Na Slovensku pracujú desaťtisíce ľudí na živnosť, hoci by mohli byť zamestnaní na trvalý pracovný pomer. Títo pracovníci síce formálne vystupujú ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), no ich príjmy závisia od jedného alebo malého počtu klientov a dostávajú priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce. Ich činnosť má tak znaky štandardnej závislej práce.
Dlhodobo patríme medzi krajiny s najvyšším počtom fiktívnych živnostníkov, pričom ich množstvo neustále rastie. Kým minulý rok sa ich počet odhadoval na zhruba 100 tisíc, podľa aktuálnych údajov štatistického úradu ich je až 123 tisíc. „Podiel živnostníkov, ktorí deklarujú, že majú iba jedného dominantného klienta je na Slovensku najvyšší z európskych krajín OECD,“ uvádza sa v aktuálnej analýze Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).
Zamestnávatelia v snahe znižovať náklady tlačia na pracovníkov, aby prešli na živnosť, resp. v inzerátoch sa objavujú často ponuky, kde je ako druh pracovného pomeru uvedené: živnosť. Ak sa chcú ľudia zamestnať, tak nemajú na výber.
Pritom ani zďaleka nejde len o menej kvalifikované pozície. Čoraz častejšie ako fiktívni živnostníci pracujú aj vysokokvalifikovaní odborníci, napr. v IT sektore. Najhoršia situácia je v oblasti žurnalistiky, polygrafie a médií, kde pracovné ponuky na živnosť predstavujú až 63%. Nasleduje drevospracujúci priemysel so 44 percentami a stavebníctvo so 42 percentami.
Existencia fiktívnych živnostníkov vytvára nekalú konkurenciu, keďže tieto spoločnosti vďaka nižším nákladom na fiktívnych živnostníkov môžu oproti firmám, ktoré zamestnávajú pracovníkov riadne, poskytovať lacnejšie služby.
Vďaka neplateniu odvodov za živnostníkov je ich práca pre firmy lacnejšia o 35 percent. Podľa výpočtov ÚHP na fiktívnom živnostníkovi tak zamestnávateľ, oproti priemerne zarábajúcemu zamestnancovi, ušetrí až 6 864 eur ročne. Rozpočet sociálnej poisťovne a štátu tak prichádza o významné zdroje príjmov z daní a odvodov. Ak by títo ľudia mali riadny zamestnanecký pomer, štát by na odvodoch mohol získať dodatočne až 250 milióna eur.
Zamestnanci na takéto podmienky častokrát pristúpia, lebo ich láka vidina lepšieho zárobku. Je to však veľmi krátkozraké. Pre prácu na živnosť nemajú rovnaké výhody ako bežní zamestnanci. Keďže nie sú nijako chránení pracovným právom, zamestnávateľ ich môže kedykoľvek prepustiť, nemusí im zabezpečovať pracovné pomôcky ani príspevky na stravu a nemajú ani nárok na dovolenku.
V konečnom dôsledku na nich doplácajú všetci ostatní. Kvôli tomu, že platia nižšie sociálne odvody (v prípade nových fiktívnych živností dokonca žiadne), sú zdroje v priebežnom dôchodkovom systéme menšie ako by mohli byť. Vďaka existencii minimálneho dôchodku však fiktívni živnostníci majú garantovaný príjem aj v starobe, hoci do systému počas aktívneho života adekvátne neprispievajú. To z nich robí doslova čiernych pasažierov sociálneho systému.
Ešte horšia situácia je v zdravotníctve. Vzhľadom na to, že Slovensko má solidárny systém založený na verejnom zdravotnom poistení, zamestnanci platiaci odvody dotujú zdravotnú starostlivosť fiktívnych živnostníkov.
Keďže fiktívne živnosti pripravujú štát o nemalé finančné zdroje, čo má dopad na dôchodky a zdravotnú starostlivosť, je o tejto téme potrebné zintenzívniť diskusiu a osvetu. Do boja proti fiktívnym živnostníkom by sa mali zapojiť všetky zainteresované orgány verejnej moci – MPSVR, MF SR, Národný inšpektorát práce, Finančná správa, Sociálna poisťovňa, ktoré by mali o probléme komunikovať proaktívne a koordinovane.
Celú analýzu Útvaru hodnoty za peniaze si môžete prečítať tu: