, o ktorom sme rokovali, stojí ľudský život.
Tento dohovor nesie vaše odtlačky prstov.
Existuje preto, že ste odmietli zostať neviditeľní a preto, že ste stáli pri sebe v čase, keď bolo oveľa bezpečnejšie stáť každý sám.
Vaša solidarita toto všetko vybudovala.
Odneste si ju domov, na každé pracovisko, kde sa práca len začína.
V mene nás všetkých – ďakujem vám a pokračujme ďalej.
Amanda Brown
Fotografia: EOK