V priestoroch Európskeho informačného centra v Bratislave sa včera uskutočnila diskusia o Vízii Slovensko 2040 a budúcnosti trhu práce. Zástupcovia odborov, zamestnávateľov a experti na trh práce na nej diskutovali, ktoré odporúčania vízie sú realizovateľné, kto ich zaplatí a ako sa slovenské riešenia porovnávajú s tým, čo skúšajú ostatné krajiny EÚ.
Slovensko po prvý raz v modernej histórii čelí dlhodobému poklesu počtu ľudí v produktívnom veku. Vízia Slovensko 2040, ktorú pod garanciou Slovenskej akadémie vied pripravilo viac ako 350 expertov, konštatuje, že domáce zdroje pracovnej sily nepokryjú ani odchody do dôchodku. Zároveň produktivita práce dosahuje približne dve tretiny priemeru Európskej únie. Rovnakému tlaku však čelí celá Únia. Podľa Draghiho správy sa jej pracovná sila bude do roku 2040 zmenšovať približne o dva milióny ľudí ročne a pomer pracujúcich k dôchodcom klesne z približne 3 : 1 na 2 : 1.
Ako sa na tieto zmeny pripraviť a dokázať pritom skĺbiť technologický pokrok s ochranou zamestnancov? Aj o tom diskutovali prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová, riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Miroslav Štefánik a senior výskumníčka a zástupkyňa riaditeľa CELSI Monika Martišková.
Nestačí vychovávať iba technicky vzdelaných zamestnancov
Prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová upozornila, že príprava na budúcnosť trhu práce sa nemôže obmedzovať iba na technické vzdelávanie a osvojovanie si nových technológií. Rovnako dôležité bude rozvíjať spoločenskovedné disciplíny, kritické myslenie a schopnosť porozumieť meniacemu sa svetu.
„Napriek tomu, že sa neustále zdôrazňuje potreba technického vzdelania, potrebujeme aj vzdelávanie v spoločenskovedných disciplínach. Bez poznania toho, čo sa deje okolo nás, bez toho, aby sme vychovali aj intelektuálnu elitu, ktorá dokáže reflektovať na meniace sa podmienky vo svete, budeme mať v budúcnosti problém,“ zdôraznila Uhlerová.
Vízia Slovensko 2040 počíta s tým, že pracovné kariéry budú čoraz flexibilnejšie a ľudia počas života pravdepodobne vystriedajú viacero profesií. Tomu sa musí prispôsobiť aj vzdelávací systém. Jeho úlohou by nemalo byť iba pripravovať ľudí na konkrétne povolanie, ale predovšetkým vychovávať adaptabilných zamestnancov, ktorí sa dokážu prispôsobiť novým požiadavkám a v prípade potreby zmeniť svoju kvalifikáciu.
Podľa prezidentky KOZ SR však technologická a pracovná transformácia nesmie prebiehať na úkor sociálnych práv. Nevyhnutné bude zachovať rámec ochrany zamestnancov a posilniť ich istoty aj v období, keď budú prechádzať z jedného zamestnania do druhého.
„Musíme sa zamyslieť nad tým, akým spôsobom budeme chrániť zamestnancov počas prechodu z jedného zamestnania do druhého. Aký príjem budú mať v tomto období a ako zabezpečíme, aby sa pre nich zmena pracovného miesta nestala existenčným problémom?“ naznačila jednu z kľúčových otázok.
Uhlerová v tejto súvislosti upozornila aj na oslabovanie dávky v nezamestnanosti v dôsledku konsolidačných opatrení. Považuje to za krok, ktorý ide proti potrebám trhu práce v čase, keď sa od zamestnancov očakáva väčšia flexibilita a ochota meniť profesijné smerovanie. Znížená ochrana sa pritom najviac dotýka zraniteľnejších skupín, predovšetkým ľudí nad 50 rokov. Tí už dnes často narážajú na problém nájsť si nové uplatnenie, pretože požiadavky trhu práce sa rozchádzajú s ich doterajšími skúsenosťami a kvalifikáciou.
Nestačí však iba hovoriť o nedostatku pracovnej sily a neobsadených pracovných miestach. Dôležité je tiež pýtať sa, akú kvalitu tieto pracovné miesta ponúkajú a či zodpovedajú schopnostiam a ambíciám ľudí. Verejné politiky zamestnanosti by podľa Uhlerovej mali zohľadňovať celý životný cyklus človeka – od vzdelávania cez vstup na pracovný trh až po zmeny zamestnania a odchod do dôchodku.
Prekážkou pracovnej mobility pritom nie sú iba nedostatočné rekvalifikácie alebo nepružnosť trhu práce. Významnú úlohu zohráva aj dostupnosť bývania. Nedostatok nájomných bytov obmedzuje možnosti ľudí presťahovať sa za prácou do regiónov, kde je po zamestnancoch väčší dopyt. Aj v tejto oblasti Slovensko zaostáva a bude potrebovať pružnejšie verejné politiky.
Pasca stredných príjmov a odliv talentov
Riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Miroslav Štefánik poukázal na to, že Slovensko sa stále nedokázalo vymaniť z pasce stredných príjmov. Ak sa chce posunúť k ekonomike s vyššou pridanou hodnotou, musí zmeniť nielen štruktúru pracovných miest, ale aj podmienky, v ktorých podniky investujú a rozvíjajú svoju činnosť.
Jednou z ciest je zlepšenie prístupu domácich firiem ku kapitálu. Zahraničné spoločnosti majú v tomto smere spravidla lepšie možnosti, čo im umožňuje investovať do modernejších technológií a dosahovať vyššiu produktivitu. Ďalšou cestou je intenzívnejší hospodársky rast založený na investíciách do vedy, výskumu a inovácií.
Dôležité bude aj lepšie prepojenie univerzít s praxou. Slovensko potrebuje vytvárať podmienky, aby talentovaní študenti nemuseli odchádzať do zahraničia za kvalitnejším vzdelaním a pracovnými príležitosťami. Zároveň musí podporovať vznik inovatívnych firiem a startupov, ktoré dokážu ponúknuť kvalifikovaným ľuďom perspektívne pracovné miesta.
Senior výskumníčka CELSI Monika Martišková doplnila, že migrácia a pohyb pracovnej sily nie sú jednosmerným procesom. Časť Slovákov, ktorí odídu do zahraničia, sa po niekoľkých rokoch vracia. Podľa údajov, ktoré prezentovala, sa približne polovica z nich v priebehu desiatich rokov vracia na Slovensko, pričom si prináša vyššie zárobky, skúsenosti a potenciál vytvárať väčšiu pridanú hodnotu.
Slovensko však zatiaľ nedokáže dostatočne využívať ani potenciál zahraničných pracovníkov. Hoci sa stalo súčasťou migračných tokov v regióne, administratívne prekážky a komplikované získavanie povolení na pobyt sťažujú ich príchod a začlenenie na pracovný trh. Podiel migrantov, ktorí na Slovensku zostávajú, je podľa Martiškovej nižší než priemer krajín OECD.
Migrácia nesmie byť zámienkou na udržiavanie nízkych miezd
Jednou z najvýraznejších tém diskusie bola otázka, do akej miery sa Slovensko bude musieť spoliehať na pracovnú silu zo zahraničia. Migrácia môže byť ekonomickou nevyhnutnosťou, zároveň však predstavuje aj politicky citlivú tému.
Monika Uhlerová upozornila, že Slovensko sa musí definitívne rozhodnúť, akou cestou chce riešiť demografický pokles a nedostatok pracovníkov. Bude sa spoliehať na príchod zamestnancov z tretích krajín, alebo sa bude snažiť predovšetkým zvyšovať pôrodnosť a podporovať rodiny? Doterajšie transfery na podporu rodín podľa nej samy osebe neprinášajú očakávané výsledky.
Zároveň zdôraznila, že zahraniční pracovníci nesmú slúžiť na konzervovanie nízkych miezd a nekvalitných pracovných podmienok. „Migranti by nemali byť nástrojom na konzervovanie nízkych miezd,“ upozornila. Podľa nej je potrebné diskutovať nielen o tom, koľko pracovníkov zo zahraničia Slovensko potrebuje, ale aj o kvalite pracovných miest, ktoré im ponúka.
Uhlerová zároveň poukázala na to, že zo strany zamestnávateľov zatiaľ nevidno dostatočný tlak na zvyšovanie kvality pracovnej sily. Ak má Slovensko zvyšovať produktivitu a posúvať sa k ekonomike s vyššou pridanou hodnotou, musí sa to prejaviť aj v požiadavkách na kvalifikáciu, odmeňovaní a organizácii práce. Odbory v tomto procese môžu zohrávať dôležitú úlohu pri presadzovaní kvalitnejších pracovných miest a dôstojných podmienok pre všetkých zamestnancov vrátane tých, ktorí pracujú prostredníctvom digitálnych platforiem.
Diskusia sa dotkla aj vplyvu umelej inteligencie na zamestnanosť. Monika Martišková upozornila, že výrazné zmeny možno očakávať napríklad v sektore informačných technológií, kde sú ohrozené predovšetkým pracovné miesta založené na rutinných činnostiach. Umelá inteligencia dokáže v niektorých prípadoch nahradiť prácu, na ktorú boli predtým potrební viacerí zamestnanci. Najväčšie dôsledky to môže mať aj na mladých ľudí, ktorí práve vstupujú na pracovný trh a hľadajú prvé pracovné skúsenosti.
Uhlerová v tejto súvislosti upozornila na tlak, ktorý nové technológie vytvárajú na organizáciu práce. Nejde iba o zánik niektorých profesií, ale aj o zmenu pracovných procesov, nárokov na zamestnancov a psychickej záťaže. Väčšiu pozornosť bude preto potrebné venovať duševnému zdraviu pracujúcich, najmä mladých ľudí. V súvislosti s rozširovaním umelej inteligencie a nových technológií môže narastať stres, neistota aj tlak na neustále prispôsobovanie sa.
Miroslav Štefánik pripomenul, že deti a mladých ľudí treba pripravovať na svet, v ktorom už jedno zamestnanie na celý život nebude samozrejmosťou. Schopnosť opätovne sa vzdelávať, preškoľovať a osvojovať si nové zručnosti sa stane nevyhnutnou súčasťou pracovnej kariéry. Popri odborných vedomostiach budú čoraz dôležitejšie aj mäkké zručnosti, kritické myslenie a schopnosť vyhodnocovať informácie.
Účastníci diskusie sa venovali aj odvetviam, ktoré môžu v nasledujúcich rokoch vytvárať nové pracovné príležitosti. Monika Martišková poukázala najmä na obnoviteľné zdroje energie, fotovoltiku, tepelné čerpadlá a obnovu budov. Potenciál zostáva aj v automobilovom priemysle a výrobe batérií. Nové pracovné miesta môžu vznikať aj v súvislosti s dekarbonizáciou, napríklad v energetike a teplárenstve.
Samotné investície však podľa Štefánika nestačia. Slovensko potrebuje vytvoriť prostredie, v ktorom sa oplatí zakladať inovatívne podniky a investovať do nových riešení. Bez takéhoto podhubia bude naďalej strácať kvalifikovaných ľudí v prospech krajín, ktoré im dokážu ponúknuť lepšie možnosti.
Záverečným posolstvom diskusie bolo, že budúcnosť trhu práce nemožno plánovať iba podľa počtu pracovných miest, ktoré bude ekonomika potrebovať. Rovnako dôležité bude, aké kvalitné tieto miesta budú, ako budú zamestnanci chránení počas profesijných zmien a či sa Slovensku podarí vytvoriť podmienky na udržanie a rozvoj talentov. Ako zdôraznila Monika Uhlerová, meniaci sa trh práce si bude vyžadovať aj zodpovedajúcu premenu verejných politík a sociálneho systému, ktorý musí dokázať reagovať na nové podmienky života a práce.