Akadémia mladých odborárov dáva každoročne možnosť stretnúť mladých, zanietených ľudí – odborárov, ktorí prišli diskutovať, vymieňať si skúsenosti a názory a tým prispieť k rozvoju svojej osobnosti a obohateniu odborového hnutia o nové myšlienky a nápady. Všetci sú síce odborári, ale predsa je každý z nich iný. Dnes vám prinesieme rozhovor s tromi z nich. Kristína Staníková je členkou základnej organizácie OZ SLOVES pri Daňovom úrade Žilina, Ferdinand Chomo je z OZPP a je predsedom výboru ZO pri GeLiMa a Miloš Tóth je členom výboru ZO OZ KOVO PCAS.
Začneme spoločnými otázkami pre všetkých.
Ako a prečo vlastne si sa stal členom základnej organizácie? Splnilo toto členstvo tvoje očakávania?
Ferdinand: Členom odborov som sa stal preto, lebo môj otec vždy, keď sa niekto sťažoval na nízku mzdu, povedal: „Nemali ste si zrušiť odbory, mohli ste sa mať lepšie.“ U nich, teda už u nás, keďže sme pracovali v rovnakom podniku, odbory fungovali a vždy sa snažili vyjednať pre ľudí viac. Otec je už síce na dôchodku, nezažil ma v práci ako predsedu, ale je rád, že odborová organizácia stále funguje.
Miloš: O odboroch som počul už pred nástupom do prvého zamestnania, keďže môj starý otec spoluzakladal odborový zväz polície a rozprával mi o tom. Ihneď pri nástupe nám zástupca odborov prezentoval fungovanie odborovej organizácie pôsobiacej v PSA. Neváhal som a stal som sa členom odborov. Popravde, zo začiatku som nevedel, prečo vlastne som členom a aké to má výhody. Po čase som dokonca vystúpil, keď som mal pocit, že naši zástupcovia s nami „vybabrali“. Vtedy vystúpilo množstvo ľudí z odborov. Po čase som sa však začal odbormi zapodievať viac a zistil som, že chcem byť členom a byť aj prínosom.
Kristína: Členkou odborov som sa stala z dôvodu, že som očakávala pomoc odborov pri riešení personálnych záležitostí a tiež preto, že som chcela viac vniknúť do povedomia zamestnaneckého prostredia. Mala som záujem byť súčasťou kolektívu a spoznať ďalších ľudí v rámci organizácie. Členstvo v ZO zatiaľ napĺňa moje predstavy, aj keď vždy je čo vylepšovať.
Prečo by mali byť mladí ľudia členmi odborov?
Kristína: Mladí ľudia by určite mali byť členmi odborov, pretože si myslím, že mladi ľudia sú hybnou silou potrebnou pre budúcnosť odborov. Prinášajú nový pohľad na veci, sú progresívnejší a obohacujú kolektív o nové nápady a názory.
Ferdinand: Mladí ľudia by mali byť členmi odborov hlavne preto, lebo ako pozorujem okolo seba, čím je človek starší, necháva sa viac „unášať vetrom“, prestáva mu záležať na ideáloch a chce mať len svoj pokoj. Mladí ľudia majú určite viac elánu robiť razantnejšie kroky a hlavne majú čas, chuť a schopnosti posunúť svoju ZO ďalej.
Miloš: Mladí ľudia by sa mali organizovať a snažiť sa presadiť svoje požiadavky a idey. Je veľmi dôležité, aby odborové hnutie malo stále mladých členov, ktorí do neho dokážu vhnať svieži vietor a takú tú „mladícku drzosť“ a energiu. Mne sa páči aj myšlienka, aby každá základná organizácia mala svoju mládežnícku sekciu a vychovávala si budúcich lídrov.
Myslíš si, že mladí ľudia by mali mať viac priestoru v štruktúrach odborového hnutia (chcú to/mali by to chcieť)?
Kristína: Samozrejme si myslím, že by mladí ľudia mali mať zastúpenie v štruktúrach, ale možno to pre nich nie je dostatočne atraktívne. Z tohto dôvodu sa mladi ľudia ani nehrnú do odborov, pretože v mysli majú predstavu, že odbory ovláda len stará generácia a tá nemá potrebu niečo meniť.
Ferdinand: Mladí ľudia, ktorí majú záujem podieľať sa na chode či už ZO, alebo zväzov by mali dostať šancu sa ukázať. Dokážu mať iný, svieži pohľad na vec. Ja sám som nechcel byť ani len vo výbore ZO, no chlapi ma napísali na kandidátku a ešte vtedajšiemu predsedovi som povedal iba: „Keď ma chcú, nech ma majú.“ Niekedy treba mladých len nakopnúť, aby sa sami snažili prebrať iniciatívu a niečo zmeniť podľa svojich predstáv, aj keď sa to na prvý pokus nie vždy podarí dokonale. Odbory by nemali fungovať len v „udržiavacom“ režime a práve mladí ľudia v štruktúrach sú zárukou toho, že odbory nebudú stagnovať.
