Slovensko sa za uplynulých dvadsať rokov pretransformovalo z krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti v Európskej únii na krajinu s podpriemernou mierou nezamestnanosti a tiež s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Práve nedostatok pracovnej sily najmä v dôsledku starnutia obyvateľstva bude predstavovať významné obmedzenie ďalšieho ekonomického rastu Slovenska. Zamestnanci a firmy už dnes čelia aj ďalším výzvam. Skracovanie pracovného času, technologický vývoj, digitalizácia procesov, umelá inteligencia, klimatické zmeny, sociálno-ekonomické potreby, zmena záujmu zamestnancov, celoživotné vzdelávanie i potreba kvalifikácie. V istých prípadoch bude tiež nutné prispôsobiť a nastaviť legislatívu, ktorá bude reagovať na nové situácie. V predvolebnej debate sa preto budeme lídrov politických strán a hnutí pýtať na to, ako vidia budúcnosť trhu práce na Slovensku, a čo oni sami v tejto oblasti ponúkajú.
Vyššie spomenuté zmeny striehnu aj na nás, či si to v našich podmienkach vieme, alebo nevieme predstaviť. Pripravení však musíme byť, a to nielen na strane firiem, zamestnancov, ale aj štátu. Už teraz vieme povedať, že digitalizácia, robotizácia, či klimatické zmeny s vysokou pravdepodobnosťou zmenia storočnú „tradíciu“ osemhodinového pracovného času. Viaceré krajiny a firmy už začali experimentovať so skrátením pracovného času, ba dokonca so zavedením štvordňového pracovného týždňa.
Na Slovensku je napríklad automatizáciou ohrozená až tretina pracovných miest. Skracovanie pracovného času je preto jedným z nástrojov, ako udržať zamestnanosť pri nižšom počte pracovných pozícií. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že okrem zvýšenia kvality života ľudí, skracovanie pracovného času vedie k tomu, že zamestnanci odvedú svoju prácu efektívnejšie a zvládnu jej dokonca viac. Rovnováha medzi súkromným a pracovným životom, ktorá zároveň vplýva na fyzické a psychické zdravie jednotlivca, je nesmierne dôležitá.
Slovensko drží v Európe nelichotivé prvenstvo vo vykonávaní práce v noci, na zmeny, v neštandardných pracovných časoch, cez víkendy a sviatky. Ak sa však skracovanie pracovného času urobí premyslene, férovo a zohľadňujúc záujmy zamestnancov, môže byť jedným z najdôležitejších riešení, ktoré Slovensko naopak posilnia, a to v sociálnom i ekonomickom kontexte.
KOZ SR presadzuje model reálneho skrátenia pracovného času, čiže redukciu odpracovaných hodín denne, pri zachovaní rovnakej mzdy a benefitov, ako aj pracovného zaťaženia. Na Slovensku zatiaľ stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší. Ako sa k tejto téme postavia naši politici a či si vôbec vedia predstaviť zavedenie určitej formy skrátenia pracovného času do slovenskej legislatívy? Aj na to sa ich opýtame v rámci predvolebnej debaty.