Mnoho ľudí dnes volá po generálnom štrajku. Je veľmi dôležité, aby bolo jasné akú činnosť nazývame štrajkom. V prvom rade by malo byť zodpovedané, čo je generálny štrajk a čo by bolo cieľom vyhlásenia generálneho štrajku.

Obávame sa, že pojem „generálny štrajk“ nie je obsahovo pochopený (najmä tými, ktorí poukazujú na potrebu jeho vyhlásenia) a v našej legislatívne ani právne definovaný a ukotvený. Naša spoločnosť zažila jediný generálny štrajk v novembri roku 1989, kedy sa odbory prostredníctvom tohto nástroja pripojili k snahe o zmenu politického režimu. Generálny štrajk možno vnímať ako nástroj, ktorý má viesť k zmene politického režimu. Samozrejme treba vedieť rozdiel medzi štrajkom a protestným zhromaždením. To je tiež nátlakovým činom, avšak odohráva sa väčšinou na mieste, kde sa môže stretnúť viacej protestujúcich, aby vyjadrili svoj názor. Napríklad protest na námestí nemožno nazvať štrajkom. Jednoducho povedané štrajk je prerušenie práce.

Štrajk v podmienkach Slovenska

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že na Slovensku zamestnanci len málo presadzujú svoje práva prostredníctvom štrajku. Napriek legislatívne ukotvenému práva štrajkovať, je štrajk najkrajnejšou možnosťou, ako sa domôcť svojich práv. Zamestnanci málokedy idú do nátlakových akcií. Najmä zo strachu straty zamestnania. Neochotu štrajkovať zapríčiňujú rôzne faktory. Pri vyhlásení štrajku odborovým orgánom je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny zamestnancov zúčastnených na hlasovaní, ktorých sa kolektívna zmluva týka. Splnenie tejto požiadavky je pri absencii solidárneho prístupu zamestnancov ťažko dosiahnuteľné. Nemenej dôležitou prekážkou štrajku je strata príjmu v čase štrajku. Nie je výnimočné ani odcudzovanie štrajkujúcich ostatnou časťou spoločnosti. Nepochybne v slovenskej spoločnosti chýba zdravá empatia a súdržnosť. Aj tieto dôvody sú príčinou toho, že štrajk jednoznačne nie je bežným nátlakovým prostriedkom nespokojných zamestnancov na Slovensku.

Zákonný štrajk

Zákon č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v rámci hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv zaručuje právo na štrajk, pričom toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.

V rámci pracovných vzťahov je štrajk definovaný v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, a to štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy – Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť štrajk. Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami.

Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním súhlasil. Štrajk v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov.

Príslušný odborový orgán písomne oznámi zamestnávateľovi najmenej tri pracovné dni pred začatím štrajku

  • deň začatia štrajku,
  • dôvody a ciele štrajku,
  • menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku.

Zamestnancovi sa nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku ani sa nesmie donucovať k účasti na štrajku. V dobe účasti na štrajku neprislúcha účastníkovi štrajku mzda ani náhrada mzdy.

Zákon myslí aj nato kedy je podľa tohto zákona štrajk nezákonný. Pokiaľ je právoplatné rozhodnutie súdu o nezákonnosti štrajku, považuje sa účasť na štrajku za neospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní. Ak sa jedná o zákonný štrajk, je účasť posudzovaná ako ospravedlnená neprítomnosť v zamestnaní.

Štrajk je ukončený, ak o tom rozhodol odborový orgán, ktorý štrajk vyhlásil alebo rozhodol o jeho začatí. Ukončenie štrajku musí príslušný odborový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi.

V zmysle Zákonníka práce, počas doby trvania štrajku je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci na čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv.

Preto je veľmi dôležité zvážiť, či je štrajk vhodným prostriedkom v danej situácii. Jeho organizácia aj vyhlásenie podliehajú zákonným pravidlám. Zodpovednosť za ich aplikáciu a dodržiavanie nesie organizátor štrajku. Je nemožné vyhlásiť štrajk bez vyššie uvedeného postupu. Ani odbory nemôžu vyhlásiť štrajk svojvoľne. A aby bol štrajk účinný, musia sa ho zúčastniť zamestnanci tým, že nenastúpia do práce s vedomím, že za čas štrajku nebudú dostávať mzdu.

Autori:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.