Miloš: Samozrejme, že by mali byť a mali by mať omnoho viac priestoru. Myslím si, že by to odborovým hnutiam pomohlo v obľúbenosti a atraktivite, ktorú momentálne strácame. Dokonca si myslím, že by mali mať mládežnícke sekcie v jednotlivých zväzoch aj spolurozhodovacie práva. Lenže to sa u nás zatiaľ nenosí; spolupráca generácií je veľmi dôležitá a mladým treba dať priestor a ponúknuť spoluprácu.
Keďže každý z vás má v odboroch iné postavenie, a inak teda vyzerá aj jeho práca v odboroch a pre odbory, budeme pokračovať otázkami na telo. Začneme Milošom, ktorý bude už druhé volebné obdobie členom výboru základnej organizácie.
Prečo si sa rozhodol kandidovať do výboru základnej organizácie?
Pretože som chcel reálne niečo zmeniť a pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Aby moje členstvo v odboroch nezostalo len v rovine, že nadávam na všetko na „fajčiarke“, ale reálne nechcem nič robiť. Rovnako som bol sklamaný z niektorých vecí, ktoré stváralo vedenie našej „ZO-čky“. Pamätám si, ako som z jednej konferencie odchádzal úplne naštvaný a rozladený a to ma presvedčilo, že chcem zmeniť fungovanie odborov a začať musím u nás v podniku.
Ak chceš ako mladý človek niečo presadiť vo výbore – máš tú možnosť (vieš ovplyvniť dianie v tvojej ZO)?
Tak my máme zasadnutie výboru každý týždeň a názor si poviem vždy. Často sa stane, že je akceptovaný, ale viete, ako to býva, keď prídu ťažké situácie a dôležité hlasovania, nie vždy sa pozerá na môj názor ako na dôležitý.
Riešiš problémy zamestnancov – členov priamo ty, alebo sa obracajú priamo na predsedu ZO?
Áno, samozrejme. Pred tým som veľa vecí riešil tak, že keď prišiel niekto s nejakým problémom, väčšinou som volal predsedovi, respektíve podpredsedovi, či by sa na to mohli pozrieť, keďže sú uvoľnení na výkon odborovej činnosti. Ale kritika vraj nízkej aktivity, zneužitá vo voľbách, ma motivovala k tomu, že sa snažím čo najviac vecí riešiť len vlastnou aktivitou a komunikáciou. Je to síce náročné popri práci a vo voľnom čase, ale niekto to robiť musí. Keby nebolo ľudí, ktorí sa do toho vložia na úkor svojho pohodlia a voľného času, tak by sme ako zamestnanci dopadli veľmi zle.
Ferdinand je mladým predsedom základnej organizácie, preto sme mu položili otázky týkajúce sa hlavne jeho „predsedovania“.
Kedy si začal zvažovať kandidatúru na predsedu základnej organizácie?
Mal som výbornú pracovnú pozíciu, bol som v kontakte s ľuďmi na všetkých pracoviskách u nás v závode. Ako som sa rozprával s chlapmi na rôznych strediskách a na rôznych smenách, cítil som, že naša ZO potrebuje zmenu. V tom čase som už síce bol členom výboru, no neuberalo sa to smerom, akým by som chcel ja a asi aj väčšina členov a v podstate aj nečlenov. Musím povedať, že pár ľudí ma na to nahováralo už dlhšie, ale v tom čase som okrem tejto práce mal ešte ďalšiu a nemal som veľa času, aby som sa venoval niečomu ďalšiemu. Jedného dňa to už však prišlo do bodu, keď som si položil dve otázky: „Kedy, ak nie teraz?“ a „Kto, ak nie ja?“ Situácia bola o to ťažšia, že bolo potrebné odvolať starý výbor, ktorého som bol členom, získať nových ľudí do výboru a celú ZO v podstate zmeniť od základu. Bolo to náročné a učili sme sa za pochodu. Ľudia na vás pozerajú s očakávaním, že im dokážete pomôcť, iní zasa čakajú na prvé chyby, aby mohli povedať: „Ja som vám to hovoril.“
Ako sa starší členovia pozerajú na takého mladého predsedu základnej organizácie?
Pri tejto otázke sa vrátim k tým našim voľbám. Pri spočítavaní výsledkov mi chýbal jeden hlas, teda za mňa nehlasoval len jeden človek, dostal som teda silný mandát a cítil zodpovednosť. Celkovo si myslím, že nikto z tých starších na mňa nepozeral cez prsty pre môj vek, skôr naopak, starší členovia chceli mladších ľudí a ja sám som nakoniec nebol najmladší, mal som 30 rokov.
Cítiš podporu svojich členov pri rokovaniach s vedením podniku a pri kolektívnom vyjednávaní?
Musím povedať, že tú podporu už necítim tak intenzívne, ako to bolo v čase, keď členovia chceli vymeniť výbor. Vtedy na schôdze chodili skoro všetci a aktívne sa zapájali. Boli hádky, boli aj tvrdé slová, ale diskutovalo sa. Časom to však prešlo do stavu, že si veľa členov hovorí: „Načo tam ja budem chodiť? Vy ste výbor, vy rozhodnite a bojujte.“ Týmto prístupom väčšiny členov strácame vyjednávaciu pozíciu. Ak zamestnávateľ vidí, že ľudia sa aktívne zapájajú a zaujímajú o to, čo sa okolo nich deje, má jednoducho rešpekt a dvakrát si rozmyslí, čo povie alebo vykoná. Takto to bolo u nás na začiatku, teraz je to opačne a mňa mrzí, že nie vždy sa mi podarí ľudí nakopnúť a presvedčiť ich, že aj na ich názore záleží.
Najhoršie, čo som zažil, bolo, keď som minulý rok robil štatistiky, grafy, chodil som k vedeniu ako na klavír, vyhrážal sa sprostredkovateľom, štrajkom a nakoniec sa nám podarilo vyjednať o 2 % viac, ako bol návrh zamestnávateľa. Na ďalší rok sa situácia opakovala a od členov som počul, že čo zase špekulujeme, treba zobrať, čo dávajú, lebo vlani sa aj tak nič nevybojovalo a stále to len naťahujeme. Človeka to síce zamrzí, ale práca v odboroch ma baví a nemienim to vzdať.
A nakoniec pár otázok pre Kristínu, ktorá je síce len radovým členom odborov, ale jej názor na fungovanie odborov je rovnako dôležitý.
Si spokojná s fungovaním tvojej základnej organizácie?
Našu ZO vnímam ako trochu prestarnutú, verím však, že sa to v budúcnosti otočí, že si mladí ľudia uvedomia, aké je potrebné a nevyhnuté byť odborárom, že budú mat väčší záujem o to, čo sa okolo nich deje a budú ochotní prispieť svojim názorom.
Je predseda základnej organizácie, prípadne aj členovia výboru, nápomocný pri riešení problémov zamestnancov – členov?
Naša predsedníčka je milá, príjemná staršia kolegyňa, ktorá sa naozaj snaží v rámci svojich možnosti vybaviť odborárske veci. Komunikuje s členmi hlavne prostredníctvom mailov. Zatiaľ som od nej nepotrebovala nejakú pomoc, ale viem, že je schopná a ochotná mi kedykoľvek poradiť.
Rozprávaš sa aj ty, ako radový člen, o odboroch a členstve v nich s nečlenmi odborov?
Samozrejme, rozprávam sa aj s nečlenmi odborov, hlavne s mladými ľuďmi. Pozývam ich k nám, snažím sa im vysvetliť dôležitosť odborov, ale je to beh na dlhú trať.
A posledná otázka, rovnaká pre všetkých, vlastne aj taká očakávaná, keďže sa všetci poznáme práve z AMO.
Čo pre vás znamená AMO a kam vás za tých pár rokov existencie posunula?
Kristínka: AMO znamená možnosť spoznať ďalších zanietených mladých ľudí plných nápadov, progresívnych myšlienok, ľudí z rôznych oblasti, ktorí riešia rôzne problémy v rámci svojich profesií. Rovnako je úžasné, ako veľa sa dozvieme od pozvaných hostí, s ktorými môžeme diskutovať o pálčivých témach s nádejou, že nás to posunie ďalej a podporí v ďalšej činnosti. AMO ma za tie roky posunula v myšlienkovom vnímaní problémov a verím, že ma ešte posunie, či už profesijne, alebo aj osobnostne.
Ferdinand: AMO pre mňa znamená príležitosť byť so skvelými ľuďmi a preberať aktuálne témy. Vďaka AMO som spoznal super ľudí. Napriek tomu, že je každý z nás iný, spája nás snaha pomáhať našim kolegom – nabíja ma to energiou a dáva mi chuť pracovať na zlepšovaní podmienok v práci. Myslím si, že aj vďaka akadémií a tomu, že som sa dostal do RM KOZ, ma tento rok zvolili do predsedníctva nášho zväzu, za čo som vďačný.
Miloš: Keď som prvýkrát šiel na AMO, nevedel som, čo môžem očakávať od takejto akcie. Po príchode som zistil, že je tam plno mladých ľudí, ktorí chcú byť aktívni, stať sa lídrami a presadiť sa v štruktúrach zväzov a konfederácie. Každou jednou akadémiou je vidieť posun každého účastníka v profesionalite a komunikácií. Je super, že FES dlhoročne podporuje tieto akcie, za to im určite patrí veľká vďaka. Každá akadémia má taktiež veľa zaujímavých a vysokokvalifikovaných prednášajúcich, a preto verím, že tento skvelý projekt bude pokračovať a vychová nových lídrov odborového hnutia na Slovensku.