Železničiari vo Francúzsku vyhlásili v stredu 6. júna 2022 jednodňový štrajk. Takýmto spôsobom požadujú vyššie platy z dôvodu zvyšovania životných nákladov. V stredu prerušili vlakovú dopravu vo Francúzsku.
Podľa národnej železničnej spoločnosti SNCF bol zrušený jeden zo štyroch vysokorýchlostných vlakov. Regionálne spoje, ako napríklad prímestské vlaky v parížskom regióne, zaznamenali výpadky.
Medzinárodné linky, vrátane vlakov Eurostar do Londýna a Thalys do Bruselu, v stredu premávali normálne.
Jednodňový štrajk vyhlásili štyri odborové centrály, ktoré pôsobia pri železniciach vo Francúzsku. Zároveň bolo naplánované stretnutie medzi odbormi a vedením SNCF. Odbory vo vyhlásení uviedli, že po 10 rokoch zmrazovania miezd chcú „všeobecné zvýšenie miezd aspoň vo výške rastúcej inflácie“.
Aký názor majú na dianie vo Francúzsku slovenskí odborári pôsobiaci na železnici, sme sa opýtali Františka Zaparanika, predsedu Odborového združenia železničiarov na Slovensku.
Čo si myslíte o tomto štrajku, ako prišlo až k takému radikálnemu kroku?
Štrajk, ako jeden z krajných spôsobov obhajoby oprávnených požiadaviek zamestnancov, je v portfóliu každej odborovej centrály. Aj tých francúzskych. Francúzski železničiari nemali zvýšenie platov už takmer 10 rokov, vysoký rast inflácie ich zjednotil a oprávnene pristúpili k takémuto radikálnemu kroku.
Bolo by potrebné zvyšovanie platov železničiarov aj na Slovensku?
Jednoznačne áno. Aj napriek tomu, že máme uzatvorené kolektívne zmluvy, je tento krok pre zamestnancov potrebné urobiť. Každodenná realita rastúcich cien vo všetkých sférach života zasahuje aj rodiny zamestnancov železničného sektora. Rozhodne budeme otvárať kolektívne vyjednávanie a začneme rokovať o navýšení miezd.
Bolo by u nás potrebné, alebo možné takýto štrajk vyhlásiť?
K takémuto radikálnemu kroku môže dôjsť aj u nás. Myslíme si, že čas už dozrieva, avšak všetko musí byť v súlade so zákonmi. Zamestnancov už pomaly ani nie je treba presviedčať o potrebe tohto kroku. Železnice nie sú obľúbenou témou politikov. Štát jasne svojim správaním dáva najavo, že nechce modernú, rýchlu a hlavne bezpečnú železnicu. Škrtenie peňazí pre celý sektor je jasný dôkaz nezáujmu o jeho napredovanie. Okolité štáty, ako Rakúsko či Česká republika, investujú obrovské finančné prostriedky do zelenej železničnej dopravy a my „hasíme len to, čo nám horí“ a neriešime budúcnosť. Preto pre zamestnancov nezostávajú peniaze nazvyš a asi jediná cesta, ako to všetko zmeniť, bude v takomto radikálnom kroku. O tom, že to železničiari dokážu, keď sa tak rozhodnú, sme už všetkých presvedčili v roku 2003.