Majetok domácností a jednotlivcov je jedným z hlavných determinantov životnej úrovne obyvateľstva, ale aj rozvoja ekonomík jednotlivých krajín. Na Slovensku je väčšina majetku domácností, až 80 percent, koncentrovaná v nehnuteľnostiach a aj to v drvivej väčšine v nehnuteľnostiach, v ktorých obyvatelia domácností aj reálne bývajú, čo zásadne znižuje likviditu majetku. Preto je dôležité sledovať mieru čistých a hrubých finančných aktív, ktoré sú očistené od nehnuteľného majetku.
Správa Allianz Global Wealth Report, ktorá tvorí podklad najnovšej analýzy z dielne KOZ SR, sa pozerá na hrubé finančné aktíva v držbe domácností, t. j. hotovosť a bankové vklady, pohľadávky voči poisťovniam a dôchodkovým inštitúciám, cenné papiere (akcie, dlhopisy a investičné fondy) a ostatné pohľadávky, a záväzky, ktoré vznikli domácnostiam.
Finančný majetok Slovákov je po pandémii, energetickej kríze a vysokej inflácii úplne najnižší spomedzi vybraných krajín. V roku 2023 sme sa prepadli aj pod úroveň čistých finančných aktív priemerného Rumuna, keďže v predchádzajúcich rokoch boli v tomto ukazovateli na dne tohto rebríčka práve Rumuni.
No ak ide o pomer dlhov a čistého finančného majetku, sú na tom slovenskí občania dlhodobo suverénne najhoršie.
Niektorí bankoví analytici v poslednej dobe tvrdia, že základným problémom občanov Slovenska je nízka finančná gramotnosť a z toho plynúca neschopnosť investovať do vlastného finančného zabezpečenia. S ohľadom na celkovú nízku príjmovú úroveň na Slovensku vysvetlením môže byť dlhodobo uplatňovaná politika nízkych miezd, ktorá spôsobila, že kritické množstvo slovenských domácností si nesporí vôbec, pretože na to nemá, a tie, ktoré si dokážu sporiť, peniaze ukladajú skôr do bánk, pretože si potrebujú tvoriť likvidnú rezervu na tzv. nečakané výdavky. Následne tieto úspory domácnosti postupne podľa potreby znova rozpúšťajú v spotrebe.
Viac si prečítajte tu:
SLOVENSKÉ DOMÁCNOSTI V KRÍZE: FINANČNÉ AKTÍVA Z KALUŽE DO BLATA?