Po mesiacoch náročných rokovaní a celoštátnych štrajkov dosiahlo viac ako 23 000 zamestnancov spoločnosti Lidl v Taliansku významné zlepšenie pracovných podmienok. Nová kolektívna zmluva im prináša predvídateľné pracovné zmeny, garantovaný minimálny počet pracovných hodín a silnejší hlas pri organizácii práce.
Dohodu vyrokovali talianske odborové zväzy Filcams CGIL, Fisascat CISL a Uiltucs, ktoré sú súčasťou medzinárodnej federácie UNI Global Union. Kolektívnu zmluvu následne podporilo viac ako 98 percent hlasujúcich pracovníkov.
Podľa odborových zväzov ide o výsledok silnej angažovanosti zamestnancov, ktorí podporili protestné akcie a pretavili ich do konkrétnych výsledkov. Dohoda podľa nich posilňuje mzdy, pracovné práva aj kvalitu práce a zároveň zlepšuje organizáciu pracovných zmien.
Nová kolektívna zmluva sa vzťahuje na viac ako 780 predajní a 12 logistických centier. Jedným z jej kľúčových prvkov je zavedenie štvor-týždňového rozvrhu zmien, ktorý má odstrániť nadmernú flexibilitu a umožniť zamestnancom lepšie plánovanie pracovného aj rodinného života.
Dôležitou novinkou je aj garancia minimálne 25 pracovných hodín týždenne pre zamestnancov na čiastočný úväzok. V praxi to znamená zvýšenie pracovného času pre približne 2 000 pracovníkov počas nasledujúcich dvoch rokov.
Po prvýkrát sa zároveň zavádza možnosť diskutovať organizáciu práce na lokálnej úrovni medzi odbormi a manažmentom. Medzi ďalšie benefity patrí ročný bonus vo výške 650 eur, 15 dní otcovskej dovolenky, lepšie podmienky pri práceneschopnosti a vyššie príplatky za prácu v nedeľu a v noci.
Zlepšenie sa dotkne aj pracovníkov v skladoch, ktorí budú preradení do vyššej platovej triedy, čo prinesie aj rast ich mzdy.
„Tento úspech je výsledkom odhodlania tisícov pracovníkov a bude inšpiráciou pre zamestnancov Lidlu a Kauflandu po celom svete,“ uviedol Mathias Bolton z UNI Commerce.
Zamestnanci Lidlu v Taliansku bojovali za novú kolektívnu zmluvu viac ako rok. Súčasťou ich úsilia boli aj dva celoštátne štrajky v máji a júli 2025, do ktorých sa zapojilo približne 80 percent pracovníkov. Ich aktivity mali silnú podporu zo strany odborových organizácií v Európe aj USA.